(SK) 4 země EU nemají dvě největší města spojeny dálnicí

[Diaľničiar]

Dokončenie diaľnice do Košíc sa môže posunúť na roky 2020-2022

Slovensko patrí v súčasnosti medzi štyri krajiny Európskej únie, ktoré nemajú spojené diaľnicou alebo rýchlostnou cestou dve najväčšie mestá, respektíve dva vzdialené konce štátu.

Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondreja Mateja v tomto Slovenská republika patrí do skupiny s Lotyšskom, Estónskom a Rumunskom. Týmto trom krajinám však podľa Mateja zostávajú pri dokončovaní cestných spojníc najväčších miest len malé úseky. "Čiže nás čaká zhruba za tri, či štyri roky absolútne prvenstvo. Budeme jediná krajina v rámci EÚ, ktorá nebude mať prepojené dve najväčšie sídla," odhadol Matej na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Štát totiž predpokladá, že diaľnicu do Košíc dokončí v roku 2019. Matej sa ale obáva, že tento termín je ohrozený.

A to najmä pre plánované znižovanie financií na dopravu v roku 2014 a tiež pre stagnáciu súťaží na výstavbu viacerých úsekov. Tie sa nachádzajú na Úrade pre verejné obstarávanie pre námietky stavebníkov. "V kombinácii tohto odhadujeme termín dokončenia diaľnice v rokoch 2020 až 2022," uviedol Matej.

Pôvodný termín by podľa IDH bol dodržateľný, ale muselo by smerovať výlučne do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest ročne 1,6 miliardy eur. Aktuálne je na rok 2014 naplánovaných pre celý rezort dopravy suma 2,15 miliardy eur, čo je o 126,9 milióna eur menej ako v tomto roku. Z toho má ísť do cestnej infraštruktúry na budúci rok 903,2 miliónov eur.

Nedostavaná diaľnica do Košíc má podľa Mateja výrazný vplyv najmä na investície na východe krajiny. Investori považujú túto časť Slovenska za menej atraktívnu. Región si tak už vôbec nemôže vyberať investície s vyššou pridanou hodnotu a považuje za úspech, keď sa mu podarí prilákať montážnu fabriku.

Matej preto navrhuje urýchlene dobudovať dopravnú infraštruktúru na Slovensku. Tiež prijať hospodársku politiku štátu formou ústavného zákona a na základe priorít z takto prijatej hospodárskej politiky podporovať jednotlivé odvetvia hospodárstva. A to tak, aby mali pozitívny dopad nielen na hrubý domáci produkt (HDP) štátu, ale aj na jeho príjmy.

26.9.2013

http://www.transport.sk/spravy/cestna-i ... -2022.html