Železniční doprava (SK)

Odpovědět
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

shrnutí stavu jak ho vidí portál businessinfo.cz:
  • Celková délka železničních tratí na Slovensku činí 3.623 km. Železniční infrastrukturu je nutné dále modernizovat. Od roku 1988 se na Slovensku nepostavil ani kilometr nové železniční tratě. Základní trať z Bratislavy do Žiliny a Košic se rekonstruuje přibližně 20 let a na 160 kilometrovou rychlost je modernizovaná pouze v délce 130 kilometrů. Modernizace tratě ze Žiliny do Košic je teprve v projektové fázi. Jižní železniční koridor z Bratislavy do Košic je z velké části neelektrifikovaný. Tratě na středním Slovensku jsou zastaralé a neelektrifikované. Správce železniční infrastruktury, státní podnik Železnice Slovenské republiky (ŽSR), chce rychleji modernizovat infrastrukturu. Brání tomu však nedostatek financí.

    Železničním megaprojektem je plánovaná výstavba 375 km dlouhé širokorozchodné tratě (rusko-ukrajinský rozchod) z Košic přes jižní Slovensko na hranici s Rakouskem v hodnotě 6 mld. euro. Cílem projektu je ukončit překládku zboží na východním Slovensku. Vlaky by na nové trati měly jezdit maximální rychlostí 140 km za hodinu.

    Národní dopravce Železniční společnost Slovensko (ŽSSK) investuje do modernizace vozového parku (lokomotivy, elektrické jednotky, dieselové motorové jednotky, osobní vozy). ŽSSK připravuje realizaci středisek technicko-hygienické údržby v Nových Zámcích, Zvolenu a Humenném v celkovém objemu 100 mil. euro.

:arrow: de facto to ani jinak nejde, peníze, peníze, peníze ... a když se to některému řediteli žel. firem nelíbí, tak jej ministři dopravy odvolávají (za jiná provozní selhání plynoucí ale z nedostatku zdrojů)
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Martin96
Příspěvky: 550
Registrován: 3.11.2016 10:11:25
Bydliště: Pardubice - S37, I/36, I/2
Kontaktovat uživatele:

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Martin96 »

V případě železnice na Slovensku by mohli být Slováci rádi, že byli dříve součástí Československa, od doby, co jsou samostatní, se prakticky na tamní dráze vůbec nic nezměnilo.
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Aká je aktuálna situácia v oblasti dopravnej a koľajovej infraštruktúry a čo prinesie rok 2020?
  • V oblasti koľajovej dopravy sa realizujú stavby za viac ako 400 miliónov eur a verejné obstarávanie prebieha na investície do koľajovej infraštruktúry za čiastku presahujúcu 800 miliónov eur. Jednou z veľkých tém, ktorým venuje ministerstvo pozornosť, sú stavebné predpisy. Po dlhých rokovaniach a zapracovaní množstva pripomienok sú pripravené dva nosné predpisy – zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní.

Nedostatok rušňovodičov spôsobuje odriekanie vlakov, ZSSK situáciu rieši
https://www.transport.sk/spravy-zelezni ... riesi.html
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Železnica medzi Malackami a Kútmi sa bude modernizovať :arrow:
https://myzahorie.sme.sk/c/22291698/zel ... zovat.html
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Železničná estakáda nad Nosickou priehradou (odbornější článek + fotky)
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) plánujú obnovu železničnej trate medzi Krompachmi (okres Spišská Nová Ves) a Kysakom (Košice-okolie) s dĺžkou 30 kilometrov.

Projekt počíta aj s rekonštrukciou Ružínskeho a Bujanovského tunela.

Více info: https://spis.korzar.sme.sk/c/22301899/z ... sakom.html
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

o této trati jsem tady psal vícekrát, nyní se teoreticky přiblížilo podepsání: Trať z Bratislavy do Česka sa má prebudovať na rýchlosť 200 km/h. Najväčšiu železničnú zákazku tejto vlády za 300 miliónov eur by malo vyhrať združenie talianskej firmy ICM a slovenského Váhostavu – SK. Rada Úradu pre verejné obstarávanie totiž definitívne zamietla posledné námietky. Podali ich dve konkurenčné združenia, ktoré chceli získať zákazku pre seba. Modernizovať sa má trať z Devínskej Novej Vsi pri Bratislave po Kúty, blízko štátnej hranice s Českom. Vlaky by tu potom mali jazdiť prevažne rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Dnes tam medzinárodné rýchliky jazdia o polovicu pomalšie. Pri modernizácii sa tiež odstraňujú železničné priecestia, takže celkovo sa zvyšuje bezpečnosť a zlepšuje plynulosť vlakovej dopravy. Zákazka je výnimočná aj tým, že je to druhá najväčšia železničná stavba tejto vlády a zároveň aj celého programového obdobia 2014 – 2020. Ak ju vláda nedotiahne, hrozí, že tieto peniaze prepadnú. Súvisí s ňou aj populárna debata o meškajúcich vlakoch. Problémy nespôsobujú len horiace rušne, ale často aj zanedbané trate. Preto ich treba obnovovať. Keď sa na obnovu železníc nevyužívajú eurofondy, ťažko sa tiež bude obhajovať idea, že ŽSR by sa mali viac zadlžiť, aby mohli viac investovať. Túto myšlienku presadzuje vo svojom programe opozičná strana Sme rodina, ktorá by chcela po voľbách získať ministerstvo dopravy. Aktuálny stav je taký, že ŽSR majú k dispozícii stovky miliónov eur z eurofondov, ktoré však nevyužívajú, lebo ich brzdia nekonečné tendre. Tender Devínska Nová Ves – Kúty trvá tri roky, súťaž o úsek Poprad – Lučivná len o málo kratšie.

Dále, z CEF je pro železnice k dispozici 366 mil. €, ale jaksi se nedaří je vytendrovat, jde o 5 úseků. Nebudu to rozepisovat, ale právě pro omeškání tendrů a to i toho zmíněného do ČR přes Kúty musela EU posunout termíny vyčerpání části peněz z r. 2020 na r. 2022. S tím, že celý CEF se musí vyčerpat do konce roku 2023. Úsek s DNV - Kúty se má přitom 3 roky budovat. Tvoří nejvíce peněz z programu.

Na jednu stranu se kritizuje stav, že ŽSR mají málo peněz na modernizaci tratí. Na druhou stranu jsou k dispozici stovky mil. €, ale úseky se tendrují celé roky. Výstavba pak má trvat další roky a reálně hrozí, že se peníze nevyčerpají. :idea:
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Tretina jázd vlakmi je zadarmo :arrow:

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clano ... e-zadarmo/


Dále, Železničný most ponad rieku Dudváh, ktorý sa nachádza na trati Devínska Nová Ves – Štúrovo, je dejiskom rekonštrukčných prác od marca tohto roku. Okrem zlého technického stavu mosta je dôvodom rekonštrukcie aj výhľadové zvýšenie traťovej rýchlosti až na 200 km/hod. Vybudovanie priebežného koľajového lôžka zvýši úroveň pohodlia cestujúcich a zároveň zníži hlukové emisie, čo bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie. Prestavba mosta spočíva v odstránení pôvodnej a vybudovaní novej nosnej konštrukcie mosta s priebežným koľajovým lôžkom a komplexná rekonštrukcia sa realizuje vrátane zosilnenia spodnej stavby. S tým súvisí rekonštrukcia železničného spodku a zvršku priľahlých úsekov, preložky optických káblov, úpravy káblových vedení 6 kV a vybudovanie nových základov a stĺpov trakčného vedenia. Práce budú ukončené najneskôr v apríli 2020.

foto: str. 4-5: https://www.zsr.sk/files/pre-cestujucic ... 1_2019.pdf
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Trať Púchov - Považská Teplá: Prerazili tunel Milochov. Dokončený má byť už budúci rok :arrow:

https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinie ... buduci-rok
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Státní rozpočet pro rok 2021 moc na železnice nepamatuje. (ještě horší než doposud)

https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/do ... t-fatalne/
https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/oc ... olezalovi/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

chronologie vývoje, chybějící informace za 05-06/2020

Známe vítěze 2. nej tendra v historii železnic (05/20)
http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=222&t=6980

Železničné trate na Slovensku sú v zúboženom stave a stále sa zhoršujú
https://www.aktuality.sk/clanok/801218/ ... -zhorsuju/

Nejnáročnější stavba v historii železnic mešká 05/2020
http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=222&t=6976
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Regio Jet již nejezdí na trati Bratislava - Komárno :arrow:

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clano ... och-konci/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

sledovaná stavba v tématu

Nejdražší železniční stavba současnosti (Púchov – Považská Teplá; bezmála 19 km) se ještě prodražila: http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=225&t=7056 .

Tady je k 07/2020 i stav realizace: https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie ... tepla.html

Stavba se nejen prodražuje, ale navíc i mešká její dokončení a to již v řádu let. Opravdu někdo věrí tomu, že bude modernizovaný koridor alespoň po Košice někdy souvisle? :lol: Na to totižto nemají železnice rozpočet. To není možno realizovat 1 nebo 2 úseky v období pár let a pak zase 1-2 úseky a mezitím nic další. Jde o složitou stavbu, o tom není pochybností, ale je zjevné, že to je nad síly železničních firem tohle realizovat.

Tady je video z úseku z pohledu rušňovodiče z 09/2020:

za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Nová železniční mapa SR: https://www.zssk.sk/wp-content/uploads/ ... ubliky.pdf


ŽST Čierna nad Tisou – rekonštrukcia vodovodov a kanalizácie
https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinie ... analizacie
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Trať ŽSR č.182, známá jako tatranská „zubačka“, během komplexní rekonstrukce:
Přílohy
STRABAG
STRABAG
Zubacka.JPG (181.4 KiB) Zobrazeno 10020 x
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Rezort dopravy a Útvar hodnoty za peniaze pripravili zoznam priorít vo výstavbe železníc :arrow:
https://www.aktuality.sk/clanok/872796/ ... -zeleznic/

*výchozí stav pro sestavení priorit do 2030

celé znění materiálu: https://www.mindop.sk/uploads/Sch%C3%A9 ... al_web.pdf
seznam projektů: https://www.mindop.sk/uploads/Sch%C3%A9 ... 1_web.xlsx
Naposledy upravil(a) Diaľničiar dne 14.3.2021 22:47:36, celkem upraveno 3 x.
Důvod: +informace
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Modernizácia železničnej trate Poprad-Tatry (mimo) – Krompachy na úseku Poprad-Tatry – Spišská Nová Ves – Markušovce (mimo) :arrow:

https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinie ... -krompachy

*odbornější článek, mapy, vizualizace
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Rozhovor s GŘ železnic SR na mnoho tém - část 1/2

Z Bratislavy až do Košíc 160-kou. Riaditeľ železníc pre HN prezradil, kedy je to reálne

V roku 2020 boli dotácie pre spoločnosť také nízke, že sme museli zaviesť veľmi tvrdé regulačné opatrenia, tvrdí v rozhovore pre HN generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Miloslav Havrila.

Najčastejšou otázkou pri diaľniciach je to, kedy bude hotové prepojenie Bratislavy a Košíc. Pri železniciach sa spýtam inak: kedy bude 160-kilometrová rýchlosť medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami?
Ak má byť osobná železničná doprava konkurencieschopná voči ostatným spôsobom dopravy vrátane leteckej, traťová rýchlosť 160 kilometrov za hodinu je nevyhnutná. Na trase zo Žiliny do Košíc bude však niekoľko úsekov, kde si 160-ku nemôžeme dovoliť.

To sú také úseky, kde by modernizácia trate predstavovala príliš veľké investície ako napríklad náklady na tunely alebo viadukty. Treba tiež brať do úvahy ochranu krajinných území.

Stošesťdesiatka je realitou od Bratislavy takmer po Žilinu a na Záhorí sa skloňuje 200 kilometrov za hodinu. Sú však trate, respektíve úseky, na ktorých jazdia vlaky omnoho nižšou rýchlosťou. Máte nejaký plán, ako v budúcnosti odstrániť rýchlostné prepady?
Našou povinnosťou, ako správcu železničnej infraštruktúry, je na všetkých tratiach zabezpečiť prevádzkovú spoľahlivosť a hlavne bezpečnosť. Už dlhé roky však dochádza k podfinancovaniu Železníc Slovenskej republiky. Preto sa začala základná údržba zariadení železničnej infraštruktúry postupne znižovať.

V 80. rokoch sme obnovovali asi 300 výhybiek ročne. V posledných 15 rokoch to bolo len 30 až 40 ročne. Tým, že sa nerobí prostá reprodukcia, musíme výhybky udržiavať opravnými prácami. Asi 52 percent koľajníc na hlavných tratiach je starších ako 25 rokov. Je to obrovské číslo. Keď si zoberieme vedľajšie trate, ten stav a vek koľajníc sú oveľa horšie. Začiatkom 90. rokov sme ročne vymenili 90 kilometrov koľají. Teraz je táto reprodukcia oveľa nižšia.

Stav trate na základe geometrickej polohy koľaje vyjadruje absolútne číslo kvality. Na základe súčasných platných predpisov je jeho hodnota vyššia ako 3,6 považovaná za nevyhovujúcu. V roku 2019 bolo z celkových 4 397 kilometrov hodnotených tratí ŽSR v nevyhovujúcom stave 1 540 kilometrov. Modernizácia je vyhliadka do budúcnosti, dôležitá je však aj jednoduchá reprodukcia, teda udržanie prevádzkového stavu železničných tratí.

V zlom stave je v súčasnosti viac ako tretina koľajníc. Koľko v súčasnosti dávate na prevádzkovú údržbu a koľko by bolo potrebné dávať reálne, aby boli trate v dobrom stave?
V roku 2020 boli dotácie pre spoločnosť také nízke, že sme museli zaviesť veľmi tvrdé regulačné opatrenia. Regulácia prispela k tomu, že sme veľmi zodpovedne posudzovali konkrétne požiadavky na vloženie peňazí do údržby, aby sme mali garanciu, že alokácia týchto nákladov pôjde len na tie trate, ktoré sú najvýznamnejšie.

Museli sme určitým spôsobom minimalizovať údržbu na ostatných tratiach s tým rizikom, že tu budú musieť byť prijaté prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti. Prebiehali však rokovania s ministerstvom dopravy a výstavby a musím uznať, že dopadli pozitívne. Bola tu maximálna snaha hľadať finančné prostriedky cez ministerstvo financií na to, aby boli železnice v roku 2020 dofinancované.

V novembri sme nakoniec dostali zvýšenie dotácie o 22 miliónov eur. Tým sme dosiahli plnenie záväzných ukazovateľov zo Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry, medzi iným aj plnenie grafikonu verejnej dopravy, a v závere roka sa znížil celkový počet evidovaných prechodných obmedzení traťovej rýchlosti, ako aj ich celková dĺžka.

Aký je v súčasnosti dlh na údržbe?
V roku 2018 bola alokovaná výška takzvanej odloženej údržby. Bol nastavený dlh vo výške 330 miliónov. V minulom roku sme požadovali na dorovnanie výpadku 67 miliónov eur a možnosť zrealizovať odloženú údržbu vo výške 55 miliónov eur. Nakoniec z toho bolo tých 22 miliónov.

Do toho prišiel fenomén, ktorý tu ešte nikdy nebol a vyžiadal si ďalšie náklady navyše – koronakríza. Museli sme nakúpiť ochranné a dezinfekčné prostriedky, určitú časť pracovníkov sme museli v najhoršom období „odložiť”, aby sme v prípade nákazy na niektorom pracovisku boli schopní nahradiť zamestnancov v karanténe inými zamestnancami.

Všetky náklady v dôsledku COVID-19 vrátane prepadov výkonov v osobnej doprave nám ministerstvo refundovalo vo výške 18,1 milióna eur.

Koľko by ste teda reálne potrebovali na údržbu a koľko na ňu reálne miniete?
Keď hovoríme o celkovej potrebe na bežnú údržbu, potrebovali by sme približne 115 miliónov eur ročne. Vlani sme na tento účel plánovali na začiatku roka 32,9 milióna eur. Bolo by veľmi potrebné, aby sme v najbližších rokoch dobehli tento dlh a mohli vykonávať aspoň takzvané stredné opravy, ktoré by výrazne pomohli zlepšiť stav tratí. Aj v tomto roku sa snažíme rýchlostné prepady priebežne eliminovať, ale od januára evidujeme zase ich mierny nárast.

Minulý týždeň rokoval hospodársky výbor a v rámci neho aj komisia pre dopravu. Rozoberali ste aj tému plánu obnovy. Ako to aktuálne vyzerá s financovaním železníc z týchto zdrojov?
Informácie na hospodárskom výbore prezentoval minister dopravy. Železnice už od skorej jesene minulého roku pripravovali projekty a na základe prvých požiadaviek určili budgety určitých aktivít, ktoré mali potenciál, aby sa dostali do plánu obnovy. Urobili sa návrhy na dispečerizáciu tratí, dokončenie časti úseku modernizácie tratí a rekonštrukcie jednotlivých zariadení železničnej infraštruktúry.

Vedeli by ste uviesť konkrétne projekty, ktoré ste ponúkli?
Dávali sme požiadavku napríklad na železničné mosty. V sieti máme celkovo 502 mostov. Z toho 141 je starších ako sto rokov. Nárokovali sme si prostriedky na mosty, o ktorých vieme, že už nie sú vo veľmi dobrej kondícii.

Ide napríklad o takzvaný Červený most na Patrónke, ktorý sa opravoval asi pred šiestimi rokmi, ale je tam stanovený čas životnosti a musíme s týmto mostom v krátkom čase niečo robiť. Berieme do úvahy aj štúdiu železničného uzla v Bratislave, o možnosti tretej koľaje na tejto trase.

Ďalším kandidátom je diaľnično-železničný most cez Dunaj, teda Prístavný most. Ten je kľúčový nielen pre železničnú dopravu, ale aj pre diaľnicu, ktorá je na moste nadstavbou. Už pred 15 rokmi boli snahy urobiť tretí jazdný pruh, čo sme odmietli, lebo by to bolo veľké priťaženie oproti projektovanému zaťaženiu a ten most má už svoje roky. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a predpokladám, že náklady by sa dali hradiť práve z fondu obnovy. Práve preto sme si ho tiež navrhovali do plánu obnovy.

O akom rozsahu rekonštrukčných prác hovoríme? Ide len o železničnú časť mosta?
Ten most je atypické dielo, pretože mostná konštrukcia patrí železniciam a diaľničnej spoločnosti patrí len samotná vozovka. Veľká záťaž z cestnej dopravy sa prenáša na našu nosnú konštrukciu. Sú tu aj ďalšie objekty ako cestné privádzače, ktoré patria iným správcom, je tu teda viac hráčov.

Most treba v prvom rade pravidelne kontrolovať, následne vykonať diagnostiku a v prípade potenciálu odstrániť rizikové miesta, aby bol stále v dobrej kondícii. Trakčné stožiare sú tu z hľadiska stability v dosť zlom stave, zatiaľ však nie v havarijnom.

Z nášho pohľadu sú tam čiastkové problémy, ktoré bude treba postupne riešiť. Nehovorím o komplexnej prestavbe mosta za sto miliónov, ale o rekonštrukčných prácach, ktoré dlhodobo zabezpečia, aby sme mohli kvôli mostu všetci pokojne spávať.

Aké prostriedky máte celkovo prisľúbené z plánu obnovy?
Vytvorili sme zásobník projektov vo výške viac ako štyri miliardy eur. Momentálne sú v zásobníku po odfiltrovaní Útvarom hodnoty za peniaze projekty za 518 miliónov eur. Je to veľký rozdiel oproti očakávaným možnostiam. Zostala tam napríklad modernizácia úseku Poprad – Spišská Nová Ves, ktorý je projektovo pripravený.

Finančné krytie je realizovateľné z tohto zdroja, stavba by mohla byť hotová do roku 2026. Do zoznamu sme dali aj niektoré železničné stanice. Tie sú vstupnou bránou pre cestujúcich. Snažíme sa ich teda dostať do ďalšej časti plánu obnovy vo výške 200 miliónov eur, ktorá je vyčlenená pre energetickú optimalizáciu budov. Podmienky na využitie sa tu stále kreujú. Vytypovali sme niekoľko staníc, ktoré by mohli byť financované z týchto peňazí. Konkrétny výber priorít zatiaľ neexistuje.

Čo tak bratislavská hlavná stanica?
Ešte vlani sme vytvorili internú pracovnú skupinu, ktorá začala pripravovať niekoľko možností, čo s hlavnou stanicou. Vznikli alternatívy od drobných opráv až po maximálnu kompletnú prestavbu s tým, že je tam nevyhnutná spolupráca s hlavným mestom.

Týka sa predstaničného priestoru a napojenia na ostatné dopravné prostriedky a obslužnosti priestoru. Máme už pripravené niektoré postupné kroky, ktoré by sme mohli čoskoro dostať do konkrétnejšej fázy. Bude to však závisieť od finančných zdrojov.

Ktorí sú ďalší kandidáti?
Minulý rok sme začali úzko spolupracovať s mestom Žilina. Aktuálne sa modernizuje železničný uzol v Žiline, čo je veľká stavba. Netýka sa však výpravnej budovy. Mesto, ktoré ašpiruje na mesto kultúry, chce riešiť stanicu aj predstaničný priestor. Tu bola z našej strany tiež vytvorená pracovná skupina, ktorá veľmi úzko spolupracuje a hľadá možnosti aj pre mestské kultúrne aktivity. V tomto roku sa začala spolupráca aj s mestom Trenčín v rovnakom móde.

V rámci územného plánu je snaha využiť park, ktorý je vedľa stanice, vrátane pamiatkovo chránenej budovy vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky. Táto budova by mohla slúžiť na kultúrne aktivity mesta. Sú to projekty, ktoré majú veľkú podporu z mesta. Z našej strany je tam tiež veľká podpora, lebo vidíme, že to má do budúcnosti zmysel.

Prečo sa tieto objekty nemohli riešiť v rámci modernizácii tratí?
Všetky stanice, v rámci modernizácie tratí od Bratislavy, sme robili z vlastných prostriedkov. Teda okrem Púchova, ktorý bol súčasťou projektu modernizácie, lebo tam bola zmena lokalizácie výpravnej budovy a musela sa vybudovať nová budova vrátane dispečerského riadiaceho centra.

Všetky ostatné stanice boli z eurofondov neakceptované. My na modernizáciu staníc nemáme dostatočné prostriedky. Preto by bolo ideálne, keby sme aspoň časť z nich vedeli financovať z plánu obnovy.

Čiže všetky spomenuté stanice sú kandidátmi?
Áno. Z našej strany sme podali požiadavky. Bude to však závisieť od metodiky, ktorá bude nastavená. Budú tam možnosti aj pre menšie staničky. Práve tie majú podľa mňa väčšiu nádej na zaradenie do tohto programu.

Je tu naďalej aj snaha, aby sa vytvorili štandardy pre stanice. Aj keď nebudú technologicky dokonalé, nech sú aspoň čisté, nech sú tam toalety a nech tam tečie voda. Aspoň tie základné veci. Aby bolo vidieť, že každá stanička má nejakého pána.

Keď sa začal rozvíjať dialóg o možnom využití prostriedkov z plánu obnovy, spomínal sa konkrétny úsek elektrifikácie Bánovce nad Ondavou – Humenné. Je aj tento úsek stále v hre?
Toto sú projekty, ktoré sú z našej strany navrhované a zhruba pred troma týždňami boli odsúhlasené na pracovnej porade s ministerstvom dopravy. Je tam aj elektrifikácia úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné. Príprava veľkých projektov, napríklad modernizácie tratí, však, žiaľ, trvala aj 15 rokov.

To je veľmi dlhý a neprimeraný čas. V zásobníku sme brali ohľad aj na to, aby sme nemuseli robiť všetky postupné kroky v zmysle stanovenej metodiky. Práve preto sme navrhli zaradiť tam aj mosty, ktoré vieme realizovať určite rýchlejšie, pretože sú v našom majetku, s minimálnym zásahom do práva tretej osoby. Je tu aj ďalšia možnosť, aby sa stihlo čerpanie prostriedkov v termíne jún 2026.

Mám na mysli refundáciu nákladov projektov, ktoré boli realizované v minulom roku, alebo sa aktuálne realizujú a teoreticky spadajú do tohto plánovacieho obdobia. Mali sme tam napríklad rekonštrukciu ozubnicovej trate Štrba – Štrbské Pleso.

V minulom roku prebehla tiež rekonštrukcia traťových koľají v úseku Ľubochňa – Kraľovany, prípadne rekonštrukcia trakčného vedenia v úseku Púchov – Horný Lideč, ktoré sme robili z vlastných zdrojov.

Refundáciou týchto prác by sme si vytvorili potenciál na rovnaké projekty na najbližšie obdobie. Pri elektrifikácii úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné boli zásadné pripomienky Útvaru hodnoty za peniaze. Pripomienky boli posúdené aj ministerstvom dopravy. Na ich základe však bude treba ešte dopracovať projektovú dokumentáciu, na čom sa aktuálne pracuje. Realizácia projektu by tu mohla byť v krátkom čase.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Rozhovor s GŘ železnic SR na mnoho tém - část 2/2

Zostal by som v Bratislave. Dlhodobo sa skloňuje železničný uzol v hlavnom meste, vznikla aj štúdia s niekoľkými alternatívami. Zatiaľ to vyzerá, že má najväčšiu podporu tá s oživením Filiálky. Ako je na tom tento projekt v súčasnosti?
Projekt je schválenou štúdiou delený na dve vetvy – západ a východ. Pre západnú sa už spracúva štúdia EIA. Je tam ďalej potenciál rozšírenia smerom na juh, teda na Podunajské Biskupice, ako aj smerom na štátnu hranicu s Maďarskom a Rakúskom.

Pre riešenie Filiálky je koncipovaná komisia, ktorú vytvorilo ministerstvo dopravy. Účastníkmi sú mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj a ministerstvo dopravy. V prvom rade je potrebné vytvoriť urbanisticko-architektonickú štúdiu, ktorá bude riešiť zakomponovanie stanice Filiálka v rámci celého okolia.

Čo potom?
Tá by mala dať odpoveď, ktorým smerom ísť, a ukázať aj využitie samotnej lokality a jej napojenia na ostatné typy dopravy v meste. Z hľadiska dopravnej obslužnosti by bola Filiálka podľa môjho názoru veľkým prínosom, hlavne pre dopravné smery z Trnavy, Štúrova a Komárna. Má potenciál dopraviť obyvateľov v podstate do centra mesta.

Ďalšia vec, ktorá hovorí dnes v prospech Filiálky, aj keď tu máme stanicu v Novom Meste a Petržalke, je možnosť zahustenia frekvencie osobných vlakov. Dnes je hlavná stanica, žiaľbohu, neuralgickým bodom, lebo je postavená v oblúku a kapacitne v budúcnosti nedokáže zvládnuť prichádzajúce a odchádzajúce vlaky v ranných a popoludňajších špičkách.

Potrebujeme tu teda riešenie, ako odľahčiť niektoré smery a cestujúcim ponúknuť dopravu na čo najvýhodnejšie miesto. Z tohto hľadiska je Filiálka veľmi dobre umiestnená. Potenciál do budúcnosti má aj prípadné prepojenie Filiálky s autobusovou stanicou. To by veľmi zlepšilo dopravnú obslužnosť Bratislavy.

Problémom železníc, ktorý sa skloňuje už niekoľko rokov, je prezamestnanosť, a teda aj vysoké mzdové náklady. V tomto by železniciam mohla pomôcť dispečerizácia. V akom stave je v súčasnosti táto iniciatíva?
Dispečerizácia je fenomén. Kedysi boli všetky stanice obsluhované miestnymi pracovníkmi. Každá stanica mala prednostu stanice a pomerne veľký personál. Za posledné roky však vznikla požiadavka znížiť počet zamestnancov s tým, že by sa riadenie dopravy presunulo do centier riadenia dopravy.

Snažíme sa urobiť to, čo robia napríklad v Česku a čo im aj závidíme. Mal som možnosť pozrieť si dispečerské centrum v Prahe a máme cieľ to dosiahnuť aj u nás. Konečný cieľ Železníc Slovenskej republiky je zriadiť štyri centrá. K tomuto cieľu sa však musíme dostať menšími postupnými krokmi. Už teraz máme niekoľko tratí, ktoré sú dispečersky riadené.

Napríklad trať Bratislava – Komárno je obsluhovaná z Dunajskej Stredy a v rámci realizovanej modernizácie trate Bratislava – Žilina boli vybudované centrá riadenia dopravy v Trnave a v Púchove. Aj v rámci pripravovanej elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou – Humenné je súčasťou projektu jej dispečerizácia.

Čo však reálne prinesie?
Pri dispečerizácii ide o veľmi výraznú úsporu dopravných zamestnancov. Je to výrazný ekonomický nástroj úspory. Aj my sa snažíme, na základe odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze, do budúcnosti znížiť naše mzdové náklady a k tomu je jednou z ciest práve dispečerizácia tratí.

Alokácia nákladov na tento účel je zhruba vo výške 350 miliónov eur. V súčasnosti sa pripravuje pilotný projekt dispečerizácie trate Prievidza – Jelšovce. Som rád, že k projektu máme kladné stanovisko od Útvaru hodnoty za peniaze k rozšírenému variantu, ktorý zahŕňa všetky nevyhnutné práce na železničnej infraštruktúre, čím sa môže tiež zvýšiť traťová rýchlosť a skrátiť jazdný čas.

Nájde si dispečerizácia miesto aj v pláne obnovy?
Konkrétne táto je zaradená na realizáciu v rámci pripravovaného plánu obnovy.

Očakáva sa v budúcnosti aj na základe postupnej dispečerizácie masívne zoštíhľovanie spoločnosti? Vieme, že Cargo už vlani začalo s hromadným prepúšťaním zamestnancov.
Aj keď v podniku pôsobím takmer celý život, treba si priznať, že sú tu aj dnes problémy, ktoré sa týkajú vývoja zamestnanosti.

Minulý rok bol z rôznych hľadísk veľmi nepriaznivý a mojím zámerom bola stabilizácia spoločnosti, to znamená, že žiadny negatívny signál hromadného prepúšťania. Zoštíhľovanie spoločnosti a optimalizácia všetkých riadiacich procesov vrátane výkonu správy a údržby tu bude vždy. Chceme k tomu dnes pristupovať pragmaticky.

Máme svoj zámer a smerné číslo je nastavené v Podnikateľskom pláne. Je tu tlak z našej strany na dosiahnutie úspory na základe efektívnych projektov v rámci investičnej činnosti a rušenia miest, ktoré nie sú potrebné na základe vykonania podrobných analýz.

Na porovnanie je treba uviesť, že v roku 2010 mali Železnice slovenskej republiky 17-tisíc zamestnancov. Dnes sme na čísle 13,5 tisíca. Je to za toto obdobie obrovský prepad, ktorý svedčí o výraznej redukcii počtu zamestnancov.

Čo k tomu viedlo?
Rušilo sa napríklad obsadenie niektorých staníc, ale aj redukcia v rámci organizačných zmien na úrovni jednotlivých pracovísk pre výkon správy a údržby zariadení železničnej infraštruktúry. Na druhej strane je tu tlak na mzdy. Železnice prešli v roku 2018 a 2019 úpravou miezd.

Dnes je priemerný plat zamestnanca vyšší ako priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve. Máme tu aj veľmi silné odborové centrály a vyjednávanie s nimi nie je jednoduché. Pri konštituovaní novej kolektívnej zmluvy v minulom roku sme od začiatku vysielali sociálnym partnerom jasný signál, že železnice nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, aby sme mohli akceptovať ďalšie požiadavky.

Očakávalo sa, že na začiatku roka dôjde k odchodu zamestnancov, ktorí budú chcieť využiť ešte predchádzajúce benefity pri odchode do starobného dôchodku. Teraz máme na stole platnú kolektívnu zmluvu, ktorá upokojila situáciu. Veľkým problémom železníc je však skladba zamestnancov.

V čom?
Máme štatistiky, ktoré hovoria o vekovej štruktúre zamestnancov, ktorá je veľmi nepriaznivá. Viac ako štyritisíc zamestnancov máme starších ako 56 rokov. Ak si zoberieme prognózu predpokladaného odchodu zamestnancov do dôchodku na ďalšie roky, tak v minulom roku to bolo 121, v tomto roku je to vyše 220 a v ďalších troch rokoch je to každoročne vyše 400 ľudí.

Teraz hovoríme o rozhodujúcich železničiarskych pozíciách, ako je napríklad typová pozícia výpravca. Samozrejme, táto pozícia bude v budúcnosti riešená realizáciou dispečerizácie tratí. Sú tu však aj ďalšie pozície nevyhnutné pre výkon a správu údržby, napríklad návestný majster. Je to nedostatková profesia podobne ako napríklad aj elektromontéri. Dnes sa dostávame do situácie, keď sa železnica stáva pre mladých ľudí nezaujímavá.

Ako to teda chcete zmeniť?
Snažíme sa pritiahnuť ich aj duálnym vzdelávaním. Napríklad v prípade výpravcu to však nie je len o mzde, ale aj o veľkej zodpovednosti, o zdravotnej spôsobilosti, o potrebe absolvovania kurzov a psychotestov. To, že vlaky bezpečne dôjdu do stanice, je v prvom rade závislé od zamestnancov, ktorí sú vonku na jednotlivých pracoviskách.

Sú to ľudia, ktorí celý svoj život pracovali na železnici. Kto bude pracovať na železnici, až oni odídu? Strácame potenciál, aby sme nových zamestnancov na železnicu pritiahli. Budúcnosťou môžu byť práve dispečerské centrá riadenia. Pozícia dispečera by mohla byť v budúcnosti pre technicky vzdelaných mladých ľudí zaujímavá.

O pozície správcov a údržbárov v odvetví železničných tratí, oznamovacej a zabezpečovacej techniky a elektrotechniky, ktorých pracoviskom sú dopravne a šíra trať za každého počasia a v každom dennom čase, nie je ani v rámci štúdia príslušných technických odborov záujem.

Ďalšia dôležitá téma je meškanie vlakov. Cieľom ministerstva je dosiahnuť, aby prišlo do cieľa načas 93 percent vlakov. Od tohto ukazovateľa sme stále ďaleko a minulý rok, keď bolo vypravených oveľa menej vlakov, bol výsledok síce za posledné obdobie najlepší, stále však takmer tri percentá pod požadovaným cieľom. Akú vinu na tom nesie vaša spoločnosť?
Železnice Slovenskej republiky majú zmluvu so štátom, na základe ktorej sa robí ročný odpočet plnenia. Z našej strany majú na meškaniach najväčší podiel práve prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti a výluková činnosť pri odstraňovaní porúch a údžbárskych a opravných prácach.

Ja by som si tiež prial vyššie plnenie, predovšetkým podielového grafikonu, ktorý je hodnotený len nedostatkami z viny ŽSR. Plnenie grafikonu vlakovej dopravy je predmetom každodenného hodnotenia.

Toto, čo držím v ruke, je denná zvodka, ktorú si prečítam každé ráno. Sú v nej obsiahnuté všetky nehody, prevádzkové poruchy a mimoriadnosti za 24 hodín, ako aj vývoj plnenia grafikonu. Pre mňa sú podstatné informácie, ktoré hovoria o poruchách, čo sú zapríčinené z našej strany.

Kým boli na jednu stranu, tak som bol spokojný. Teraz evidujeme poruchy s dosahom na meškanie vlakov na tri strany a som veľmi nespokojný. V rámci hodnotenia prevádzky hľadáme všetky možnosti na ich odstránenie v čo najskoršom termíne.

Kde je problém? Prečo trvajú niektoré obmedzenia a výluky tak dlho?
Problémom je, že dnes musíme žiadať o dodanie súčiastok externého dodávateľa na základe objednávok a špecifikácie veľkého počtu náhradných dielov. Čas dodania je dnes minimálne 30 dní. V minulosti sme mali základné komponenty na sklade. Dnes stav takzvaných stálych zásob nemáme naplnený, lebo sme ho vyčerpali ešte v predchádzajúcom roku.

Do budúcnosti by sme chceli mať tieto prvky v zásobe, aby sme vedeli prevádzkové poruchy odstrániť do 24 hodín, a nie ako v ojedinelých prípadoch až do šiestich mesiacov. Snažíme sa vytvoriť si na to základné prostriedky. Stav všetkých zásob sme zvykli mať v maximálnej hodnote okolo 20 miliónov, čo má však negatívny ekonomický dosah. Za posledné obdobie a vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu sme preto využili všetok vhodný materiál, ktorý bol na sklade.

Opravy sme v minulosti riešili predovšetkým vlastnými kapacitami a z vlastných zásob, a vedeli sme to robiť v momente, keď porucha nastala. Teraz sa niektoré práce vykonávajú len subdodávateľsky a trvá to oveľa dlhšie.

Mimo týchto zásadných problémov sa pred rokmi začala skloňovať paradoxne možná rýchlotrať, ktorá spojí hlavné mestá V4. Ako je na tom v súčasnosti tento projekt?
Lídrom projektu je Maďarsko, ktoré aktuálne pripravuje štúdiu. Slovenská strana zatiaľ nemá vypracovanú národnú štúdiu. Tá by mala nadviazať na štúdiu na maďarskej strane. Podľa našich informácií to smeruje k variantu prepojenia pri Rajke. Je tam možný následne tunelový variant, ktorý by obišiel Bratislavu, respektíve napojenie od Podunajských Biskupíc smerom na Devínsku Novú Ves.

Odtiaľ by trať pokračovala smerom na Moravu. To, akým spôsobom sa do projektu zapojíme, je vecou rozhodnutia na úrovni ministerstva dopravy a vlád krajín V4. Parametre vysokorýchlostnej trate sú 300 až 350 kilometrov za hodinu.

Otázkou je, či by stačila trať z Bratislavy na Moravu s rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu, s ktorou počíta plánovaná modernizácia, alebo to bude variantná trať s vyššími parametrami. Tu však treba dobre zvážiť a vypočítať všetky prínosy a riziká takéhoto riešenia.

Uzavrel by som to otázkou, ktorou som začal. Stošesťdesiatka, respektíve aspoň modernizácia trate z Bratislavy do Košíc. V akom horizonte ju považujete za uskutočniteľnú?
Môj optimistický odhad je do 15 rokov. Dovtedy by úseky zo Žiliny po Košice mohli byť dokončené v plnom rozsahu. Teraz však nemám na mysli dôvody z hľadiska finančných zdrojov alebo projektovej prípravy. Dôvodom je, že takéto veľké stavby na hlavnej trati nemôžeme robiť naraz na celom ramene, musíme ich realizovať v etapách.

Dôvodom sú nutné výluky, ktoré tieto práce prinášajú. Nechceme predsa cestujúcich pre súvisiace dopravné obmedzenia vyhnať zo železnice. Druhou vecou je potreba zabezpečenia aj nákladnej dopravy, pre ktorú musíme nájsť dostatočné priepustné kapacity alebo akceptovateľné alternatívne trasy.

Budú na to všetko financie?
To všetko bude otázkou prioritizácie. Síce je tento dokument už zverejnený, no dôležitý bude najmä harmonogram, ktorý ukáže, kedy prídu jednotlivé úseky na rad. Na harmonograme ministerstvo dopravy aktuálne pracuje a zverejnený by mal byť v júni.

Môžu tu byť projekty, ktoré sú v zozname nízko, ale ich fáza pripravenosti je vysoká. Aj napriek tomu, že nie sú také ekonomicky efektívne, ako sa uvádza v tomto dokumente, dostanú sa skôr do realizácie.

Prioritizácia je dobrá cesta, aby sme vedeli, kam by mali investície smerovať, ale zatiaľ nehovorí o tom, kde tie finančné prostriedky zobrať. Preto očakávame v prvom rade spomínaný harmonogram. Okrem iného máme aj záväzky s Európskou úniou, aká časť HDP by mala byť alokovaná na investície do železníc.

Na koridory TEN-T sa očakáva investícia 763 miliónov ročne do roku 2030. Momentálne nevieme, čo pod toto číslo patrí a koľko z toho dostanú Železnice Slovenskej republiky.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/23 ... -to-realne
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Jaroslav Kmeť: Železnice sú budúcnosť verejnej aj nákladnej dopravy :arrow:

https://www.asb.sk/aktualne/rozhovory/j ... ej-dopravy

*rozhovor se státním tajemníkem min. dopravy
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Bratislavská dopravná revolúcia ako vízia pre 3. tisícročie: koľajová doprava :arrow:

https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinie ... va-doprava
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Budúcnosť železníc na Slovensku: stratégia rozvoja a výstavby :arrow:

https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinie ... -slovensku
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

Obnova trate Poprad – Spišská Nová Ves by mala stáť 200 miliónov eur :arrow:
https://transport.sk/spravy/zeleznicna- ... ionov-eur/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

co mi tady chybí

Rozhovor s ministrem dopravy na téma železnic:



kolik kusů, co a kde, je tady v článku shrnuto podrobněji: https://www.linkedin.com/pulse/rok-2021 ... -kme%C5%A5 , ale v tom videu jsou i jiné témy ze železnic na Slovensku


Modernizace tratě Devínská Nová Ves - st. hranice s ČR se začala na podzim 2020:



Stavba bude mít fázovanou finanční spoluúčast a i další informace zase i třeba v tomto článku: https://bratislavskykraj.sk/zahorie-bud ... -200-km-h/


Stav realizace modernizace tratě u Púchova, již z jara 2021:



Tunel Milochov na novej železničnej trati Púchov – Považská Teplá bol prerazený: https://www.opii.gov.sk/aktuality/tunel ... -prerazeny
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Železniční doprava (SK)

Příspěvek od Diaľničiar »

za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Odpovědět

Zpět na „Slovensko“