(SK) Horúčavy rozpustili prvú diaľnicu

[Diaľničiar]

Eva Bullová | 02.08.2013 13:00

Vysoké teploty si začínajú vyberať daň na cestách. Na dvojkilometrovom úseku diaľnice D2 v smere do Bratislavy, blízko Veľkých Levár, sa roztopil asfalt a nákladné autá v ňom vyjazdili koľaje.

Na dvojkilometrovom úseku diaľnice D2 v smere do Bratislavy, blízko Veľkých Levár, sa roztopil asfalt a nákladné autá v ňom vyjazdili koľaje.
Autor: Pravda, Robert Huttner

Diaľničiari tam zatvorili jeden jazdný pruh. Podobné problémy sa objavujú aj D1 medzi Bratislavou a Trnavou.

Zdeformovaný povrch cesty na úseku D2 musia diaľničiari opraviť. Výmena asfaltu bude trvať viac ako týždeň. „Pomalý jazdný pruh je od 1. augusta v tomto úseku uzavretý a doprava je presmerovaná do rýchleho jazdného pruhu s obmedzením rýchlosti na 80 km/h. V súčasnosti pripravujeme havarijnú opravu zdegradovaných vrstiev vozovky, ktorá sa bude realizovať v termíne od 5. augusta do 14. augusta,“ potvrdil Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.

Ako opisuje Jánošík, v pomalom jazdnom pruhu diaľnice D2, konkrétne od 18,235 do 20,040 kilometra, sa počas extrémnych horúčav a vplyvom nákladnej dopravy vytvorili koľaje a preliačiny.

Lokálne problémy badať aj na vyťaženej diaľnici D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Jánošík hovorí, že, bohužiaľ, neexistuje žiadny spôsob, ako vzniku degradácií na diaľniciach a rýchlocestách efektívne zabrániť. Nepomáha ani kropenie vodou. „Nejde však len o vyduté miesta. Je to vždy preliačenina spojená s hrboľom. K vzniku deformácií prispieva okrem vysokých teplôt aj vek konštrukcie vozovky, prekračovanie povoleného zaťaženia náprav ťažkej dopravy a jej množstvo,“ menuje hovorca. Vysoké teploty spôsobujú prehriatie povrchu ciest. Živičná vrstva začne mäknúť a vytvárajú sa známe koľaje, predovšetkým ak po ceste jazdia ťažké kamióny. Jazdné vlastnosti sa tak zhoršujú.

Horúce počasie neškodí len cestám, trpia aj železnice. Teplota na koľajniciach totiž môže vystúpiť razom aj na vyše 40 stupňov Celzia. Koľajnice vplyvom vysokej teploty môžu zmeniť tvar. Železnice zatiaľ žiadne poruchy nezaznamenali. Pri tomto počasí však častejšie merajú teploty vzduchu a koľajníc. „V určených miestach merania sa zavedie záznamník, do ktorého sa zaznamenávajú teploty. Teplotná pochôdzka sa vykonáva podľa potreby v čase zvýšených teplôt, teda pri predpoklade zvýšenia teploty koľajníc nad 40 °C, čo je pri teplote vzduchu nad 28 °C,“ vysvetľuje Ľubomír Mitas z odboru komunikácie Železníc SR.

Vysvetlil, že zvýšená pozornosť sa venuje náhlym zmenám smerovej a výškovej polohy v krátkom úseku koľaje, ktoré môžu byť príznakom začínajúceho sa vychýlenia alebo vybočenia koľaje. Sledujú tiež okolie pevných miest a úseky, v ktorých bola v minulosti narušená stabilita koľaje opravnými prácami.

Asfalt mäkne najmä pri pomalej jazde a na parkoviskách
Po zime sú to výtlky, po lete hlboké koľaje a rôzne vydutiny, ktoré sú komplikáciou i nebezpečenstvom pre vodičov na cestách. Pri extrémnych horúčavách sa zohrieva asfaltový kryt vozovky. Kolmo svietiace slnko ho tesne po obede dokáže poriadne zohriať a pri 40 až 60 stupňoch asfalt mäkne, stráca pružné vlastnosti, stáva sa plastickým a pri zaťažení autami vznikajú na ceste rôzne deformácie. Je to len dôsledok tepla alebo aj nekvalitnej práce či preťaženosti ciest? O tom sme sa rozprávali so šéfom výskumu a vývoja z Výskumného ústavu dopravného Pavlom Kajánkom.

Čo všetko môže vzniknúť na povrchu vozoviek v dôsledku extrémnych horúčav?
Vplyvom vysokého tepla a nadmerného dopravného zaťaženia vznikajú najmä pozdĺžne a priečne nerovnosti. Pozdĺžnymi sú najmä vyjazdené koľaje, ktoré bránia vodičomv tom, aby sa udržali v jazdnom pruhu. Najnebezpečnejšie sú hlavne pre motorkárov. Môžu vznikať až 70 cm široké koľaje, a keď v nich následne stojí voda, hrozí akvaplaning. Priečne nerovnosti vznikajú najmä na križovatkách za stop čiarami. Akceleráciou vozidiel pred križovatkou sa v plastickom asfalte presúvajú zrnká výplne a vznikajú takzvané priečne rolety.

Je to len dôsledok vysokých teplôt alebo aj preťaženosti ciest?
Určite má na to vplyv nadmerné preťaženie niektorých úsekov, pretože napríklad keď sa projektovali cesty druhej a tretej triedy, určite neboli také zaťažené, ako je to teraz. Najhoršia na deformáciu ciest je v horúcich dňoch statická doprava a pomalý dopravný prúd. Pretože niektoré druhy asfaltového spojiva strácajú pružnosť už pri 60 oC, stávajú sa plastickými a pôsobením dlhodobého zaťaženia sa deformuje kryt a má snahu vytláčať sa okolo pneumatiky von. Následne sa tvoria koľaje na povrchu vozovky.

Môže za to aj nekvalitná práca pri stavbe ciest?
Nie je to ani tak nekvalitou prác ako kvalitou materiálu a receptúrou asfaltom stmelenej zmesi, ktorá sa použije. Buď je to asfalt, ktorý je veľmi mäkký a stráca pružné vlastnosti už pri nižších teplotách, alebo sa pri výrobe asfaltovej zmesi použije veľké množstvo asfaltu.

Sú technológie alebo materiály, ktoré by teplu dokázali lepšie odolávať?
Skôr treba asi používať tie asfalty, ktoré nie sú až také mäkké, ktoré majú medzu tuhosti na určitej stupnici vyššie. Tam však zasa existuje riziko, že keď sa použije takýto tuhý asfalt, v zime skôr praskne a na cestnej komunikácii vzniknú trhliny. Čiže ideálne by bolo, aby projektanti, ktorí navrhujú cesty a opravy, brali do úvahy vplyv klimatických pomerov v lokalite, kde sa cesta nachádza. Tie mäkšie asfalty by mali ísť skôr do chladnejších oblastí a tuhšie tam, kde je teplejšie.

Sú nejaké opatrenia, ktoré by sa mali robiť v horúčavách na cestách, aby nedochádzalo k poškodeniam, napríklad polievanie ciest?
Schladenie môže mať určitý pozitívny účinok. Dôležité však je, aby náhle nenastal vysoký rýchlostný teplotný skok. Kropenie vodou však v týchto teplotách nedokáže schladiť kryt vozovky hĺbkovo a jeho účinnosť je otázna. (jal)

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/2 ... -dialnicu/