(SK) Jih dálnici od Érseka nedostane

[Diaľničiar]

Juh diaľnicu od Érseka nedostane

Martin Majerníček, Pravda | 03.09.2016 07:00

Strana Sieť vo vláde definitívne skončila a rezort dopravy prevzal Most-Híd. Trojkoalícia Smeru, SNS a Mostu-Híd zároveň podpísala novú koaličnú zmluvu a vláda pokračuje ďalej. Kto očakáva, že nový minister dopravy Árpád Érsek vzhľadom na voličskú základňu Mostu-Híd presmeruje výstavbu diaľnic na juh Slovenska, mýli sa.

Érsek na to nemá technické ani finančné možnosti. Na juhu môže dokončiť už rozbehnuté stavby, nové úseky však nebudú do roku 2020 naprojek­tované. Nový minister môže tlačiť na to, aby sa začali kresliť plány rýchlostných ciest na Nové Zámky, Lučenec či Rožňavu. Bude však na ďalších ministroch, kedy sa tam aj vzhľadom na nižšiu premávku bude stavať.

Érsek bol doteraz na rezorte dopravy štátnym tajomníkom a aj preto zrejme situáciu pozná a voličom medové fúzy popod nos neťahá. Po vymenovaní povedal, že ľudia na severe Slovenska sa nemusia obávať, že budú uprednostňované regióny na juhu krajiny. Upozornil však na to, že rozvoj cestnej infraštruktúry južných regiónov bol v uplynulých rokoch zanedbaný.

Minister Érsek bude na juhu na budúci rok naplno rozbiehať výstavbu R7 z Bratislavy po Holice pri Dunajskej Strede a tiež stavbu južného obchvatu Košíc. Do konca tohto roka štát plánuje vyhlásiť súťaž na úsek rýchlostnej cesty R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany. Oba projekty sa pripravili ešte za minulej vlády počas pôsobenia ministra dopravy Jána Počiatka (Smer). Výstavbu obchvatu Bratislavy a južnej R7 podpisoval minister dopravy Roman Brecely (Sieť), ktorý tento týždeň kreslo prenechal práve Érsekovi. Post štátneho tajomníka po Érsekovi prevezme nominant SNS.

Érsek bol štátnym tajomníkom na rezorte dopravy aj vo vláde Ivety Radičovej. Zaujímavosťou je, že v minulosti pôsobil aj ako reprezentačný tréner v šerme. V novom kresle bude pokračovať vo výstavbe kľúčovej diaľnice D1 a kysuckej D3. Diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami bez úseku Turany – Hubová bude podľa ministra dokončená do roku 2020. „Kritický úsek Turany – Hubová budeme v krátkom čase riešiť, musíme nájsť variant, čo bude najrýchlejšie zrealizovateľný a finančne najlepšie schodný,“ poznamenal Érsek.

Podľa odborníka nový minister aktuálne diaľničné priority zmeniť nemôže. „Rozhodnutie meniť priority výstavby úsekov rýchlostných ciest je podmienené projektovou pripravenosťou týchto stavieb. Vzhľadom na skutočnosť, že proces predprojektovej a projektovej prípravy trvá v závislosti od náročnosti stavby priemerne päť až sedem rokov (proces projektovej prípravy osobitne tri až päť rokov), nie je možné očakávať, že nastanú zmeny v súčasnom harmonograme výstavby,“ povedal Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Financie z eurofondov sa míňajú. Štát z nich rozostavia už len úseky D3 Čadca-Bukov – Svrčinovec, D1 Prešov-západ – Prešov-juh, D1 Budimír – Bidovce a rýchlostnej cesty R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany. Zvyšné financie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 s možnosťou čerpania do roku 2023 sú v súčasnosti rozdelené medzi už rozostavané úseky. Navyše je možné, že po roku 2020 Slovensko už nové eurofondy nedostane.

Ak by predsa len minister Érsek chcel začať s výstavbou niektorých úsekov rýchlostných ciest na južnom Slovensku a získal by dodatočné financie, mohol by odsunúť výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v iných častiach krajiny. „Nové vedenie ministerstva sa, samozrejme, môže zamerať na dokončenie projektovej prípravy úsekov rýchlostných ciest R2 a R7, ktorá však bude mať za následok ich realizáciu až v horizonte niekoľkých rokov a nie v blízkej budúcnosti,“ hovorí Machciník.

Chýba projekt na R7 do Nových Zámkov

V rámci Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020 existujú plány na prípravu niekoľkých diaľničných úsekov. Štát by mal pripraviť projektovú dokumentáciu rýchlostnej cesty R2 v úsekoch križovatka D1 – Trenčianska Turná, Svinná – Ruskovce, Trenčianska Turná – Svinná, Rožňava – Jablonov nad Turňou, Kriváň – Lovinobaňa, Tomášovce.

Najjužnejší úsek rýchlostnej cesty, ktorý je aktuálne vo výstavbe, sa nachádza pri Zvolene. Počas tohto roka bude štvorprúdovka R2 Zvolen-východ – Pstruša s dĺžkou 7¤850 metrov prístupná vodičom. Vo výstavbe je už od roku 2014. Po dokončení sa napojí na už existujúci obchvat Detvy R2 Pstruša – Kriváň.

Žiadne ďalšie z plánovaných úsekov rýchlostných ciest R2 a R7 aktuálne nie sú pripravené na to, aby sa mohla v najbližších rokoch začať výstavba. „Konkrétne v prípade R7 sa úseky medzi Novými Zámkami a Lučencom nachádzajú len v štádiu predprojektovej prípravy. Úseky medzi Holicami a Novými Zámkami sú momentálne v štádiu projektovej prípravy. V prípade rýchlostnej cesty R2 s výnimkou úsekov Nováky – Žiar nad Hronom-sever a Tornaľa – Gombasek, ktoré sú v štádiu predprojektovej prípravy, ide o úseky s potrebou vyhotovenia projektovej dokumentácie,“ dodáva Machciník.

Podľa diaľničiarov budú prvé úseky pripravené na výstavbu v roku 2020. Kedy sa však začne s výstavbou, závisí od zabezpečenia finančných prostriedkov. „Do roku 2020 budú pripravené na výstavbu úseky R2 Mníchova Lehota – Ruskovce, R2 Kriváň – Lovinobaňa, R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška. Začiatok výstavby bude závisieť od zabezpečenia zdrojov financovania. Čo sa týka ťahu R7, budeme postupovať v zmysle nariadenia z ministerstva dopravy, v súčasnosti sa pripravujú súťažné podklady pre verejné obstarávanie na zhotoviteľa dokumentácie k územnému rozhodnutiu a dokumentácie pre stavebný zámer pre úseky od Holíc po Nové Zámky,“ povedala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová. R7 má ísť z Bratislavy po Lučenec a R2 od hraníc SR a ČR cez Trenčín, Bánovce, Zvolen a ďalej juhom Slovenska až do Košíc.

Najtvrdší oriešok je v Turci a Liptove

Nový minister Érsek však bude musieť vyriešiť trasovanie kľúčových úsekov na diaľnici D1, ktoré bránia súvislému diaľničnému prepojeniu Bratislavy s Košicami. Najťažším úsekom je úsek D1 Turany – Hubová, ktorého výstavbu v roku 2013 zastavil zosuv pôdy pri Šútove.

Štát v súčasnosti nepozná nové trasovanie štvorprúdovky, ktorá podľa pôvodného údolného variantu mala byť dlhá 13¤580 metrov. Pôvodné trasovanie, ktoré diaľnicu vedie cez rozsiahle zosuvové oblasti spolu s tunelmi Rojkov a Havran, si vyžiada rozsiahle investície do sanácie zosuvov.

Alternatívou k údolnému variantu je trasa s 5¤851 metrov dlhým tunelom Korbeľka. Dlhší tunel celkovo skráti celý diaľničný úsek približne o jeden kilometer a umožní diaľnici vyhnúť sa kritickým úsekom. Na výstavbu však štát bude v každom prípade potrebovať viac ako 700 miliónov eur, ktoré v súčasnosti nemá. Jednou z možností, ako financovať daný úsek, je použitie súkromného kapitálu formou tretieho PPP projektu.

Okrem toho nový minister bude musieť tiež vyriešiť trasu nadväzujúceho úseku D1 Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať, ktorého výstavbu takisto zabrzdil zosuv. Problémové územie sa nachádza západne od tunela, pričom hrozí, že diaľničiari budú musieť zmeniť plány a zatlačiť diaľnicu späť do kopca a tunel predĺžiť približne o 1,5 kilometra. Výstavba úseku sa predraží a pravdepodobne ho bude treba nanovo vysúťažiť.

Bugár navrhuje na post ministra dopravy Érseka, o integrácii Siete nehovoril
Vo vládnych prioritách sa nachádza rozvoj rýchlostných ciest. Štát chce stavať rýchlostné cesty okrem juhu aj na východe a severe Slovenska. Nové úseky by mali vzniknúť aj na oravskej R3 a šarišskej R4.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... nepostavi/