(SK) Bratislavský obchvat sa zasekl na pozemcích

[Diaľničiar]

Bratislavský obchvat sa zasekol na výkupe pozemkov

29.03.2017 | Ján Kováč | © 2017 News and Media Holding

Vedľa Šúrskeho kanála pri Ivanke pri Dunaji sa do zeme zahryzli ťažké stroje. Bagre čistia terén, odkopávajú hlinu, chlapi odstraňujú stromy lemujúce Starú Seneckú, ktorá spája hlavné mesto s bujnejúcimi satelitnými obcami.

Nedávno sa tu začali prípravné práce na bratislavskom obchvate, po ktorých má prísť ostrá výstavba. Lenže ministerstvo dopravy stále nemá na tento úsek stavebné povolenia. Ani na ďalších zhruba 30 kilometrov obchvatu, ktorý si objednalo od stavebného konzorcia Obchvat nula pod vedením španielskej skupiny Cintra. Ubehlo už 10 mesiacov, odkedy s ním podpísalo zmluvu za 1,9 miliardy eur. Zaviazalo sa v nej, že pozemky vykúpi a povolenia vybaví do konca roka 2016. Tak, ako plynie čas, ministerstvu hrozia čoraz vyššie zmluvné sankcie.

Proti vyvlastneniu

Kameňom úrazu je 68 majiteľov pozemkov, cez ktoré má ísť diaľnica. Štát ich vyvlastnil, no oni sa odvolali. Ak opäť prehrajú, môžu ešte podať žalobu na súde. Zatiaľ tak spravili len štyria, no pravdepodobne pribudnú ďalší. Stále je totiž otvorených 54 odvolacích konaní. Aj z nich sa môžu zrodiť súdne žaloby. Tie môžu v extrémnom prípade zablokovať celú výstavbu až do momentu, keď v pozemkovom spore padne definitívny verdikt. Tento scenár je menej pravdepodobný, ak pôjde o zopár pozemkov, myslí si Martin Jacko, riadiaci partner advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner. Keďže ide o veľkú diaľničnú stavbu, prevážiť môže verejný záujem. No vylúčený nie je ani krajný scenár.

Kľúčové diaľnice okolo Bratislavy ešte stále nemajú stavebné povolenie

Diaľnica sa skončí v poli

Čo je horšie, táto hrozba sa týka aj zvyšných úsekov, ktoré už majú stavebné povolenia. Podľa Petra Podstupku z odboru komunikácie ministerstva dopravy sa na nich už výstavba začala. Lenže tieto cesty nemajú veľký zmysel bez tých zaseknutých. „Môže sa stať, že úseky R7 od Holíc pri Dunajskej Strede až po budúci obchvat Bratislavy budú na jar 2020 hotové, ale bez funkčného napojenia do hlavného mesta. Takže zostanú nejaký čas nevyužiteľné,“ vysvetlil analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík. Najpotrebnejší, bratislavský úsek R7 totiž nemá stavebné povolenie. Auto z Dunajskej Stredy do Bratislavy sa bude viezť rýchlocestou len po Dunajskú Lužnú. Čiže v riedko osídlenom regióne bude veľkorysá štvorprúdovka a tam, kde doprava hustne, nebude nič. R7 sa nedostane ani do bodu, kde sa táto diaľnica má križovať s budúcim obchvatom. Čo by aj tak nikomu nepomohlo, keďže aj tomu chýbajú stavebné povolenia.

Veľký zmysel nebude mať ani posledný veľký úsek so stavebným povolením Rača – Ivanka na D4. Šofér z Pezinka sa po tejto ceste nedostane ani na D1 pri Ivanke. Ešte predtým bude musieť zísť z diaľnice na Vajnory. Križovatka diaľnic D1 a D4 je totiž súčasťou úseku Jarovce – Ivanka, ktorý stavebné povolenie takisto nemá.

Čo hrozí ministerstvu

Viktor Stromček ako neoficiálna hlava projektu sa zaviazal ku krkolomným termínom, aj keď musel dobre poznať riziká

Pri zle pripravených stavbách je veľké riziko predraženia a meškania

No nespokojní vodiči nie sú to hlavné, čo potrápi ľudí na ministerstve dopravy. Väčší problém môžu byť zmluvné pokuty od koncesionára. Pri podpise zmluvy sa počítalo s tým, že všetky úseky budú plus-mínus v tom istom čase. Koncesionár mal následne dostávať takzvané platby za dostupnosť. Štát mu mal jeho náklady uhrádzať v pravidelných splátkach počas 30 rokov. Lenže teraz sa nožnice medzi pripravenými a menej pripravenými úsekmi roztvárajú. Najpotrebnejšie úseky sa budú dokončovať v druhej fáze, ktorá sa každým mesiacom odďaľuje. Zmluvné termíny sa stíhajú len pri úsekoch, ktoré sú samy osebe takmer zbytočné. Štátu teda hrozí, že bude platiť minimálne na začiatku za cesty, ktoré nebudú mať veľký zmysel. „Môže sa stať, že koncesionár postaví vyše polovice z nových ciest a bude si nárokovať na polovicu platby za dostupnosť, keďže ich neuvedenie do užívania bude spôsobené dôvodmi na strane štátu,“ upozorňuje J. Kovalčík.

Ďalším problémom môžu byť sankcie. Ak štát nezabezpečí stavebné povolenia v termíne, podľa zmluvy je to takzvaná kompenzačná udalosť. Stavebnému združeniu v tejto súvislosti zrejme vzniknú škody, a tak bude môcť žiadať o ich kompenzáciu. Môže ísť napríklad o náklady na stavebné kapacity, ktoré Cintra bude držať v pohotovosti, no nemôže ich nasadiť, lebo chýbajú stavebné povolenia. Ďalej môže ísť o náklady spojené s bankovým financovaním.

Združenie zatiaľ nechce hovoriť o výške odškodnenia. „Vzhľadom na to, že proces nadobúdania stavebných povolení a s tým súvisiacich krokov nebol ešte k dnešnému dňu uzatvorený, prezentovať nejaké finančné straty alebo omeškania prác by bola čistá špekulácia,“ reagovala firma vo svojom stanovisku.

Môžeme sa však oprieť o slová riaditeľa Cintry pre rozvoj biznisu Carlosa Ugarteho Cruza, ktoré vyriekol pri podpise zmluvy v máji 2016. Pre agentúru SITA uviedol, že majú záväzky voči bankám, takže musia konať veľmi rýchlo a nevidí dôvod na nedodržanie termínov. „Máme skôr dôvod sa čo najskôr do toho pustiť a skracovať termíny, ako je to len možné,“ citovala manažéra agentúra. J. Kovalčík pripúšťa možnosť, že by koncesionár meškanie dohnal, ak by stavebné povolenia dostal v najbližších mesiacoch. „Sotva to však urobí zadarmo. Teda bez finančnej kompenzácie od štátu alebo ústupkov niekde inde,“ myslí si J. Kovalčík.
O rizikách vedeli

Lídri rezortu dopravy sa zaviazali k týmto krkolomným termínom, aj keď riziká poznali veľmi dobre. Vedeli, že výkupy pozemkov nejdú podľa plánu a času je málo. Štátny tajomník rezortu a neoficiálna hlava projektu Viktor Stromček (Smer-SD) ešte v roku 2014 v rozhovore pre TREND povedal, že majú ambíciu vykúpiť pozemky do konca roka 2015. Keď podpisovali zmluvu, bol máj 2016 a pozemky stále neboli vykúpené. Na ministerstve už museli vedieť, že s niektorými vlastníkmi bude problém. Napriek tomu podpísali zmluvu, v ktorej sa zaviazali, že zhruba do pol roka zabezpečia pozemky aj stavebné povolenia. Analytik J. Kovalčík v apríli 2016, mesiac pred podpisom zmluvy, vystríhal vtedajšieho ministra Romana Brecelyho (Sieť). Následne o tom napísal blog, ktorý takisto zverejnil ešte pred podpisom zmluvy. „Oneskorený výkup pozemkov môže ohroziť splnenie termínov získania stavebných povolení a založiť nároky koncesionára na kompenzáciu od štátu. Pred prípadným podpisom koncesnej zmluvy je potrebné výšku rizika kriticky zhodnotiť,“ napísal analytik. Ministerstvo dopravy muselo mať o tomto riziku omnoho detailnejšie informácie. Opieralo sa o rady medzinárodného konzorcia, v ktorom sa spojila konzultačná firma PwC, právnická firma White & Case a inžinierska firma Obermeyer Corporate Group. Rezort s nimi podpísal zmluvu s maximálnou hodnotou 6,1 milióna eur bez DPH.

Štát verzus vlastnícke práva

Či sú výkupy pozemkov len malým zdržaním alebo prekážkou s fatálnymi dôsledkami, by malo byť zrejmé o niekoľko dní. Rozhodujúce bude, či žaloby proti zhabaniu pozemkov budú mať odkladný účinok na vyvlastnenie, tvrdí právnik M. Jacko. Môže to závisieť aj od toho, koľkí vlastníci budú s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a s ministerstvom bojovať do posledného dychu. Pravdepodobne to nebudú všetci 54, ktorí podali odvolanie. Je medzi nimi napríklad bratislavská mestská časť Jarovce, ktorá podľa svojho starostu Pavla Škodlera hľadá skôr kompromis. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že samospráva sa medzi vyvlastnených dostala nedopatrením: NDS jej pozemky vyvlastnila, aj keď samospráva jasne deklarovala, že sa chce dohodnúť na dobrovoľnom predaji. Vtedy totiž dostane za pozemky o 20 percent viac.

Aj pre tento motivačný bonus sú žaloby proti vyvlastneniu skôr ojedinelé. „Bežní ľudia pomerne často pred podaním žaloby cúvnu. A právnické osoby s väčším majetkom sa podľa mojich skúseností napokon nejako s NDS dohodnú,“ uviedol prešovský komunálny politik a najznámejší aktivista za vlastnícke práva Richard Drutarovský.

Súd sa bude teda rozhodovať, či nadradí vlastnícke práva zopár alebo niekoľkých desiatok majiteľov nad verejný záujem alebo naopak. Ak žaloby nebudú mať odkladný účinok, úradníci na ministerstve si vydýchnu. Povolenia sa potom budú dať vybaviť za pár mesiacov. Výstavba sa zdrží len mierne a škody na strane koncesionára budú menšie. Ministerstvo si netrúflo odhadnúť, kedy by chcelo problémy s pozemkami vyriešiť. „Ministerstvo sa sústredí prioritne na riešenie tých povolení a pozemkov, ktoré sú pre koncesionára kľúčové z pohľadu jeho harmonogramu. Rezort dopravy robí všetko pre to, aby boli všetky stavebné povolenia k dispozícii v čo najkratšom možnom čase,“ uviedol P. Podstupka.

(Ne)rozširovanie D1

Ďalšie zbytočné a výhľadovo drahé dobrodružstvo sa odohráva na neďalekej diaľnici D1. Národná diaľničná spoločnosť ju ide rozširovať od križovatky Vajnory smerom na Senec. Začne prvým úsekom od Vajnôr po križovatku Triblavina pri Bernolákove. Súčasťou tohto úseku bude veľká križovatka diaľnic D1 a D4. Jej časť buduje združenie Obchvat nula. Ďalší úsek si zobrala na starosť NDS v rámci rozširovania D jednotky. Ministerstvo jej však minulý rok podpisom koncesnej zmluvy hodilo na plecia ďalší nereálny záväzok: NDS má svoju časť križovatky postaviť do januára 2019. Nesplnenie tohto míľnika je tiež „kompenzačnou udalosťou“.

Ministerstvo sa chce svojej zodpovednosti striasť tak, že posunie aj tieto stavebné práce na združenie Obchvat nula. Rokuje s ním o možnosti, že združenie vybuduje celú križovatku a spolu s ňou aj nadväzujúci úsek D1 po Triblavinu. „V rámci toho procesu koncesionár predloží na ministerstvo navrhovaný harmonogram spolu s technickým riešením a s tým súvisiacu cenu samotného diela,“ uviedol P. Podstupka.

Kolektory alebo osempruh

Lenže problém je, že koncesionárovi zatiaľ nemá veľmi čo posunúť, lebo ani na tomto úseku nemá stavebné povolenie. NDS tu totiž vedie spor s Občianskym združením Triblavina. NDS chce D jednotku medzi Bratislavou a Sencom rozšíriť na osem pruhov. OZ Triblavina žiada šesť pruhov a na každej strane dve paralelné cesty – takzvané kolektory, ktoré prepoja diaľnicu s okolitým územím. Riešenie NDS by bolo pre drvivú väčšinu obyvateľov okolitých obcí postačujúce. Ponúkne im veľkorysý prístup k lepšej diaľničnej infraštruktúre cez hustú sieť diaľničných križovatiek. K existujúcej križovatke Vajnory pribudnú ďalšie štyri – Ivanka sever a Triblavina pri Bernolákove na rozšírenej D1, Čierna Voda a Ivanka západ na novopostavenej D4.

Kolektory teda pre obyvateľov regiónu nie sú až také dôležité. Dôležité sú najmä pre majiteľov pozemkov blízko D jednotky, ktorí tam majú naplánované rôzne developerské projekty. NDS má maslo na hlave v tom, že na poslednú chvíľu zmenila technické riešenie. Aj Najvyšší kontrolný úrad v pondelok vydal správu, podľa ktorej NDS pri Triblavine viackrát pochybila. Okrem iného tak, že zmenila projekt v rozpore s územným plánom kraja, keď sa rozhodla, že namiesto šesťpruhovej diaľnice s kolektormi postaví osempruhovú bez kolektorov.

NDS po protestoch občianskeho združenia Triblavina opätovne otvorila projektovú prípravu celého rozšírenia D1. Dala si spraviť novú dopravnú štúdiu a prepracovať dokumentáciu pre stavebné povolenie. Len nedávno ju poslala na posúdenie obciam v okolí D jednotky. Väčšina z nich rozhodnutie o zmene projektu akceptuje. NDS by teda mohla získať stavebné povolenie, ak nespraví ďalšiu vážnu chybu. Lenže aj v tomto prípade sa môže zaseknúť na výkupe pozemkov. OZ Triblavina v tejto súvislosti „dôrazne upozornilo“ majiteľov pozemkov, „že sa jedná o nelegálne výkupy pôdy, nakoľko takáto stavba neexistuje, nebolo na ňu vydané územné rozhodnutie, ktoré musí byť podkladom pre výkup“.

Ministerstvo si zbytočne zavarilo, keď si pod hrozbou sankcii uviazalo na krk zmluvné záväzky, ktoré sa nedajú splniť. Chybu spravil už V. Stromček s bývalým ministrom dopravy Jánom Počiatkom, keď tento projekt pretláčali. Pri nepripravených stavbách je totiž riziko predraženia a omeškania oveľa vyššie. A pri rozsiahlych projektoch, akým je obchvat Bratislavy, bývajú škody ešte väčšie, lebo komplikácia na jednom úseku brzdí aj tie ostatné. Tak to bolo aj pri prvom projekte verejnosúkromného partnerstva, pod ktorý niekdajší minister dopravy Ľubomír Vážny zaradil celú chýbajúcu D1 od Martina po Prešov. Aj tam už podpísali zmluvu a slávnostne rozbehli výstavbu. Environmentálna prekážka na jednom úseku však celý 75-kilometrový kontrakt napokon prekazila. 

Keď si politik žiada trest

Šéfovia ministerstva dopravy sa pri historicky najdrahšej dopravnej stavbe pod hrozbou sankcií zaviazali, že v extrémne krátkom čase rozšíria diaľnicu D1 a vykúpia pozemky na trase budúceho obchvatu v mimoriadne tesných termínoch. Dá sa len špekulovať, či to bolo lajdáctvo alebo nezvládnutá chuť riskovať. Do úvahy prichádza aj najhoršia možnosť – že to niekto spravil naschvál, aby dal do rúk tromfy špekulantom s pozemkami. Tí teraz môžu štát vydierať. Aj keď si budú pýtať premrštené sumy, stále to bude menej ako škody, ktoré hrozia, ak sa výstavba na dlhšie zadrhne. Koncesnú zmluvu podpísal ešte minister Roman Brecely. Za ten krátky čas vo vedení rezortu sa mohol naučiť jazdiť paternosterom, ale nemohol porozumieť koncesnej zmluve. Brecely sa previnil tým, že sa spoľahol na rady nesprávnych ľudí. Hlavný zodpovedný však nie je on. Od samého začiatku prípravu manažuje štátny tajomník Viktor Stromček. Netreba mu uprieť, že to po viacerých stránkach zvládol. Ale ani on nevie odolať tej chuti podpisovať zmluvy bez stavebných povolení, slávnostne klepať po základných kameňoch a komplexné problémy riešiť buchnutím do stola. Teraz sa uvidí, ako sa mu podarí z tejto situácie vykľučkovať.

Ján Kováč

https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok- ... emkov.html