(SK) Cíl 2020: Do výstavby půjde dalších 177 km dálnic

[Diaľničiar]

Stavať sa ide ďalších 177 kilometrov diaľnic

Martin Majerníček | 05.07.2016 07:00

Dokončiť D1 z Bratislavy do Košíc až na úsek Turany - Hubová a začať stavať nové úseky na Orave, Kysuciach, pri Prešove, Košiciach, Zvolene či Rožňave. V najbližších štyroch rokoch sa má začať stavať možno až 177 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest. Taký predbežný plán si po sto dňoch vládnutia stanovil rezort dopravy.

Ministerstvo dopravy a Národnú diaľničnú spoločnosť ovláda vo vládnej štvorkoalícii strana Sieť. Viaceré plány však nie sú finančne pokryté a diaľničný tón udá až prvý rozpočet, ktorého návrh v lete predloží rezort financií. Plány považujú odborníci za ambiciózne. Predchádzajúci minister Ján Počiatek si v minulej vláde dal za cieľ okrem dokončenia zdedených rozostavaných úsekov začať nové stavby v rozsahu až 310 kilometrov. Za štyri roky to splnil na tretinu.

Nová vláda už vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že sa chce zamerať na rozvoj rýchlostných ciest, ktoré majú viesť okolo Rožňavy, Tvrdošína alebo severne od Prešova smerom k poľským hraniciam. „Myslíme si, že ak by sa nám podarilo zabezpečiť dostatočné finančné krytie, do roku 2020 vieme rozostavať ďalších 100 až 177 kilometrov. Vieme sa pozrieť na úseky pri Zvolene, pri Rožňave, tiež na rýchlostnú cestu R4 na východe Slovenska, kde sú už na niektorých miestach vykúpené pozemky,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda Róbert Auxt (Sieť), šéf Národnej diaľničnej spoločnosti.

Predchádzajúci minister Počiatek ambiciózne plány nesplnil, aj keď ministerstvo mohlo na výstavbu čerpať omnoho viac eurofondov, ako sa črtá dnes. V súčasnosti je alokácia z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020 vyčerpaná. Štát z nej spustí výstavbu obchvatu Čadce, Prešova a Košíc, kde v súčasnosti prebieha súťaž. Okrem toho je z daného programového obdobia možné ešte spustiť výstavbu na úseku R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany.

V plánoch prechádzajúceho ministra Počiatka figurovalo aj odovzdanie 133 kilometrov diaľnic, no v skutočnosti sa sprejazdnilo len 86,9 kilometra. Okrem toho však rozbehol súťaž na úseky D3 Čadca-Bukov – Svrčinovec, D1 Prešov-západ – Prešov-juh a D1 Budimír – Bidovce, ktoré sa podľa pôvodných plánov mali začať stavať ešte v tomto roku. „Momentálne vidíme začiatok výstavby na jar budúceho roka v prípade všetkých týchto troch úsekov,“ uviedol Auxt.

Je otázne, do akej miery sa podarí novému ministrovi dopravy Romanovi Brecelymu (Sieť) splniť plán, ktorý prezentoval šéf diaľničiarov. Najväčším problémom nového ministra je financovanie, ktoré v súčasnosti na rozostavanie toľkých kilometrov nestačí. „Z historického hľadiska ide o ambiciózne číslo. Najväčším problémom bude zabezpečovanie finančných prostriedkov na realizáciu jednotlivých stavieb,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Najväčšou výzvou bude aj naďalej dokončenie diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc. V súčasnosti najväčším problémom je úsek D1 Turany – Hubová, kde pravdepodobne dôjde k zmene trasovania. Vybudovanie diaľnice prostredníctvom údolného variantu znemožnil zosuv pôdy pri Šútove. Štát v súčasnosti stále hľadá novú trasu, no všetko nasvedčuje tomu, že do hry sa opäť vracia tunel Korbeľka s dĺžkou 5851 metrov. V tom prípade bude potrebné trasu preprojektovať a začať takmer od začiatku, čo dokončenie posúva na rok 2024.

Daný úsek vypadol z projektov financovaných prostredníctvom eurofondov. Výstavba novej trasy diaľnice môže stáť približne 600 miliónov eur, ktoré štát bude musieť nájsť vo svojom rozpočte, alebo výstavbu zabezpečí súkromná firma prostredníctvom PPP projektu. Cez PPP projekt, ktorý znamená 30 rokov splácania, sa ide stavať aj obchvat Bratislavy a rýchlostná cesta R7 na Dunajskú Stredu.

Problémy pre hroziace zosuvy nastali aj na nadväzujúcom úseku D1 Hubová – Ivachnová, kde pravdepodobne dôjde k predĺženiu tunela Čebrať. V tomto prípade bude štát musieť nájsť dodatočné finančné zdroje na dostavbu rozostavaného úseku. Na dostavbu aj naďalej čaká diaľnica D3 vedúca od Žiliny smerom k poľským hraniciam. Diaľnica vedúca v náročnom teréne v úseku D3 Svrčinovec – Skalité – hranica s Poľskom vzniká len v polovičnom profile.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... v-dialnic/