Vládní dokumenty a materiály

Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

obsah původního příspěvku upravovat ani mazat nebudu, pouze pro informaci, dnem 4.10.2014 jsem přejměnoval toto téma z "Vládního programu 2012-2016" na "Vládní dokumenty a materiály", tudíž sem budou spadat všechny další oficiální vládní dokumenty


Původní obsah příspěvku :arrow:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (k 1.1.2017 již bez RR)

Minister: Ján Počiatek

Tohle ministerstvo se zároveň stalo centrálním koordinačním subjektem pro čerpání peněz z EU, protože dle premiéra Roberta Fica je ideálním nástrojem pro jejich čerpání: méně projektů na méně nároční byrokracii, ovšem s vyšší nákladovostí se zvýší efektivita čerpání peněz. Navíc dopravní infrastruktura patří dlouhodobě na Slovensku k nejvíce kritizovaným oblastem pro další rozvoj hospodářství. :idea:

*programové vyhlášení
*čerpání eurofondů
*další financování sítě dálnic a rychl. silnic: PPP, DSS (2. pilíř)
Naposledy upravil(a) Diaľničiar dne 15.8.2021 14:24:12, celkem upraveno 6 x.
Důvod: odstranění neplatného odkazu
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
martini
VIP
Příspěvky: 3635
Registrován: 22.3.2009 10:53:57
Bydliště: Kladno

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od martini »

Jen na vysvětlenou: DSS = dôchodkové správcovské spoločnosti = tedy půjčky od penzijních fondů, což je také velmi rozumný způsob financování, neboť výnos Vám jde do spoření na důchod a neplatí se čistě jako výnos soukromého sektoru.
Via est vita. Nejdražší dálnice je ta, která nestojí!
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od Diaľničiar »

Prozatím jeden nejaktuálnější rozhovor s ministrem dopravy :arrow:

http://spravy.pravda.sk/pociatek-dialni ... nomika_p01
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od Diaľničiar »

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016 :arrow:

http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008 ... -vlady.pdf

Výňatky:

Stavebníctvo

Cieľom hospodárskej politiky vlády v oblasti stavebníctva bude podpora hospodárskeho rozvoja včasnou a kvalitnou prípravou stavieb, najmä dopravnej infraštruktúry, bytovej výstavby, environmentálnej infraštruktúry, opráv a obnovy bytového fondu.

Doprava, pošta a telekomunikácie

Vláda istôt pre občanov bude zabezpečovať rozširovanie kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčných dopravných služieb, používateľsky prijateľnej, ekologicky a energeticky efektívnej a bezpečnej dopravy. Prioritou bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz, pričom vláda zabezpečí vyvážené súťažné podmienky, aby nedochádzalo k nedokončeným úsekom a k devastácii celého reťazca podnikateľských subjektov. Využije overené formy výstavby diaľnic formou PPP projektov. Základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít je naďalej plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami. Vláda posilní úlohu vodných ciest v dopravnej infraštruktúre.

Na cestách I. triedy bude vláda pri ich prevádzke a rozvoji klásť dôraz na odstraňovanie nehodových lokalít, havarijných stavov mostov, budovať obchvaty miest a obcí za účelom odklonu tranzitu a riešiť nevyhovujúcu dopravnú výkonnosť vybraných križovatiek. Zlepšovať stavebno–technický stav vozoviek na cestách I. triedy financovaním cyklickej údržby a opráv na úroveň štandardov, prioritne na cestách medzinárodného významu (E), ktoré zabezpečujú možnosť tranzitnej dopravy a nie sú v súbehu s diaľnicami a rýchlostnými cestami.

Vláda podporí budovanie inteligentných dopravných systémov a zvyšovanie úrovne bezpečnostidopravy a premávky.

Vzhľadom na skutočnosť, že súčasné nastavenie fondov EÚ v doprave smeruje k ich nevyčerpaniu do roku 2015, prijme vláda urýchlené mechanizmy na zabezpečenie maximálneho využitia týchto prostriedkov.

So zastavením výstavby diaľnic súvisí aj zastavenie kontinuálnej prípravy projektov na výstavbu diaľnic. Vláda preto vynaloží potrebné úsilie na zabezpečenie stavebných povolení s cieľom vytvorenia dostatočného zásobníka projektov. V prípade potreby sa vláda opäť vráti k prijatiu špeciálneho zákona v súlade s nálezom Ústavného súdu na zdynamizovanie tohto dôležitého procesu.

Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ale i modernizácie železníc súvisí s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Vláda preskúma riešenia uplatňované v iných krajinách EÚ a bude hľadať principiálne riešenie ako vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednodušiť pre štát i vlastníkov dotknutých pozemkov.

Medzi ďalšie priority vlády bude patriť stabilizovanie podielu železničnej nákladnej dopravy na prepravnom trhu, zvýhodňovanie verejnej hromadnej dopravy udržaním úhrady výkonov vo verejnom záujme. Vláda zabezpečí harmonizáciu osobnej vlakovej a autobusovej dopravy zvýšením konkurencieschopnosti, kultúry cestovania a bezpečnosti prevádzky osobnej vlakovej dopravy a riešením integrovaných dopravných systémov. Zároveň bude presadzovať znižovanie počtu nechránených železničných priecestí a podporu rozvoja kombinovanej nákladnej prepravy. Vláda bude analyzovať možnosti strategického partnerstva štátneho prevádzkovateľa nákladnej železničnej dopravy s cieľom posilnenia jeho postavenia na trhu, zvýšenia podnikateľských príležitostí vplyvom synergických efektov a získania dodatočných zdrojov na jeho ďalší rozvoj.

Vláda v záujme udržateľného rozvoja leteckej dopravy v súlade s európskou dopravnou politikou a medzinárodnými záväzkami podporí zvyšovanie úrovne bezpečnosti leteckej prevádzky a bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Vláda vytvorí systém podpory leteckej dopravy vo verejnom záujme. Dôležitý bude ďalší rozvoj letiska Bratislava ako najvýznamnejšieho leteckého dopravného uzla na Slovensku a regionálnych letískako nástrojov rozvoja regiónov a cestovného ruchu.

Vláda bude zároveň podporovať rozvoj nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy.

Hlavnými nástrojmi zabezpečenia uvedených priorít bude efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v doprave, viaczdrojové financovanie dopravnej infraštruktúry, rovnovážny vývoj jednotlivých druhov dopravy a ochrana záujmov SR pri tvorbe relevantnej legislatívy EÚ. Zámerom vlády tak bude kvalitná a dostupná dopravná infraštruktúra, ktorá podporí sociálnu inklúziu prepojením menej rozvinutých regiónov a posilní medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska aj využitím geografického potenciálu ako tranzitnej krajiny.

Vláda zabezpečí vypracovanie sektorovej stratégie rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030. V súvislosti s realizáciou politiky súdržnosti po roku 2013 zabezpečí vypracovanie sektorového operačného programu na roky 2014 – 2020, ktorý bude reflektovať národné priority stanovené v stratégii rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Vláda vytvorí podmienky na zlúčenie nezávislých regulačných úradovv oblasti cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy, ako aj v oblasti výstavby, pôšt a telekomunikácií. Výrazným spôsobom sa tak zníži počet rozpočtových organizácií v rezorte dopravy, zníži sa počet administratívnych zamestnancov a dôjde k úsporám v rozpočtových nákladoch.

Medzi ďalšie ciele hospodárskej politiky v oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií bude predovšetkým patriť:

•liberalizácia a zvýšenie funkčnosti poštového trhu pomocou vyvážených trhových podmienok podnikania v oblasti poštových služieb,
•harmonizácia hospodárskej súťaže na trhu elektronických komunikácií a rozvoj dostupných vysokorýchlostných sietí,
•pri strategickom rozhodovaní mimoriadna pozornosť venovaná vplyvu dopravy na životné prostredie.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od Diaľničiar »

čerpání eurofondů

Zazmluvnenie eurofondov v doprave dosiahlo 92 percent

SITA | 25.11.2013 17:36

Zazmluvnenie finančných prostriedkov v Operačnom programe (OP) Doprava v súčasnosti dosahuje 3,504 mld. eur, čo je viac ako 92% z celkovej sumy. Pred piatimi mesiacmi bolo zazmluvnenie na úrovni 60%.

Podľa ministerstva dopravy implementácia projektov sa od posledného zasadnutia Monitorovcieho výboru Operačného programu Doprava (OPD) v júni tohto roka významne zlepšila. Vyčerpaných je pritom spolu 1,73 mld. eur, čo je o 430 mil. eur viac ako v polovici roka. Dynamika čerpania peňazí na realizované dopravné projekty je podľa ministerstva najvyššia zo všetkých operačných programov na Slovensku.

V Banskobystrickom kraji sa v týchto dňoch koná dvanáste zasadnutie Monitorovacieho výboru OPD. Ako informoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa, spomínaný kraj má aktuálne v rámci tohto programu zazmluvnených dvanásť projektov v hodnote viac ako pol miliardy eur. Medzi najväčšie projekty z hľadiska finančnej alokácie patrí už hotový úsek R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie v dĺžke 18 kilometrov, dva tzv. zvolenské úseky R2 Zvolen – Pstruša – Kriváň v celkovej dĺžke 20 kilometrov a rozostavaný obchvat Žiaru nad Hronom na R2 v dĺžke 5,7 kilometra.

Prijímatelia finančnej pomoci z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Slovenskej správy ciest, Železníc Slovenskej republiky, Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., dopravných podnikov z Bratislavy a Košíc, ako aj magistrátov oboch najväčších slovenských miest budú na terajšom zasadnutí Monitorovacieho výboru OPD informovať o pokroku pri realizácii jednotlivých projektov. Zástupcovia ministerstva dopravy ako riadiaceho orgánu OPD zhodnotia celkovú dynamiku implementácie programu a predstavitelia Európskej komisie (EK) budú informovať o stave posudzovania žiadostí na tzv. veľké infraštruktúrne projekty nad 50 mil. eur.

„Medzi míľniky posledného obdobia patrí aj získanie siedmich odporučení na veľké infraštruktúrne projekty od technických poradcov Európskej komisie (Jaspers) a predloženie siedmich veľkých projektov na EK v sume 930 mil. eur,“ informoval Martin Kóňa. Tento rok považuje rezort dopravy za kľúčový aj v spojitosti s prípravou nového operačného programu na roky 2014 až 2020.

Ministerstvo predložilo na rokovanie vlády ešte koncom júla Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, tzv. Masterplan. Obsahuje päť hĺbkových sektorových analýz a podľa rezortu je bezprecedentný svojím rozsahom aj obsahom. „Masterplan tvorí základ nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý je momentálne k dispozícii verejnosti na pripomienkovanie. Pre Slovensko bude tento nový operačný program predstavovať najdôležitejšiu finančnú bázu na rozvoj dopravnej infraštruktúry,“ dodal Kóňa.

Zdroj: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... 2-percent/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od Diaľničiar »

Plán ministerstva dopravy postaviť do konca roka 2016 vyše 133 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a rozostavať ďalších 310 kilometrov je podľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline reálny. :arrow:

http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=198&t=4284

budu hodnotit na konci volebního období :idea:
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od Diaľničiar »

Priorita dočerpat 2007-2013 na 100% v OP Doprava

*dosáhnuto prodloužení až do 2015
*nyní již zakontrahováno 98% (před 2 rokami to bylo 54%) :shock:
Počiatek uvoľnil milióny na dopravu, vyčerpá peniaze do posledného centa?

Z eurofondov určených na dopravu je zazmluvnených 98 percent. Peniaze sa využijú na výstavbu diaľnice D1 z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku a rekonštrukciu električkovej trate v bratislavskej Dúbravke.

Eurofondy v Operačnom programe Doprava (OPD) sú už zazmluvnené na 98 percent. Najnovšie z nich minister dopravy Ján Počiatek (Smer) podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uvoľnil sumu 159 miliónov eur.

Tieto zdroje pôjdu na výstavbu žilinského úseku diaľnice D1 z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. Podľa hovorcu rezortu dopravy Martina Kóňu boli okrem diaľničného projektu zazmluvnené v tomto týždni z OPD aj peniaze vo výške 20 miliónov eur na rekonštrukciu cesty prvej triedy zo Šarišského Štiavnika po Hunkovce.

ZAZMLUVNENÁ REKONŠTRUKCIA

A tiež 12,7 milióna eur, ktoré pôjdu na rekonštrukciu električkovej trate v bratislavskej Dúbravke. "Zazmluvnenie peňazí z európskych fondov pre dopravu je dnes na úrovni viac ako 98 percent. Keď som pred necelými dvoma rokmi prišiel na ministerstvo dopravy, zazmluvnenie bolo vo výške 54 percent," vyčíslil Počiatek.

Ministerstvo tak má teraz pred sebou podľa jeho slov veľkú výzvu. A to vyčerpať "do posledného centa" všetky peniaze, ktoré Brusel Slovensku do roku 2015 na dopravu ponúka.

V roku 2014 sa zároveň začína nový finančný rámec eurofondov. V oblasti dopravy ich bude pokrývať Operačný program Integrovaná infraštruktúra, v ktorom budú okrem železničných a cestných projektov aj projekty na budovanie vodnej infraštruktúry a tiež infraštruktúry širokopásmového internetu.

"Návrh nového operačného programu vrátane zoznamu prioritných projektov zašle ministerstvo dopravy do Bruselu najneskôr v máji," opísal Kóňa. Následne ho bude posudzovať a schvaľovať Európska komisia.

Rozhodnutie o schválení operačného programu prijme EK do šiestich mesiacov od jeho oficiálneho predloženia.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní program 2012-2016

Příspěvek od Diaľničiar »

Ministerstvo dopravy od 04/2012 uzavřelo smlouvy na výstavbu 79 km dálnic a rychlostních silnic. Je to nejvyšší tempo v historii Slovenska. :idea: Nebýt kartelové dohody, dalších 20 km se staví. Kromě toho se navýšilo zazmluvnění OP Doprava 2007-2013 z 54% na téměř 100% a podařilo se zmodernizovat 500 km silnic I. třídy; 15% všech. Politika do dopravy nepatří, i proto o ministrovi Počiatkovi není slyšet.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Příspěvek od Diaľničiar »

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 :arrow:

https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/do ... -roku-2020
Naposledy upravil(a) Diaľničiar dne 15.8.2021 14:24:56, celkem upraveno 1 x.
Důvod: aktualizace odkazu
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Ministerstvo dopravy bude mít v roce 2015 dle II. návrhu st. rozpočtu celkem 2,07 mld. €. :arrow:

*dá se očekávat, že v prosinci dojde k aktualizaci st. rozpočtu, když EK potvrdí SR, že nemá státní dluh na úrovni 55% HDP, kde si Slovensko zavedlo tzv. dluhovou brzdu, která zakazuje navyšovat výdaje z předchozího roku, tohle však nebude mít přímý dopad na tento rozpočet tohoto ministerstva, může to však upravit úvěr pro rok 2015 pro NDS ve výšce 100 mil. € (zde se očekává na stanovisko Bruselu, jestli by se to započítalo do státního dluhu anebo ne) a tím se nedá zodpovězet otázka, kdy se začne něco víc dělat na dostavbě 2x3 D1 BA-TT

*celkem jde o pokles o -8,24% oproti r. 2013, tedy o -186 mil. € (tohle snížení má souvis jenom se snížením spolufinancování a financování staveb z prostředků EU)

*oproti I. návrhu z 08/2014 si ministerstvo polepšilo o +13 mil. € a tato suma jde do oblasti: silniční a železniční infrastruktura, konkrétně na železniční dopravu, kde bude rozpočet navýšen z 205 na 218 mil. € (zřejme souvis se slibem o zprovoznění cestování po železnica zdarma pro široké masy lidí)

*na silnice a železnice jde ale celkově o -100 mil. € méně a tato sféra dostane v roce 2015 celkem 1,77 mld. € (85,5% rozpočtu ministerstva, tedy stále maximální priorita)

*na údržbu a opravy silnic a dálnic půjde celkem 114 mil. € (+4,98 mil. €, tedy +4,55%)

*letecká doprava dostane 1 mil. € (stav nezměněn), vodní doprava 8,45 mil. € (+8,23 mil. €)
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

NAVRHOVANÝ STAVEBNÝ ZÁKON A PRÍPRAVA DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY :arrow:

http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/do ... astruktury
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Pouze informativně, jeden z prvních OP na nové programové období v EU byl schválen a to OP Integrovaná infraštruktúra s alokací přes 4 mld. €.

Nyní se ještě staví v rámci OP Doprava, některé úseky již budou mít fázované financování s dalším OP. Stávající dosavadní OP Doprava je již zakontrahován v plném objemu, na poslední chvíli s možností dočerpání do roku 2015.

Ministerstvo dopravy zintenzivňuje celkový proces přípravních prací na rychlejší čerpání dalších prostředků nejen na dálnice, ale i na silnice I. třídy a železnice.
Naposledy upravil(a) Diaľničiar dne 26.5.2016 16:04:45, celkem upraveno 1 x.
Důvod: odstranění neplatného odkazu
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Slovensko získalo z rozpočtu EU od roku 2004 do roku 2014 celkem o +7,231 mld. € více, jak do ní zaplatilo. :arrow:

*za 11 let získal stát 14,128 mld. € a odvedl 6,897 mld. €
*příjmy jsou tak o +104,85% vyšší jako platby
*zdroje v EU tvoří již téměř 80% veřejných investicí na Slovensku
*od roku 2004 se v zemi díky EU fondům postavilo 107 km dálnic a rychlostních silnic, zmodernizovaných bylo 1.430 km silnic I., II. a III. třídy a 105 km železnic

Více zde: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... zaplatilo/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Již 1 miliarda € dopomohla z let 2007 - 2013 z čerpání unijních zdrojů k rozvoji dálniční sítě

*stalo se tak v 05/2015 a peníze se kromě nové výstavby investují i do zvyšování bezpečnosti na stávající síti
*finanční prostředky se použili na výstavbu 26 projektů D/R v délce 204 km, přičemž 74 km je již v provozu a 130 km je ve výstavbě a ještě letos se má odevzdat do provozu dalších 56 km
*financování fázovaných projektů se přelíná i na další období 2014 - 2020

Seznam staveb financovaných v rámci Operačného programu Doprava 2007 – 2013:

R2 Žiar nad Hronom, obchvat
R4 Košice – Milhosť
D1 Jablonov – Studenec, ľavý pás
R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie
R3 Horná Štubňa, obchvat
D1 Studenec – Beharovce
D1 Jablonov – Studenec
D1 Sverepec – Vrtižer, I. úsek
D1 Sverepec – Vrtižer, II. úsek
R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie
D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov
D1 Dubná Skala – Turany
D1 Jánovce – Jablonov, I. úsek
D1 Jánovce – Jablonov, II. úsek
D1 Fričovce – Svinia
R2 Pstruša – Kriváň
D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec 0. etapa
D2 Zelený most – Moravský sv. Ján
D1 diaľničný privádzač – Nová Polhora
D3 Svrčinovec – Skalité
D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno
D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka
D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala
D1 Hubová – Ivachnová
R2 Zvolen, východ – Pstruša
R2 Ruskovce – Pravotice

Zdroj: http://www.ndsas.sk/aktuality-uz-miliar ... 372s48963c
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Slovensko zaradilo do tzv. Junckerovho plánu projekty v hodnotě 20 mld. € :arrow:

http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=208&t=4924

*dávám to sem, protože se nejedná prozatím o nic konkrétního, ale i tak se týká mnoho úseků D/R najednou
*tudíž tudy vede cesta k tomu, jak a kde hledat další zdroje na výstavbu dálniční sítě, když se za pár let vyčerpají eurofondy a další programovací období ještě nebude na dohled a tedy rozestavět další úseku již v příštích letech, protože zdroje z EU jsou téměř na 0 vzhledem na fázování výstavby nejnáročnějších úseků na D1 a D3
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Slovensko v letech 2014-2020 přes rozvoj vidieka podpoří menší obce a pomůže jim opravit místní komunikace. :arrow:

http://ekonomika.sme.sk/c/8051333/male- ... y-eur.html

Jinak řečeno, je to taková malá kapka v moři, protože z hlediska objemu peněz se za to opraví nanejvýš pár set km silniček, možná díky soutěžím to bude i přes 500 km, co z hlediska celého rozsahu místních komunikací není moc, ale vzhledem k nastaveným parametrům se opraví ty nejvíce poškozené v lokalitách, které jsou často odříznuté od dění a kde opravdu musí starosta řešit, zda se obnoví kousek chodníku anebo nějaká lavička a to v lepším případě, protože v horším se svítí kratší dobu atd.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

MAJETKOVOPRÁVNE USPORIADANIE LÍNIOVÝCH STAVIEB – POZEMKY, I. ČASŤ - nejedná se o vládní návrh, jde o odbornější článek k dané problematice
Naposledy upravil(a) Diaľničiar dne 15.8.2021 14:26:58, celkem upraveno 1 x.
Důvod: aktualizace odkazu
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Vláda z minulých let přesouvá na dálniční výstavbu 108,8 mil. €, jakožto na posílení spolufinancování rekordní výstavby dálniční sítě v historii samostatního státu, více zde: http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=208&t=5089 .

Dále, parlament schválil rozpočet na rok 2016, ze kterého vyplývá pro silniční a železniční dopravu a infrastrukturu celkem 1,78 mld. €, tedy navýšení o téměř 70 mil. € anebo 4%, více zde: http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=208&t=5091 .
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

NA STAVBÁROV ČAKAJÚ MILIARDY Z EUROFONDOV. „PODMIENKOU JE KONTINUITA PROCESOV,“ APELUJE JÁN POČIATEK

Růst stavebnictví za letošní rok je enormní, další roky ale stavebnictví ještě vzroste. Mnohem více na výše zmíněneném odkazu.

Tempo odevzdávání dálnic od roku 2005 vycházelo na 30 km, ambicí je do roku 2020 zvýšit na 50 km; letos překonáno.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Dálniční síť se rozrůstá nejrychleji v historii státu: http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=208&t=5127 . Je to menší propagace, kterou dělám za každé vlády nejlépe jak to jde vzhledem k faktům. Ano, bohužel politika výstavbu dálnic zásadně mění.

Jen stručně doplním, že jak se na některých debatách vedou debaty o tom, že se úseky oddalují ohledně zprovozňování, aby tam byl účastný premiér Fico, tak jak je vidět na mnoha videích z letošního roku, tak předseda vlády se neúčastní všech otevírání úseků. Zastoupení tam mají ministr dopravy a GŘ NDS a vždy několik řadových občanů, což je novinka NDS přihlásit se do střihání pásky z řad veřejnosti. :idea:

A ta fakta nepouští, ty dálnice a rychlostní silnice se zahajují hromadně a zrovna na R2 jen díky navýšenému financování přípravního procesu (studie, majetky) ještě za I. Ficové vlády. Kromě toho k těm letošním úsekům ve výstavbě se příští rok přidají další 3 na D1 a D3 a PPP na D4/R7, takže ten rozsah rozestavěných úseků za této vlády přesáhne 200 km. A vzhledem k faktu, že Smer chce vládnout i nadále, tak se připravuje zcela vážně realizace dalších 80 km D/R, i nadále prioritně D1, D3, R2 a jeden úsek na R4. Včetně dalších složitých tunelů a mostů, takže je zcela reální, že tak jak se od roku 2012 rozestavěnost zásadně zvedla a radikálně i rozsah zprovozněných úseků, tak se ještě rok 2016 stane ještě více rekordním, pokud ta kontinuita bude a nemá proč nebýt. Ve výstavbě tak bude ještě více km jak v roce 2015 a to i napříč faktu, že letos se 56 km D/R v plném profilu odevzdalo do provozu a ta rozestavěnost zase poklesla. :idea: :idea:

Vůči tomu "jakási fakta" a čísla ekonomických pravicových institutů, veleknězů :lol: jakožto poradců expremiérky anebo znalce na výstavbu mostů, který bude v parlamentu tvrdit že na mostě Lafranconi na D2 se nic nedělalo celé týdny, protože on tam nic neviděl (se dělalo pod mostem) jsou jen pouhým výstřelem do vzduchoprázdna. Stejně tak i argumenty od snad nejpovolanějšího, že se dálnice staví za draho a pomalu :arrow: to zas nesedí s realitou.

Ani 100x přetočené údaje a fakta se nesrovnají s realitou. :idea: To, co se staví od roku 2012 a kontinálně pokračuje i nyní (tendry a soutěž na PPP) vytváří do let 2016 a dál nárůst dálniční sítě o 1/3 a do roku 2020 rozestavěnost zajistí zvětšení původní sítě o 1/2. Nemluvě o složitých tunelech a mostech, které jsou toho součástí. Je však pravdou, že je normální, že tyto úseky jsou drahé. Nějak to ale nesedí s realitou, že se jich staví tolik najednou. :jidlo:

D1 se letos pozvedla přímo radikálně: http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=208&t=5128 a to je znovu a zas zásluha této vlády, protože zajistila tzv. fázování dálniční výstavby konkrétních úseků. A nejen že se odevzdalo na 46 km D1, ale dalších 40 km se staví a dalších 22 km se tendruje. :!: Ale není to jen D1, je to i D3 a tamní nejvyšší mosty na slovenské dálniční síti. Je to i složitý tunel s estakádou kolem Žiliny ponad Hričovskou přehradu a jsou to i úseky na R2. A vláda se nevyhýbá ani hlavnímu městu. Vystavět najednou 50% obchvatu v rámci D4 bude brzo realita.

Pokud INEKO tvrdí, že stát zlepšil výběr daní o 1 mld. € a má tak zdroje na dálnice, tak je stejná pravda, že nebude mít problém platit ročně 60-100 mil. € na splátku včetně údržby v tom. Protože ten efekt bude rychlejší a již ta výstavba a dostavba s provozem přinesou další zdroje. Jiné by bylo, kdyby se stát chystal budovat 2 dálnice vedle sebe, tam má smysl kritizovat že to je neefektivní. Zrovna tak ten co dnes kritizuje že jsou dálnice drahé a staví se pomalu navrhoval budovat paralelu k D1 /R9/ na východě státu. :twisted: To už nekritizoval z těchto analytiků nikdo. :zvraci:


Nyní má rozvoj silniční infrastruktury jen jedno jediné štěstí. Tvrdá linie ohledně legislativy a dostatek peněz z EU fondů z balíků 2007-2013 a 2014-2020 na stejné úseky. Kontinuita vládního procesu p. Vážného (podpředseda vlády pro investice a čerpání EU fondů, např. zajišťuje pro stavební sektor na další období 8 mld. €, ročně 1 mld. €), p. Počiatka (ministr dopravy, který dokázal zásadně změnit manažment řízení procesů sekcí a vedení NDS).

To, co se realizuje od roku 2012 a díky ještě tendrům letos a v roce 2016 a 2017 se již nikdy tak brzo opakovat nebude. A osoh z toho bude ještě do roku 2020-2022. Tam se uvidí, jaké modely financování vůbec bude EU prosazovat a jaké budou další možnosti ohledně financování infrastruktury. Takže by byla veliká chyba, kdyby se to mělo rokem 2016 měnit. To se naštěstí nějak neplánuje :arrow: kritici kritizují pouze současnou výstavbu. /která je rekordní ve všech ohledech/ a z 85% hrazena z EU. 8-)
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Eurofondy na dopravu by sa mali minúť všetky

(včetně stavu pro rok 2016 a další období)
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Porovnání OPD (2007-2013) a OPII (2014-2020) z pohledu co se udělalo a co se udělat má. :arrow:

http://forum.ceskedalnice.cz/viewtopic.php?f=208&t=5141

*na první pohled se v II. balíku udělá méně, ale s lepším náhledem se jedná o 3 změny:

1. ohledně dálnic se výstavba fázuje (zásah již z 1. balíku s přechodem do 2.)
2. ohledně silnic I. třídy se tam počítá i nová výstavba
3. modernizace tratí se zrychlí o 37,5% a posilují se další investice, na které nedošlo při OPD

V celkovém rozsahu se za 10-12 let (čerpání nenastalo hned rokem 2007) vybuduje jen díky EU fondům na 245 km dálnic a rychlostních silnic, po započtení PPP k tomu jde dalších 52 km (na R1 již zrealizováno) a na D4/R7 dalších 60 km k tomu, tudíž celkem za toto období bude rozsah sítě větší o min. 357 km, tedy síť se zvětší o cca. 60% z původních výchozích hodnot. :idea: A to včetně nejnáročnějších úseků na D1 a D3. Tohle se zcela jistě již po roce 2020 nezopakuje.
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

Rozhovor s ministrem dopravy, výstavby a reg. rozvoje

1. část

Súčasná vláda chcela na začiatku svojho funkčného obdobia urýchliť výstavbu diaľnic a dokončiť diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2019. Napriek tomu, že do výstavby diaľnic sa za posledné štyri roky investovalo 2,1 miliardy eur, D1 do Košíc bude hotová najskôr v roku 2020.

Štát navyše nemá dostatok eurofondov na všetky diaľnice. Minister dopravy Ján Počiatek hovorí, že výstavba diaľnic bude musieť prebiehať aj formou PPP projektov, rovnako ako sa ide stavať bratislavský obchvat.

Termín dokončenia diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc 2019 už neplatí. Poznáme nový?

Všetko sa rozhodne v najbližších týždňoch, po tom, ako sa vyhodnotí úsek Turany – Hubová. Zvyšok má však jasné termíny, ktoré by sa do roku 2019 mali zrealizovať.

Na aké úseky sú rozdelené financie z nového operačného programu, ktoré môžeme čerpať do roku 2020?

Nový operačný program je už dnes do veľkej miery zazmluvnený. Čo sa týka diaľnic a rýchlostných ciest, tak alokácia, ktorá v operačnom programe je, je už viac-menej vyčerpaná. Keď sa dokončia tri súťaže (diaľničný obchvat Prešova, obchvat Košíc na D1 Budimír – Bidovce a obchvat Čadce na D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec), ktoré sú tesne pred koncom, a dokončia sa aj rozostavané diaľničné projekty (diaľnica D1, kysucká D3 či časť R2), tak už žiadne eurofondy na diaľnice ani rýchlostné cesty nebudú.

Kritický úsek diaľnice D1 Turany – Hubová nie je zahrnutý v eurofondoch. Existuje ešte šanca získať na jeho výstavbu peniaze?

Alokácia pri nových úsekoch stačí ledva na tie tri súťaže, ktoré aktuálne prebiehajú. Tie by mali byť dosúťažené v tomto roku a mali by sa začať stavať.

Z čoho sa teda daný úsek bude stavať?

Najväčšia výzva pre novú vládu bude nájsť dodatočné zdroje mimo eurofondov na realizáciu všetkých zvyšných dôležitých úsekov. Na dobudovanie projektov, ktoré sú v zásobníku a dávajú zmysel, by ministerstvo potrebovalo do roku 2022 zhruba šesť miliárd eur, ktoré nemá. (Ide napríklad o obchvat Zvolena po R2, D1 Turany – Hubová či R1 Banská Bystrica – Ružomberok.)

Budú v budúcnosti teda častejšie PPP projekty?

Je evidentné, že ak by sme obchvat Bratislavy D4/R7 stavali zo štátneho rozpočtu, tak o to menej máme na iné projekty po zvyšku Slovenska. Na základe ceny 1,9 miliardy eur za 59,1 kilometra vrátane výstavby, financovania aj údržby, ktorú za bratislavský obchvat ponúklo víťazné konzorcium, môžeme povedať, že PPP projekty sú alternatívou financovania diaľničnej alebo cestnej infraštruktúry. Preto si myslím, že niektoré projekty by v budúcnosti bolo tiež vhodné realizovať formou PPP, ak budú v budúcnosti ponúknuté podobné podmienky, aké máme dnes.

Kedy bude konečne známe trasovanie kritického úseku D1 Turany – Hubová?

Naťahuje sa to už veľmi dlho. Treba sa vrátiť aj v histórii. Odkedy sa niekto intenzívne venoval tomuto úseku, tak ho kreslil ako povrchový variant. Alternatíva s tunelom Korbeľka bola len akási hypotetická rovina. Všetky prípravy, všetka projektová dokumentácia, celé schvaľovanie sa robilo práve na povrchový variant. Ten bol vždy veľmi náročný a citlivý z pohľadu environmentálneho posúdenia. Nám sa podarilo nakoniec označiť povrchový variant za prípustný. Avšak v jednej časti začal hroziť masívny zosuv, a teda nie je možné realizovať stavbu tak, ako bola naplánovaná. Musela sa jemne upraviť trasa. To ale automaticky spustilo procedúru nového environmentálneho posúdenia, ktoré prebieha už dlhé mesiace a je v záverečnej fáze. Očakávam, že v najbližších mesiacoch sa rozhodne. Ak to bude v prospech povrchového variantu, tak je možné pokračovať s ostrou prípravou na súťaž, ktorá by sa mohla začať v tomto roku.

Ak sa rozhodne v prospech tunelového variantu?

Potom sa bavíme o niekoľkých rokoch odkladu, pretože prípravy na tomto tunelovom variante sú ešte len na začiatku. Treba si uvedomiť, že príprava každého úseku trvá dlhé roky. Naprojektovať diaľnicu nie je možné z roka na rok.

Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline, uviedol, že výsledné trasovanie bude politické rozhodnutie. Súhlasíte s ním?

Môže sa stať, že viacero scenárov je porovnateľných z environmentálneho hľadiska, no môže sa stať, že niektorý je úplne neprijateľný. Čiže nie je to úplne tak politické rozhodnutie. Politické rozhodnutie by bolo, ak by vyšli dva scenáre ako úplne porovnateľné. Nie je to však o politike. Je to o exaktnej procedúre, ktorá nakoniec prinesie vyhodnotenie a podľa toho vzniknú aj nejaké možnosti výberu.

Pri Ružomberku stojí výstavba tunela Čebrať. Bude sa tunel nakoniec predlžovať?

Na tomto úseku došlo k obdobnej situácii. Pôvodne, ešte za bývalej vlády, bola vypísaná súťaž s určitou kvalitou geologického prieskumu. Počas realizácie sa urobil dôkladnejší geologický prieskum, ktorý opäť odhalil, že je tam veľké zosuvové pásmo. Máme dve možnosti. Buď stabilizovať celé územie, čo je ale enormne nákladné, alebo miernym spôsobom zmeniť trasu. Momentálne prebieha analytická časť, kde sa posudzuje, čo by bolo výhodnejšie. Aj v tomto prípade sme veľmi blízko k nejakému rozhodnutiu, práve podľa toho, ako dopadnú prieskumy.

Bol teda predošlý prieskum nedostatočný? Alebo bol zle vykonaný?

Nebol až taký hĺbkový, ako sa urobil až počas realizácie. Zistilo sa, že ten zosuv nebol v takej hĺbke, v akej sa robili vrty pôvodne. Odhalili ho, až keď urobili hlbšie vrty. Zistilo sa, že v istej hĺbke je zlom, po ktorom sa celý svah šmýka.

Ľudí zaujíma prepojenie rýchlostnej cesty R1 s diaľnicou D1, a teda aj miest Banská Bystrica a Ružomberok. V hre je spojenie popod Donovaly alebo Šturec.

Opäť je to o tom, že nejaké trasovanie je už vymyslené. My sme urobili veľký kus práce v tom, že vznikla štúdia, ktorá skúmala rôzne spôsoby prepojenia severu s juhom. Realizácia cesty popod Donovaly vychádza ako najvýhodnejšia, a teda tento variant by dával zmysel. V prípade, že by sa už budúca vláda rozhodla realizovať tento projekt, musela by naň nájsť financovanie. Dlhodobo hovorím, že toto je taký druhý najhorúcejší kandidát práve na PPP projekt. Potom sa začne celá procedúra environmentálneho posúdenia a ďalších fáz prípravy projektu.

Ozývajú sa niektoré hlasy, že nový obchvat Bratislavy netreba. Vy ho aj napriek tomu idete stavať. Ako vnímate rozdielne názory?

To je vtipné, že to tvrdia až dnes. Keď sme začali s projektom, nikto nehovoril o tom, že by obchvat nebolo treba. Namiesto toho riešili, za akú cenu ho postaviť. Teraz, keď je cena výborná, ktorú nikto nespochybňuje, pretože sa to v zásade spochybniť ani nedá, prichádzajú nejakí analytici, niekedy až pseudoanalytici, ktorí tvrdia, že obchvat Bratislave vôbec nepomôže, čo, samozrejme, nie je pravda. Všetky dopravné štúdie a prieskumy to jasne dokazujú. Mnohí navyše tvrdili, že by stačilo postaviť rýchlostnú cestu R7 bez D4. Všetky prieskumy hovoria, že R7 bez D4 žiadny zmysel nedáva, pretože by práve naopak ešte skomplikovala situáciu v Bratislave. Predstavte si, že celú dopravu síce presuniete na novú sofistikovanú cestu, no tá by narazila na zápchu na Bajkalskej ulici. Nič by sa nezmenilo, akurát by sa presunula dopravná zápcha. Práve preto treba D4, ktorá rozptýli premávku do iných častí Bratislavy. Je jasné, že obchvat bude plniť svoju funkciu, pretože už v prvý deň by po ňom malo prejsť 35-tisíc áut. Tieto nezmysly o tom, že obchvat nepomôže, sú absurdné.

Otázne je však financovanie. Projekt PPP síce odobrilo aj ministerstvo financií, no uviedlo, že ak by sa dnes začala výstavba realizovať zo štátneho rozpočtu, tak by bola o niečo výhodnejšia.

Zase sa vraciame v čase a treba si uvedomiť, koľko má peňazí ministerstvo dopravy zo štátneho rozpočtu. Keď sa pozriete na rozpočet, tak je zjavné, že na to peniaze nie sú. Nájsť túto alokáciu z rozpočtu navyše nebolo reálne. Obchvat Bratislavy nie je jediný projekt, ktoré Slovensko potrebuje. Slovensko potrebuje spomenutý úsek D1 Turany – Hubová, rýchlostnú cestu R4 na východe, dobudovanie rýchlostnej cesty R2, kde je veľa potrebných úsekov, taktiež diaľnica D3 smerom na Poľsko. Je to množstvo peňazí len na najdôležitejšie úseky, ktoré je treba realizovať v horizonte najbližších šiestich rokov. Keď sa teda pozriete na rozpočet, je evidentné, že takéto peniaze by sme nikdy nemali. Alebo by sme museli prestať stavať inde po Slovensku, čo nedáva zmysel. Nielen Bratislava potrebuje modernú infraštruktúru.

Slovensko si dnes požičiava za záporné úroky. Štát by si vedel požičať na úkor rozpočtového deficitu.

Lenže to nie je možné, pretože máme jasne nakreslenú trajektóriu konsolidácie verejných financií. Momentálne je plán, že do roku 2018 má byť vyrovnaný rozpočet. V deficite teda vôbec nie je priestor. Matematika, ktorú sleduje ministerstvo financií, súvisiaca nielen s deficitom, ale aj s dlhom, neumožňuje alokovať takéto dodatočné zdroje. Štát musí financovať aj iné oblasti ako zdravotníctvo a školstvo, kde dnes tiež chýbajú peniaze. Jediná zmysluplná alternatíva je financovať projekt formou PPP. Uvedomovala si to už aj minulá vláda, ktorá prijala rozhodnutie, že tento projekt by sa mal realizovať formou PPP. My sme si to adoptovali, keďže ide o racionálne riešenie. Inak by ten obchvat nebol. Z nášho pohľadu boli len dva scenáre. Buď vysúťažíme veľmi dobrú cenu cez PPP, alebo nebude žiadny obchvat. Prípadne bude v horizonte plus 15 rokov odteraz.

Môže sa zdať, že vláda schválila projekt obchvatu narýchlo, tesne pred voľbami.

Rád by som dal do pozornosti harmonogram, ktorý sme zverejnili dva roky dozadu, pri začiatku realizácie projektu. Tie termíny sú presne rovnaké ako dnes. Nič sa na nich nezmenilo. Dnes ak niekto kričí, tak vyslovene politikárči. Vždy bolo vyslovene jasné, že tá súťaž bude finišovať koncom minulého roku. Som rád, že harmonogram napĺňame tak, ako sme si ho určili. My nevnímame voľby ako nejaký míľnik. Míľnikom bola vždy súťaž. Projekt sme zdedili veľmi nepripravený. Nemali sme územné rozhodnutia, nebolo jasné majetkovoprávne vysporiadanie. Súťaž sa skončila tak, ako sme predpokladali. Vôbec sme to nijako neznásilňovali. A čo by sa malo na tom rozhodnutí zmeniť po voľbách? Samotný projekt je matematicky vyhodnotený. Parametre sú jasné. Jedine ak by sa niekto rozhodol, že Bratislava ten obchvat nedostane. Takisto nech niekto povie obyvateľom na juhu, že R7 netreba. Obchvat je kľúčový pre celý región. Niekto chce z toho vytĺkať zbytkový politický potenciál, no nie je tu veľmi čo riešiť.

Kedy sa podpíše koncesná zmluva?

Keď bude pripravená. Bavíme sa už o dňoch. Prebiehajú finálne rokovania. Musia sa ujasniť detaily. Keď to bude hotové, tak to podpíšeme.

Výstavba sa začne v marci alebo to bude neskôr?

V podstate sa začne ihneď, pretože je možné vykonávať prípravné práce. Platí, že harmonogram, ktorý je vysúťažený, bude aj dodržaný. Na jar sa začnú práce a bude dokončený presne v zmysle zmluvných podmienok.

Aj ďalším mestám chýbajú obchvaty. Ako sa bude trasovať obchvat Zvolena? Sliač pôvodný variant odmietol a žiadny iný ideálny nie je.

Je to veľká komplikácia, na ktorú dnes ani neviem odpovedať. Je to paradox. Na jednej strane regióny vždy volajú po diaľniciach, ale keď už prídete s nejakým variantom, tak ich už často začnú vyrušovať rôzne veci, na ktoré však majú právo. Budeme musieť hľadať iné trasovanie. Všetky iné varianty sú veľmi komplikované a nepredvídateľné. V tejto zóne to už nebude žiadne optimálne riešenie. Budeme musieť nájsť kompromis.

Kedy sa ukončí súťaž na diaľničný obchvat Prešova s tunelom Prešov? Kedy sa začne stavať?

V súťaži boli podané isté námietky. Teraz je námietkový proces trochu iný ako v minulosti. Je zhrnutý do jedného maximálne dvojkrokového konania. Preto si myslím, že sa bavíme o týždňoch, maximálne mesiacoch, kedy bude súťaž ukončená a môže sa začať stavať.

2. část je v dalším příspěvku :arrow:
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

Re: Vládní dokumenty a materiály

Příspěvek od Diaľničiar »

2. část rozhovoru

Verejnosti sa môže zdať, že koniec štátnych IC vlakov prišiel náhle. Bolo to rýchle rozhodnutie alebo ste ho plánovali už dlho?

Koniec sa blížil už dlho. IC vlaky boli v minulosti súčasťou zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Keď bývalý minister pridelil trať medzi Bratislavou a Komárnom bez súťaže súkromníkovi za sumu o dva milióny eur ročne vyššiu, ako štát na tejto trati platil Železničnej spoločnosti Slovensko, tak bolo potrebné urobiť určité vnútorné zmeny. Vtedy sa vyčlenili IC vlaky ako komerčný projekt. V roku 2012 sa ukázalo, že IC vlaky sú v strate asi 3,5 milióna eur. Stratu sa nám podarilo tlačiť dolu. Zdalo sa, že existuje perspektíva, aby sa dostali na vyrovnané hospodárenie. Avšak príchodom súkromníka na trasu Bratislava – Košice sa hospodárenie výrazne zhoršilo. Vôbec to nebolo náhle rozhodnutie. My sme situáciu sledovali dlhodobo. Už začiatkom minulého roka sme vedeli, že musíme urobiť ďalšie optimalizačné opatrenia, ktoré vyústili do redukcie IC vlakov v apríli 2015, čo malo priniesť záchranu. Hospodárenie vylepšili, ale nie dostatočne na to, aby bolo jasné, že sa zo straty dostanú. Analýzy preukazovali, že straty v budúcich rokoch nebudú menšie, ale ešte väčšie. Preto sme pristúpili k jedinému racionálnemu rozhodnutiu, ktoré mohlo prísť. Za týchto podmienok, ktoré dnes sú, nie je možné prevádzkovať IC vlaky bez straty. Je nelogické, aby štátny dopravca prevádzkoval vlaky komerčného segmentu so stratou. To, samozrejme, neznamená, že v prípade, že sa podmienky na trhu zmenia, že sa s týmto produktom nemôže štátny dopravca opäť vrátiť na trh.

Odkiaľ teda Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vykrývala túto stratu? Nešlo o krížové financovanie?

Na hospodárenie sa musíte pozrieť komplexne. V tento moment nie je podstatná táto otázka. Podstatná otázka je, či má pre štátne železnice zmysel prevádzkovať komerčný produkt, ktorý je stratový. Preto som aj prekvapený, že niekto, najmä pravica, toto často kritizuje, pravici by malo byť toto jasné.

Tesne pred zrušením IC vlakov oznámil RegioJet zámer odísť z trate Bratislava – Košice. Môže sa zdať, že súkromník sa týmto krokom dostal do pozície, ako keby presvedčil štát na odstránenie konkurencie.

RegioJet má svoju vlastnú politiku, cenotvorbu aj celý manažment. Je teda ťažko povedať, ako uvažuje a ako si predstavuje svoju činnosť aj do budúcna. Naše rozhodnutie vychádzalo z analýz a nesúviselo s ničím iným.

Kedy bude zmodernizovaná celá železničná trať až do Košíc?

Je to otázka peňazí. Modernizácia železničných tratí je veľmi finančne náročná. Aj keď využijeme všetky peniaze v novom operačnom programe určenom pre železnice, aj to ani zďaleka nebude stačiť na zmodernizovanie celej trasy. Potom je otázka, kde štát nájde tie miliardy, ktoré na to treba. Ale to je beh na dlhšiu trať. Ani tu sme nezačínali v ideálnom stave. Na železniciach bol obrovský dlh voči modernizácii za desiatky rokov.

Máme teda financie aspoň na ukončenie modernizácie z Bratislavy po Žilinu?

Áno.

Európska komisia nám nechce uhradiť modernizáciu úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá. Neexistuje už žiadna šanca, že by sme vedeli túto modernizáciu zaplatiť z eurofondov?

Existuje. Momentálne prebiehajú súdne spory, ktoré vyplývajú z verejného obstarávania, ktoré prebiehalo naprieč tromi vládami. Keď sa ukončí celý právny problém, tak si myslím, že nie je vôbec problém zaradiť celý tento projekt do financovania z eurofondov.

Máme ešte v novom programovom období miesto pre tento úsek?

V nových eurofondoch na modernizáciu železníc ešte máme peniaze. Tam ten projekt je zaraditeľný.

Kedy budeme poznať dopravcu, ktorý bude prevádzkovať vlakové spojenie medzi Bratislavou a Banskou Bystricou?

Myslím si, že je to tiež otázka niekoľkých mesiacov. Potešujúce je, že sa prihlásilo pomerne veľa záujemcov. Bolo ich osem. Vyhodnotenie padne už na budúcu vládu. Ale myslím si, že do leta by sa to malo stihnúť.

V rezorte máte aj bytovú politiku. Dotácie na zatepľovanie rodinných domov zhltnú z rozpočtu 30 miliónov eur. Ak sa tieto peniaze minú, zostane na výstavbu nových nájomných bytov?

Napríklad bývanie sme podporili v roku 2015 sumou viac ako 216 miliónov eur. Podpora na bývanie išla na viac ako 42-tisíc bytov. Bolo možné vyhovieť všetkým žiadostiam, ktoré boli v súlade so zákonom. Najviac peňazí, 198 miliónov, bolo pridelených na obnovu bytových domov, čo predstavuje nárast takmer o 80 percent. Čiže najmä vďaka tomu na Slovensku vlani pribudlo takmer 2-tisíc nájomných bytov, čo obnášalo dotáciu z ministerstva dopravy vo výške 30 miliónov eur a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 57,4 milióna eur.

Koľko to však bude v budúcom roku?

Na dotácie sme zvýšili rozpočet z 20 na 35 miliónov. Taktiež sa rozšírila kapacita Štátneho fondu rozvoja bývania, čo sa týka úverovej politiky. Každoročne sa tá suma zvyšuje na podporu bývania. Dostala sa na celkom zmysluplné úrovne a túto úroveň udržíme aj v budúcnosti.

Vláda sa zaviazala podporovať okresy s vysokou nezamestnanosťou. Budú financie na výstavbu nových nájomných bytov smerovať prednostne do menej rozvinutých okresov?

Momentálne sa peniaze do okresov rozdeľovali plošne. Samozrejme, okresy musia splniť prísne kritériá, ktoré sa vyhodnocujú, a podľa toho sú prostriedky prideľované. Nový zákon o podpore menej rozvinutých regiónov predpokladá, že viac bodov budú získavať práve menej rozvinuté regióny. To však neznamená, že to preváži úplne všetko.

Alternatívna taxislužba Uber stále jazdí bez potrebných licencií, taxametrov a iných náležitostí. Ako je to možné? Nie je namieste zmena legislatívy, ktorá by poznala aj túto novú formu prepravy?

Je to ťažká otázka. Na jednej strane majú pravdu aj ľudia, ktorí to považujú za moderný systém, na druhej aj taxikári, ktorí musia byť licencovaní a musia spĺňať oveľa prísnejšie kritériá. Čiže tento stav je v súčasnosti nevyvážený. Myslím si, že bude treba k tomu prijať nejaké jasné rozhodnutie. Ale aj v iných krajinách, kde Uber pôsobí, existujú na jeho činnosť rôzne názory a spôsoby, ako sa s tým štáty snažia vyrovnať. Vyhodnotenie u nás má viacero rovín, ktoré je ešte na začiatku. Pravdepodobne do toho bude musieť prísť aj legislatívna zmena. Z môjho pohľadu je najdôležitejšie, aby to bol čo najväčší prínos pre zákazníka.

Od januára na Slovensku platí nová forma diaľničných známok, ktoré sú elektronické. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) však zachytila veľký počet vodičov, ktorí jazdili po diaľniciach bez známky. Ako je to možné? Bol v minulosti počet takto jazdiacich vodičov ešte väčší?

Je to pre mňa nepochopiteľné, že to vodiči ešte nevedia. Ak to teda nevedia. Je evidentné, že tento systém je výrazne efektívnejší ako systém, ktorý sme mali v minulosti. Celkový nárast efektivity sa už dnes javí, že to bude plus 30 percent. Či už ide o počet známok, alebo o finančné vyjadrenie. Je to veľmi dobrá správa. Podľa odhadov NDS vyberie o 15 miliónov eur viac. Ak sa pozrieme na to, ako sa vyvíja predaj, tak v minulosti bolo šialene veľké číslo vodičov, ktorí nejakým spôsobom obchádzali kúpu diaľničnej nálepky. Počet pokút, ktoré polícia vydala v súvislosti so známkami za minulý rok, je relatívne malý v porovnaní s počtom ľudí, ktorí to museli porušovať. Dnes je daný systém neobíditeľný. Výstup z kamerového systému ukazuje, že ešte stále veľa vodičov sa nespamätalo.

Dostane pokutu za jazdu bez platnej diaľničnej známky každý?

V rámci zákona o objektívnej zodpovednosti štát má dva roky na to, aby sa s každým vyrovnal. Ak teda niekto ešte nedostal pokutu, neznamená to, že ju nedostane. Vyzývam vodičov, aby neriskovali. Ceny nálepiek sa nemenili už roky, v porovnaní s okolitými krajinami sú nižšie. Medzitým pribudlo veľa kilometrov diaľnic. Pre tých, ktorí jazdia bez známky opakovane, môžu byť pokuty veľmi smutným príbehom, pretože pokuta sa generuje za každý deň porušenia a nie kumulatívne za nejaké obdobie. Je evidentné, že drvivá väčšina ľudí si uvedomila, že známku je potrebné si kúpiť aj v prípade, že si ich v minulosti nekupovali. Vidíme to na denných predajoch.

Rozširovanie diaľnice D1 v pripravovanej križovatke Triblavina má byť zmenené. Projekt sa údajne realizuje bez stavebného povolenia, vypadli z neho kolektory a diaľnica bude mať namiesto šiestich až osem pruhov. Prečo došlo k týmto zmenám?

Určite nie je pravda, že projekt sa realizuje bez stavebného povolenia. Vždy sa snažíme poskytovať čo najvhodnejšie riešenie. Keď sa kedysi križovatka Triblavina plánovala, boli úplne iné predpoklady aj o diaľnici D4. Dnes už vieme úplné detaily o tom, ako bude D4 vyzerať. Aj ako bude vyzerať križovatka diaľnic D4-D1. Aj z toho dôvodu je nutné na tomto úseku zmeniť pôvodnú filozofiu, aby optimálne vyhovovala prepojeniu D1 a D4. Pôvodný návrh sme teda museli zoptimalizovať. Z pohľadu dopravy nová konštrukcia križovatky Triblavina nemá vôbec žiadny vplyv na kapacity napojenia, ktoré boli pôvodne plánované na okolité časti. Tie sú v plnohodnotnom formáte. Existuje memorandum, ktoré minulá vláda podpísala s vyšším územným celkom, ako tieto zóny napoja. Samospráva si tam môže vybudovať napojenia, aké chce. Logika diaľnice D1 je iný príbeh. V každom prípade platí, že dôvodom zmeny je fakt, aby D1 hrala synchrónne s D4.

Ako by ste zhodnotili štyri roky svojej práce?

Úspechov je viac. Ale ak by som mal vybrať jeden, tak si myslím, že je to 100-percentné dočerpanie eurofondov, ktoré sme mali k dispozícii. Nenaplnili by sme tento cieľ, keby sa nám nepodarilo rozostavať veľké množstvo kilometrov diaľnic, takisto rekonštruovať železnice, cesty prvej triedy, modernizovať vozový park železníc, obnova trolejbusov v Bratislave alebo modernizácia električkových tratí spolu s novými električkami v Bratislave a Košiciach. Momentálne sme jediný operačný program, ktorý už teraz je dočerpaný na 100 percent. Bude to asi nastavená latka aj voči okolitým krajinám, kde nie je predpoklad, že dočerpajú tieto veľké infraštruktúrne operačné programy.

Čo považujete za svoj najväčší neúspech?

Bol som väčší optimista, keď som si myslel, že dosiahnem celospoločenský konsenzus v stavebnom zákone. Dva roky sme intenzívne pracovali a hľadali krehký konsenzus, ktorý sa nám podarilo nájsť. Rovnaký konsenzus som chcel dosiahnuť aj v parlamente. Avšak množstvo politikov začalo pozmeňujúcimi návrhmi devastovať tento krehký konsenzus. Došlo k situácii, o ktorej som vždy hovoril, že ak k nej dôjde, tak návrh zákona stiahnem. Preto som ho stiahol. Toto je zákon, ktorý má slúžiť všetkým a dlhodobo. Nebol by problém nechať ho schváliť našou väčšinou. Ale potom by mohlo pri prvej zmene vládnej garnitúry dôjsť k ďalším deštrukčným pozmeňujúcim zásahom a zákon by prestal mať zmysel. Zákon je do veľkej miery napísaný, je možné znovu ho doniesť do parlamentu. Ak hovorím za seba, ja som vždy ochotný ho v tejto forme podporiť.

Máte ambíciu byť znova ministrom?

Určite vám poviem len to, že 6. marca sa o tom môžeme baviť.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... -projekty/

(článek nebylo možné dát do monitoringu tisku pro jeho délku; limit je 18.000 znaků a článek má 22.934 znaků)
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Zamčeno

Zpět na „Slovensko“