(SK) Dálnice chce každý, chybí peníze (článek z roku 2001)

Články z novin a internetu - zahraniční
Zamčeno
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

(SK) Dálnice chce každý, chybí peníze (článek z roku 2001)

Příspěvek od Diaľničiar »

Diaľnice chce každý, chýbajú však peniaze

07.02.2001 | JURAJ HRÚZ, KAREL HIRMAN a MILAN VELECKÝ

Vo vyspelých krajinách Európskej únie kolíše priemerná hustota diaľničnej siete medzi 14,1 až 55,1 km na 1 000 km2. Hustota diaľničnej siete tak predstavovala 7,1 km na 1 000 km2, po dokončení zámerov by mala vzrásť na 16,5 km na 1 000 km2.

Prvá diaľnica sa v SR začala budovať v apríli 1969. Do roku 1993 sa odovzdalo 198 km diaľnic. Pri výstavbe prioritného prepojenia Bratislavy s Prahou sa ročne postavilo 11 km diaľnic, v 80. rokoch kleslo tempo približne na polovicu. V rokoch 1993 až 1995 sa v samostatnej SR postavilo spolu len 17 km diaľnic. V tomto období sa prvý raz zadefinovala diaľničná sieť Slovenska v dĺžke 660 km.

Predinvestičná štúdia odporučila realizovať dlhodobý program budovania diaľnic. V priebehu dvoch desaťročí by prioritou mali byť diaľnice na Považí, v okolí Braniska a Popradu. Štúdia odporučila tempo výstavby 18 km ročne. V prvej etape do roku 2005 by sa malo postaviť 75 km diaľnic, ktoré sú ekonomické na základe nákladovo-výnosovej analýzy. V ďalších etapách do roku 2015 by sa malo dostavať ďalších 295 km.

Doteraz platnú diaľničnú sieť SR tvorili ťahy D1, D2, D18, D61 a D65 v celkovej dĺžke 820 km. Ťah D65 z Nitry do Banskej Bystrice podľa novej koncepcie nebude diaľnicou, ale rýchlostnou cestou.

Financie

Podľa vládneho Nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2004 štát na výstavbu vynaloží za štyri roky 41,7 mld. Sk. V rokoch 2005 a 2006 by výdavky mali vzrásť na 12,6 mld. Sk až 13,6 mld. Sk. Financie sa získajú emisiou štátnych dlhopisov, vládnych úverov od európskych rozvojových bánk a z predvstupových fondov ISPA. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR by chcelo od roku 2002 získavať 80 % podielu z výnosu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív.

Rezortný minister Jozef Macejko vylučuje použitie koncesií.

Od roku 2003 by sa mali na financovaní podieľať aj diaľničné nálepky. Ako však hovorí generálny riaditeľ sekcie cestnej infraštruktúry MDPT SR Peter Barek, z tohto zdroja sa peniaze využijú prednostne na údržbu. Od roku 2003 by sa z neho však dalo vyčleniť 250 mil. Sk ročne na investície. Zdroje zo štátnych dlhopisov sa využijú na už rozostavané úseky. Z fondu ISPA očakáva ročne okolo 500 mil. Sk, ktoré sa využijú na vybrané diaľničné úseky, ktoré patria do siete TINA (Transport Infrastructure Needs Assessment). Štátny rozpočet SR na tento rok vydelil na diaľnice 8,7 mld. Sk, v ďalších dvoch rokoch vzrastú zdroje, kopírujúc predpokladanú infláciu v stavebníctve o dve miliardy korún.

Úvery a dane

Na prefinancovanie výstavby diaľnic sa od roku 1996 použili úvery v hodnote 46,6 mld. Sk, z čoho sa už 11 mld. Sk splatilo. Celkový dlh dosahuje ešte okolo 60 mld. Sk. Okrem úverov od Európskej investičnej banky a Japan Bank of International Cooperation išlo o krátkodobé zdroje. Tento model podľa P. Bareka nezabezpečuje plynulé financovanie výstavby a vnáša veľkú neistotu do prípravy investičného procesu. Preto sa pripravuje zmena financovania.

Doteraz sa na financovaní výstavby diaľnic významne podieľal Štátny fond cestného hospodárstva. Ten však k 1. júlu tohto roku zanikne. Preto rezortné ministerstvo navrhuje, aby sa financovanie zabezpečilo prevodom 80 % spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív na osobitný účet ministerstva. V roku 2007 by mala vzniknúť štátna diaľničná spoločnosť, ktorá bude mať v kompetencii správu a budovanie diaľničnej siete, a zavedie sa mýtny systém.

Peniaze limitujú

Výdavky na prípravu a výstavbu diaľnic dosiahli v minulom roku vyše 8,76 mld. Sk oproti plánovaným ôsmim miliardám korún. V roku 1999 prekročili výdavky o 175 mil. Sk plán, ktorý predstavoval 7,5 mld. Sk. P. Barek priznáva, že pre pozastavenie výstavby vzrástli ceny rozostavaných komunikácií o približne 20 percent. V súčasnosti však už podľa neho došlo k "zrovnovážneniu medzi záväzkami a ich plnením".

V roku 1999 vláda zaťažená bremenom dlhov po svojej predchodkyni schválila variant B výstavby diaľnic. V súlade s ním sa začala výstavba úseku Mierová - Senecká v Bratislave, na ktorý prispel fond Phare sumou 600 mil. Sk. V júli 1999 bol do užívania odovzdaný diaľničný hraničný priechod Jarovce-Kittsee. V minulom roku boli dokončené na diaľnici D61 úseky Horná Streda - Chocholná a na ťahu D1 Nemšová - Ladce a Hybe - Važec. Do užívania odovzdali aj rýchlostnú cestu zo Serede po prípojku na diaľnicu D61 pri Trnave.

Vlani sa začali práce zabezpečujúce činnosť tunela Branisko a diaľničný obchvat Čadce. V dôsledku prieťahov v stavebnom konaní sa posunul plánovaný začiatok stavby diaľničného úseku D2 Bratislava Lamačská cesta - Staré grunty, financovaný z úveru od Japan Bank for International Cooperation. Reálny začiatok výstavby je v tomto roku. Rozhodujúca časť rozostavaných diaľnic z minulého obdobia by sa mala dokončiť a odovzdať do užívania v roku 2002, zvyšok v rokoch 2003 až 2004. Z finančného hľadiska sa podľa P. Bareka nebude dať do roku 2015 vybudovať viac ako jeden tunel - vo Višňovom, ktorý má podľa plánu stáť osem miliárd korún.

Tempo možno zvýšiť

"Chápem, že priemyselné skupiny budú požadovať vždy čo najvyšší objem výstavby diaľnic. Takisto rôzne lobistické skupiny sa budú vždy snažiť o smerovanie diaľnic ich regiónom a ich čím skoršiu výstavbu. Štátny úradník je na to, aby našiel istú rovnováhu, ktorá je daná efektivitou," hovorí P. Barek. Uznáva, že diaľnic by malo byť viac, ale vláda musí vziať do úvahy svoje možnosti.

Vláda Vladimíra Mečiara však v roku 1996 prijala Komplexný projekt prípravy a výstavby diaľnic, ktorý predpokladal výstavbu 45 km diaľnic ročne. Hoci ide o dvapolnásobok odporúčaného tempa, technicky je zvládnuteľné. V bývalej federácii sa v rokoch 1976 až 1980 postavilo 193 km diaľnic, čo znamená 39 km ročne. Problém je však s financovaním.

Práve objemom disponibilných prostriedkov je dané ročné tempo výstavby okolo 17 km diaľnic. Môže sa však aj zvýšiť v závislosti od stavu národnej ekonomiky.

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/ ... niaze.html
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Zamčeno

Zpět na „2015 Svět“