Pekelne Predražené Projekty

[andy]

Pekelne Predražené Projekty

Rezort dopravy pri PPP zastupoval skôr záujmy koncesionára ako štátu

21.04.2010 / Ján Kovalčík

Tunel, aký Slovensko ešte nezažilo. Presne to môže znamenať takzvaný prvý balík PPP projektov pre verejné financie, teda pre vrecká daňových poplatníkov na Slovensku. Predraženie tušili mnohí, dôkazy však chýbali. Presnejšie, boli skryté – v stovkách strán koncesnej zmluvy, jej príloh a dodatkov. A tiež v doteraz nezverejnených analýzach rezortu dopravy. TREND ich našiel. Zistenia sú desivé.

Prvé predraženie spôsobilo už nereálne zadanie. Spojazdniť extrémne náročné úseky medzi Martinom a Ružomberkom s tunelmi iba za 28 až 37 mesiacov. Menej náročné na východe dokonca za 17 mesiacov! Hoci záujemcovia o koncesiu upozorňovali, že to zdvihne investičné náklady o 30 až 40 percent, rezort dopravy trval na svojom. Dostal adekvátne vysokú cenu, podpísal koncesnú zmluvu.

A potom prišli dodatky. Najprv o predčasných prácach, ktoré bežia mimo šibeničných termínov v zmluve. Napokon 31. marca v dodatku IV vláda koncesionárovi predĺžila aj zmluvné lehoty výstavby. Potichu a nenápadne. Rok po podpise koncesnej zmluvy.

Ak pôvodné termíny v tendri zdvihli cenu, za ich predĺženie by koncesionár mal spustiť z dohodnutej ceny. Realita? V marcovom dodatku IV vláda Roberta Fica schválila presný opak. Hoci zvýšenie ceny pripísala kríze a drahému financovaniu od bánk, až tretina zvýšenia ceny predstavuje iné ústupky koncesionárovi. Pri rokovaniach hral zjavne presilovku. Zástupcovia rezortu dopravy, zdá sa, zastupovali tiež záujmy koncesionára, štát nehájil nikto. Možno aj preto, lebo vo víťaznom konzorciu má významný podiel Váhostav SK Juraja Širokého. A koaličných záujmov v tomto megakšefte je pravdepodobne viacero.

Aj financovanie diaľničného PPP stojí za pozornosť. Na najväčšiu verejnú zákazku v dejinách SR si koncesionár požičia od bánk za takmer 7,5-percentný úrok. Takéto úroky mu bude v dohodnutej cene preplácať štát, hoci sám si vie požičať za neporovnateľne nižší úrok. Podobne výnosný kšeft so štátom si banky na Slovensku sotva pamätajú.

TREND spočítal, že len niekoľko najväčších zdrojov zbytočného predraženia zdvihlo výslednú cenu 1. balíka PPP o vyše 40 percent. Spečatiť to vláda chce už 30. apríla finančným uzatvorením transakcie. Do tohto dňa koncesná zmluva stále nie je účinná. Skutok teda stále nie je dokonaný. Hroziaca strata predstavuje až 15-násobok straty z nevýhodného predaja emisií firme Interblue. Ešte týždeň sa jej dá predísť.

TREND ponúka konkrétne riešenia, ako ušetriť daňovníkom na splátkach za 30 rokov vyše dva a pol miliardy eur. A to aj pri pokračovaní PPP. Snáď to stojí za mimoriadne kroky. Ak nie Robertovi Ficovi, tak lídrom zodpovednejších strán.

Autor je hlavný analytik TREND Analyses.

Viac o téme sa dočítate v aktuálnom vydaní TRENDU č. 16.



Zavádzal vládu o PPP Vážny alebo Počiatek?

Analýza ministerstva dopravy ukázala nevýhodnosť PPP. V odporúčaní rezortu financií pre vládu sú čísla zmenené.

23.04.2010 / Ján Kovalčík

O dodatočnom zvýšení ceny v najväčšej verejnej zákazke v dejinách SR rozhodovala Vláda SR pravdepodobne na základe zmanipulovaných údajov. Toto závažné zistenie vyplýva z porovnania oficiálnych dokumentov Ministerstva financií (MF) SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR, ktoré má TREND k dispozícii.

Rozdiel je v kľúčovom porovnaní výhodnosti PPP projektu na päť úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom s konvenčným modelom, čiže keby si objedával výstavbu priamo štát. Analýza ministerstva dopravy ukazuje, že PPP ponuka je drahšia o celých 20 percent. Stanovisko rezortu financií pre vládu však uvádza rozdiel iba 0,93 percenta. Ako zdroj pritom uvádza to isté ministerstvo dopravy.

Stanovisko rezortu financií je na internete, ako súčasť materiálov z rokovania vlády SR z 31. marca tohto roka. Rezort financií v ňom vyslovuje podmienečný súhlas s realizáciou projektu PPP. Opiera sa pritom o tabuľku s aktualizovaným porovnaním výhodnosti, ktorá vyčísľuje rozdiely medzi PPP a klasickým obstarávaním a prepočítava ich na takzvanú súčasnú hodnotu. Ako zdroj uvádza ministerstvo dopravy, rozdiel v neprospech PPP predstavuje iba 0,93 percenta (druhý stĺpec pripúšťa väčšie predraženie iba v prípade, ak SR nezíska súhlas Európskej komisie s poskytnutím štátnej záruky na úver Európskej investičnej banky koncesionárovi).

Keďže viaceré položky v porovnaní sa líšia od rovnakého porovnania spred roka oveľa výraznejšie, ako sa dá rozumne vysvetliť, TREND požiadal 7. apríla o vysvetlenie rezorty dopravy i financií (prostredníctvom hovorcov). Zároveň požiadal ministerstvo dopravy o poskytnutie aktualizovaného vyhodnotenia – očakával, že tam sú dôvody rozdielov vysvetlené. Cez hovorcov TREND vysvetlenia nedostal. Odhaliť príčiny pomohla až oficiálna žiadosť adresovaná rezortu dopravy na základe infozákona. Výsledok je šokujúci.

Originálny dokument rezortu dopravy obsahuje iné čísla ako tie, ktoré boli zverejnené. V tabuľke s porovnaním rozdielov medzi konvenčným modelom a dvomi alternatívami PPP (so štátnou zárukou a bez nej) sa niektoré čísla výrazne líšia od tých, ktoré predložilo vláde MF SR. Keďže rezort financií uvádza ako zdroj údajov MDPT SR, je zrejmé, že jedno z týchto ministerstiev údaje zmanipulovalo – vylepšilo v prospech PPP.

Vzhľadom na veľkosť transakcie a význam tohto porovnania pre konečné rozhodnutie vlády je takmer isté, že o vyhodnoteniach museli byť informovaní aj obaja ministri – Ľubomír Vážny i Ján Počiatek. Otázne je len to, či porovnanie „vylepšil“ už rezort dopravy alebo až rezort financií. V každom prípade vláda koncom marca schvaľovala dodatok IV ku koncesnej zmluve – ktorý výrazne zvyšuje pôvodnú cenu – na základe hrubo skreslených podkladov.

V čom vládu i verejnosť oklamali? Čísla za PPP vylepšili v jedinej položke: Hodnota možnosti výnosu z refinancovania je v originálnom materiáli 114 miliónov eur, v stanovisku MF SR už 210 miliónov eur. Takmer určite ide o nereálny údaj. Už originálny materiál totiž počítal, že koncesionár teraz dohodnutý drahý úver od bánk nahradí dva roky po ukončení výstavby výrazne lacnejším úverom s iba polovičnou maržou (rizikovou prirážkou).

Ešte viac si úradníci k želanému výsledku pomohli úpravami pri konvenčnom modeli. Už základ pre výpočet, ktorý vychádza z údajov štátnych expertíz, je zvýšený o 275 miliónov eur na 2 234 miliónov eur. Odhad nákladov na súvislú údržbu poskočil zo 176 miliónov eur v origináli na 292 miliónov eur v stanovisku pre vládu. Menej výrazne bola zvýšená aj hodnota prenosu rizika, ktoré v PPP preberá koncesionár.

Uvedené ,,korekcie“ spolu znamenali výrazné nafúknutie ceny (čistej súčasnej hodnoty) odhadovanej pri klasickom obstarávaní. Spolu s miernou korekciou opačným smerom v prípade PPP bol výsledok zmenený zásadne. Z pôvodných 20,3 percenta v neprospech PPP v originálnom vyhodnotení na 0,9 percenta vo zverejnenom stanovisku pre vládu a verejnosť.