Právě je 28.11.2020 0:03:19





Fórum je zamknuté Toto téma je zamknuté. Nemůžete posílat nové příspěvky ani odpovídat na starší.  [ Příspěvek: 1 ] 
 (SK) Doprava kolabuje v celé zemi, chybí obchvaty 
Autor Zpráva
Online
VIP

Příspěvky: 14346
Bydliště: EU
Příspěvek (SK) Doprava kolabuje v celé zemi, chybí obchvaty
Doprava kolabuje, cesty pribudnú. Áut však oveľa viac nejazdí

Martin Majerníček, Pravda | 26.10.2015 09:00

Vodiči z celého Slovenska jazdiaci v Bratislave denne zápasia s dopravnými zápchami. Kolóny sa tvoria najmä počas ranných a podvečerných špičiek.

Ľudia pracujúci v hlavnom meste musia často okrem pracovného času zvládať aj hodinové dochádzanie, ktoré pozostáva zo státia v nehybnom rade áut. Paradoxne údaje o intenzite dopravy v Bratislave nehovoria o rapídnom náraste automobilov na cestách. Cesty sú prepchaté už roky a aj menšie rozkopávky alebo nehody dokážu paralyzovať celé mesto.

Vedia o tom rozprávať nielen Bratislavčania, ale aj Košičania či Trenčania. V Trenčíne tento týždeň oprava jedného mosta paralyzovala mesto. V Košiciach opravy na cestách či električkových tratiach takisto okamžite priniesli obrovské dopravné problémy, s ktorými sa borí aj Prešov. V Košiciach aj v Prešove sa pripravuje výstavba vonkajšieho diaľničného obchvatu, ktorý by bol najmä pre tranzitnú dopravu. Podobne sa o tom uvažuje aj v Bratislave.

Otvorili nový úsek diaľnice pri Levoči, ktorý staval Váhostav

Vláda schválila, že situácia v Bratislave je taká vypätá, že do roku 2020 sa má vybudovať diaľničný obchvat D4 s napojením rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Stredu. Obchvat by mal podľa očakávaní štátu odbremeniť najmä najviac exponované úseky v Bratislave, medzi ktoré patrí Prístavný most.

„Prístavný most je najzaťaženejším úsekom na Slovensku. Priemerná denná intenzita sa pohybuje okolo 110-tisíc vozidiel. Priemerná denná intenzita na moste Lafranconi je okolo 80-tisíc vozidiel, úsekom D1 od križovatky Trnávka po križovatku Letisko prejde denne 65-tisíc vozidiel,“ hovorí o situácii v Bratislave Eva Žgravčáková, hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).

Za realizáciu viac ako 59 kilometrov plánuje štát formou PPP projektu zaplatiť koncesionárovi 4,5 miliardy eur, z toho samotná výstavba má stáť 1,3 miliardy eur a zvyšná suma má ísť na 30-ročné financovanie. Takto by sa síce výstavba len postupne započítala do deficitu verejných financií, ale štát by výrazne prerobil na financovaní. Preto sa suma 4,5 miliardy eur považuje za premrštenú. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že treba počkať na konečnú cenu, ktorá vzíde z prebiehajúceho tendra.

Obrázek

Namiesto PPP štátne peniaze?

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) však upozornil aj na to, že vzhľadom na rastúce príjmy v štátnej kase za posledné roky by sa obchvat mohol postaviť zo štátnych zdrojov bez nutnosti drahého financovania cez PPP projekt, ktorý inštitút celkovo považuje za predražený až o jednu miliardu eur.

Štátna kasa by sa mohla na to otvoriť v ďalších rokoch. Deficit verejných financií má na budúci rok klesnúť pod dve percentá výkonu ekonomiky. Ak by ho štát nechal na úrovni troch percent, boli by peniaze na obchvat Bratislavy a R7. Podobne by sa mohli nájsť aj chýbajúce zdroje na ďalší kľúčový úsek Turany – Hubová, ktorý sa na trase D1 z Bratislavy do Košíc prakticky ako jediný nestavia.

Vyšší deficit by nemusel zvýšiť dlh krajiny, keďže vláda má na zníženie dlhu k dispozícii 900 mil. eur z predaja 49 percent akcií Slovak Telekomu. Ekonómovia navyše podporujú rozumné investície na úkor deficitu. Navyše plynulejšia doprava môže výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie a pritiahnuť nových investorov.

Intenzita dopravy mierne stúpa nielen na vyťaženom obchvate Bratislavy, ale aj v iných častiach hlavného mesta. Ide napríklad o vstup do mesta smerom zo Stupavy. Kým v máji roku 2013 križovatkou Hodonínska – Krematórium v čase poobedňajšej dopravnej špičky za hodinu prešlo 1 406 vozidiel, o rok neskôr v tom istom čase to už bolo 1 500 automobilov. V máji tohto roka daná križovatka musela v čase od štvrtej do piatej hodiny poobede zvládnuť nápor 1 564 vozidiel.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy však upozorňuje, že nový obchvat pomôže v oveľa menšej miere, ako očakáva ministerstvo dopravy. Podľa analýzy inštitútu bude mať najväčší prínos rýchlostná cesta R7, ktorá odbremení kapacitne nepostačujúcu cestu I/63 v smere od Dunajskej Lužnej.

INEKO kritizuje ministerstvo dopravy v rámci prijatia rozhodnutia stavať obchvat bez kľúčových dát o doprave.

„Na Prístavnom moste má byť počet vozidiel za hodinu po realizácii obchvatu D4 nižší iba o 13 %,“ uvádza sa v analýze inštitútu. To by znamenalo, že intenzita dopravy na Prístavnom moste by sa znížila na úroveň roka 2005, keď podľa sčítania Slovenskej správy ciest cez tento dopravný uzol za deň prešlo takmer 97-tisíc áut. Najvyššia denná intenzita na diaľničnom moste bola zaznamenaná v roku 2003, keď prekročila hodnotu 126-tisíc áut za deň. Súčasné čísla sa podľa informácií diaľničiarov v poslednom období držia zhruba na rovnakých hodnotách.

Najlepšie by bolo presadnúť z áut

INEKO a ministerstvo dopravy sa zhodujú na tom, že rýchlostná cesta R7 bude pre dopravný systém mesta prínosom. Inštitút vo svojom dokumente vyčíta ministerstvu nedostatočnú analýzu možných variantov a fakt, že štát neposúdil možnosť skoršej realizácie dôležitých úsekov R7.

„Postaviť úseky R7 a sprístupniť ich verejnosti bez súčasného otvorenia D4 a prepojenia D4 a R7 mimoúrovňovou križovatkou Ketelec ešte zhorší situáciu na aktuálne kolabujúcom Prístavnom moste. Z technického hľadiska ide o nesystémové riešenie, a preto nemá zmysel. Fakticky by sa tak nič nezmenilo, iba by ľudia nestáli v zápchach v Dunajskej Lužnej či Rovinke, ale na diaľnici a Bajkalskej ulici (kde by sa vytvoril dopravný lievik),“ uvádza Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.

Vďaka výstavbe obchvatu v podobe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 sa v smere od Dunajskej Lužnej rozloží vstup vozidiel do mesta na viacero vstupných bodov. Za urýchlenú výstavbu obchvatu sú aj starostovia bratislavských mestských častí Podunajské Biskupice, Vrakuňa a obcí Dunajská Lužná, Miloslavov a Rovinka, ktorí v máji spustili petíciu.

Existujú úseky, ktorým D4 v zamýšľanej podobe nateraz priamo nepomôže. Jedným z nich je diaľnica D2. K odľahčeniu dopravy na tomto úseku spolu s tunelom Sitina dôjde až po kompletnej dostavbe obchvatu. Nutné je pokračovanie tunelom Karpaty až do križovatky Stupava, juh, prípadne až po štátne hranice s Rakúskom. Tunel Karpaty bude dlhý deväť kilometrov a bude súčasťou úseku s celkovou dĺžkou viac ako 12 kilometrov. Na stránkach NDS je uvedený ako začiatok jeho výstavby rok 2017.

Pre zlepšenie dopravy vo vnútri hlavného mesta analýza INEKO odporúča preferenciu hromadnej dopravy, celoplošné spoplatnenie parkovania na verejnom priestranstve, posilnenie prímestskej verejnej dopravy alebo výstavbu záchytných parkovísk pred Bratislavou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... c-nejazdi/

_________________
v zájmu lepších silnic a dálnic
VINCI Přehled 2020
čtěte+hlasujte


26.10.2015 22:33:22
Profil Zobrazit autorovy stránky
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Fórum je zamknuté Toto téma je zamknuté. Nemůžete posílat nové příspěvky ani odpovídat na starší.  [ Příspěvek: 1 ] 




Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete přikládat soubory v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group.
Designed by Vjacheslav Trushkin for Free Forums/DivisionCore.
Český překlad – phpBB.cz