(SK) Nové eurofondy jdou nejvíce na dálnice

[Diaľničiar]

Nové eurofondy idú najviac na diaľnice

Budúcnosť EÚ, o ktorej v piatok rokovali v Bratislave lídri únie, ovplyvní na Slovensku veľké investičné projekty.

Obrovské investície ako diaľnice, kanalizácie či nové námestia sa stavajú takmer výlučne z eurofondov. Slovensko čaká na verdikt, či bude môcť aj po roku 2023 čerpať eurofondy. Tie predstavujú formu solidarity, keď sa väčšie štáty únie skladajú na rozvoj slabších článkov. Na roky 2014 až 2020 (s čerpaním do 2023) má Slovensko k dispozícii 13,99 miliardy eur a do konca augusta sme priebežne podľa ministerstva financií vyčerpali 173,5 milióna eur.

Z danej sumy sa zatiaľ minulo 130,9 milióna eur z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, z ktorého celkovo môžeme čerpať 3,967 miliardy eur. Na cestnú infraštruktúru štát podľa informácií zverejnených ministerstvom dopravy celkovo z európskych peňazí do konca augusta minul viac ako 68 miliónov eur. Z toho na cestné ťahy v rámci hlavného európskeho TEN-T koridoru zatiaľ išlo takmer 55 miliónov eur. Na verejnú osobnú dopravu štát vyčerpal 31,2 milióna eur a na rozvoj informačnej spoločnosti 28,1 milióna eur.

V rámci diaľničnej siete z nových eurofondov štát investoval finančné prostriedky z Európskej únie do diaľnic na severe Slovenska. Ide napríklad o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka alebo D3 Svrčinovec – Skalité, pravý pás. Z rýchlostných ciest sa podporuje výstavba rýchlostnej cesty R2 nachádzajúcej sa pri Zvolene, konkrétne v úseku R2 Zvolen, východ – Pstruša. Daný 7,85 kilometra dlhý úsek má byť podľa plánov odovzdaný už v novembri tohto roka. Po jeho sprejazdnení sa napojí na už existujúci obchvat Detvy v úseku R2 Pstruša – Kriváň.

Výstavba všetkých diaľničných úsekov je v súčasnosti financovaná z eurofondov. Fázovaním, keď sa časť stavala z peňazí na roky 2007 až 2013 a časť už z nových eurofondov, prešli aj úseky D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala alebo D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno. V auguste tohto roku Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podpísala zmluvu aj na výstavbu úseku pri Košiciach D1 Budimír – Bidovce. Táto stavba je financovaná v rámci eurofondov len z OP II.

Už na jar budúceho roku sa rozbehne výstavba 59,1 kilometra dlhého bratislavského nultého obchvatu, ktorý bude pozostávať z časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v smere od Holíc do hlavného mesta. Projekt v hodnote 1,9 miliardy eur bude financovaný zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Štát bude počas 30 rokov platiť za dostupnosť konzorciu Obchvat Nula vedenému španielskou firmou Cintra 52,8 milióna eur. Projekt podporí aj Európska investičná banka sumou 426 miliónov eur.

V tomto roku by sa mala podpísať aj zmluva o výstavbe obchvatu Prešova v úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Diaľničiari taktiež musia vybrať víťaza súťaže na kysucký úsek D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Všetky tieto projekty budú financované tiež z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Okrem toho štát z vyčlenených európskych peňazí postaví juhovýchodný obchvat Košíc v úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany. Podľa informácií na internetovej stránke NDS je začiatok výstavby 21,5 kilometra dlhého úseku plánovaný na rok 2017. V súčasnosti sa projekt nachádza v procese stavebného konania.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... -dialnice/