(SK) Z 300 km dálničního plánu 2014 se staví načas 4 km

Články z novin a internetu - zahraniční
Zamčeno
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

(SK) Z 300 km dálničního plánu 2014 se staví načas 4 km

Příspěvek od Diaľničiar »

Z 300-kilometrového diaľničného plánu druhej vlády Smeru sa stavajú načas iba 4 kilometre

Pozrite sa, aké tempo výstavby diaľnic odhadovala druhá vláda Smeru v materiáli spred troch rokov a aká je realita.

Ak by platili sľuby, ktoré pred tromi rokmi schválila druhá vláda Roberta Fica v diaľničnej stratégii, v stavbe slovenských diaľnic by to teraz vyzeralo úplne inak ako v realite.

Na D1 z Bratislavy do Košíc by už boli všetky úseky hotové, alebo by na nich aspoň stavali. V skutočnosti sa na dvoch úsekoch ani nezačalo a na dvoch ďalších sa práce výrazne skomplikovali.

Najvyťaženejšia slovenská diaľnica z hlavného mesta po Trnavu by bola už dva roky rozkopaná, aby sa z nej stala plnohodnotná šesťprúdovka.

Stavba obchvatu Bratislavy by bola v plnom prúde.

Na úseku zo Žiliny nad Čadcu by občania čakajúci na diaľnicu neprotestovali, pretože chýbajúce úseky na D3 by boli minimálne rozostavané.

A ďalších približne 20 až 40 kilometrov rýchlostnej cesty by stavbári stavali na južnom ťahu od Zvolena na Košice.

Nič z toho nie je pravda.

Obrázek

Strategický plán a realita

Fikcia Smeru prešla v júni 2014 rokovaním vo vláde. Vláda bola vtedy jednofarebná, ministrom dopravy bol Ján Počiatek, jeho štátnym tajomníkom Viktor Stromček, ktorý tam pôsobí dodnes. Šlo o plán, ktorý nám nakázal pripraviť Brusel a doteraz visí na stránke ministerstva dopravy. Kto v posledných rokoch hľadal nejaký súborný plán výstavby diaľnic na Slovensku, skôr či neskôr na tento zoznam narazil.

Ide o 25 podľa Ficovej jednofarebnej vlády najpotrebnejších, najpripravenejších a najuskutočniteľnejších, takzvaných zelených diaľničných stavieb. Dokopy ide o predbežné plány na stavbu alebo prestavbu takmer 300 kilometrov ciest.

Pri každom úseku je v dokumente napísané, kedy by sa mal začať stavať a kedy by mal byť odovzdaný. Tri roky po prijatí tohto dokumentu sa ukazuje, že len jediný zo všetkých týchto úsekov určite nemešká – malý 4-kilometrový obchvat Žiliny. Šancu dodržať plány má Národná diaľničná ešte pri obchvate Košíc, bude to však tesné.

Drobné zmeny oproti strategickému plánu by boli prirodzené. Samotný materiál nepíše, čo všetko sa má bezpodmienečne začať stavať. Píše, že by to ešte chcelo doladiť v druhej fáze o detailnejšie dopravné dáta a myslieť pri tom aj na financie.

Oproti "indikatívnym" termínom štartu a konca projektu však mešká 23 z 25 projektov.

Neboli to peniaze, ktoré z načrtnutého tempa výstavby urobili fikciu. Častá zmena vlád, priorít, manažérov (v NDS sa odvtedy – za tri roky – vymenili štyria generálni riaditelia) a ich slabé kompetencie sú príčinou, prečo sa takmer na všetkých projektoch objavili problémy.

D1 Bratislava – Košice

Kľúčový úsek D1 pri Žiline začal z pohľadu termínov v diaľničnej stratégii načas. Zmluvu na stavbu úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou s najdlhším tunelom na Slovensku (Višňové – 7,5 km) podpisovali v lete roka 2014 dva týždne pred tým, ako vo vláde schválili "indikatívny" akčný diaľničný plán.

Dokument sa však mýli už v tom, že diaľnicu dokončia do decembra 2019. V decembri nie je stavebná sezóna, no hlavne sa už mešká aj v tuneli, aj mimo neho. Zhotoviteľ stavby zrejme nezvolil správnu metódu razenia tunela, upozorňuje aj Trend. Stavebná firma sa navyše sporí s NDS aj o kvalite projektov mimo tunela a bude preto skôr prekvapením, ak by stavbu zhotoviteľ odovzdal aspoň v roku 2020.

Ani ružomberský úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou nebude hotový tento rok, ako očakávali v roku 2014.

Hotový nebude ani na budúci rok a zrejme ani na ten ďalší. Zosuvy spôsobili, že diaľnici treba zmeniť trasu. Za všetkým je stavebný zhon, podhodnotenie geologických rizík a neschopnosť neustále sa meniacich štátnych manažérov Národnej diaľničnej rozhodnúť o riešení situácie.

Najväčšiu nervozitu na severnej časti D1 však vyvoláva úsek Turany – Hubová. Ján Počiatek ako minister dopravy Smeru očakával, že ho začnú stavať v roku 2016. V skutočnosti sa len pred týždňom rozhodlo, že autostráda nepretne chránenú prírodu po povrchu, ale skryjú ju do tunela. Optimisticko-realistický variant pre dokončenie celej D1 do Košíc je tak rok 2026.

Obrázek

Aj tu sú na vine diaľniční manažéri a politický tlak. Dlho trvali na nevhodnom trasovaní, ktoré by škodilo napríklad rysom či medveďom z Fatry. Európska komisia preto nesúhlasila s podporou projektu úvermi a aj preto sa nikdy neuskutočnil prvý balík PPP projektov prvej vlády Roberta Fica. To je ten, ktorý rátal s diaľnicou do Košíc v roku 2010.

Súčasťou trasy do Košíc má byť aj juhozápadný obchvat Prešova. Podľa vládneho plánu mal byť rozostavaný už pred dvoma rokmi, no stavať sa naozaj začne najskôr tento rok na jeseň. Ani tu nechýbali peniaze, NDS už síce uzavrela kontrakt so stavebnými firmami, ale nemá ešte dotiahnuté všetky povolenia.

Úsek Budimír – Bidovce pri Košiciach už stavajú. Práce sa síce rozbehli o rok neskôr, ako rátali plány Smeru, ale pri troche šťastia to môžu v roku 2018 stihnúť.

Termín pre diaľnicu medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou sa medzičasom posunul z roka 2017 na rok 2018. Aj vtedy, keď bude hotový, budú sa naň môcť šoféri iba z diaľky pozerať. Zatiaľ k nemu totiž neobjednali prípojku. Zrejme preto sa aj posúva termín jeho dostavby, oficiálne bude dôvodom zrejme geológia. Je to jedna z mála stavieb, na ktorej zvonku nevidno zásadné problémy, ktoré by oddialili jej dokončenie.

D3 od Žiliny na Poľsko

Obrázek

Na kľúčovom ťahu od Žiliny k hranici s Poľskom chýba približne 20 kilometrov, ktoré nie sú ani rozostavané a ani sa o ne nesúťaží.

V plánoch Smeru z roku 2014 sa písalo, že v roku 2016 môžu byť všetky kľúčové časti diaľnice prinajmenšom vo výstavbe.

Dobrá správa je, že tento rok odovzdajú šoférom aspoň časť autostrády pri hranici.

Prvé tri kilometre od poľských hraníc po slovenské Skalité začali stavať pred 20 rokmi. Na slovenskej strane sa nemala autostráda na čo pripojiť, a tak roky končí vo voľnej prírode. Medzitým ju za štátne peniaze konzervuje Váhostav.

Tento rok sa dostavajú priľahlé kilometre prihraničnej autostrády, ktoré ju umožnia napojiť po Svrčinovec. Šoféri sa tak dočkajú približne 15-kilometrovej diaľnice s jedným pruhom pre každý smer.

Slávnostné strihanie pásky bude túto sobotu. Podľa plánu to malo byť už minulý rok.

Minulý rok tak pribudla do siete ciest najvyššej kategórie iba rýchlostná cesta s jedným pruhom pre každý smer – 10-kilometrový obchvat Bánoviec nad Bebravou.

Ak sa už nič nepokazí, vláda tento rok odovzdá aj štvorkilometrový západný obchvat Žiliny. Bude tak jedinou diaľnicou, ktorú dostavali podľa predstáv druhej vlády Smeru. Za tento úsek si stavbári vypýtali rekordných 60 miliónov eur za kilometer. Ide o úsek, ktorý sa skladá prakticky len z mostov a tunela.

Na D3 chýba ešte dostavať aj obchvat Čadce, stavbu naplno rozbehli tento rok v januári, teda približne o rok neskôr, ako odhadovali v roku 2014.

Obchvat Bratislavy a rozšírenie D1

Ani stavba bratislavského obchvatu a s ním súvisiaceho rozšírenia D1 od hlavného mesta po Trnavu nejde podľa plánu. Zmluvu na stavbu obchvatu podpísal štát pred rokom, stále však pre ňu nemá všetky pozemky a musel to tak riešiť aj parlament ďalšou zmenou vyvlastňovacieho zákona.

Pozemky chýbajú pod kľúčové časti diaľnice pri Bratislave, bez ktorých pokračovanie autostrády na Dunajskú Stredu nedáva príliš zmysel. Južnejšie časti autostrády už stavajú, no pôvodné odhady ich datovali skôr do roku 2015, zatiaľ čo zmluvu podpisovali v máji 2016.

Projekt rozšírenia D1 od Bratislavy na Trnavu spustili v roku 2015 stavbou križovatky Triblavina. Uprostred stavby sa však kompetentní rozhodli, že projekt prekreslia. Namiesto rozšírenia diaľnice na šesťpruh s privádzacími priľahlými cestami začali načierno plánovať po štyri pruhy v oboch smeroch bez zberných ciest zvaných kolektory. Výsledok je takisto meškanie.

R2 Zvolen – Košice

Na rýchlostnej ceste zo Zvolena do Košíc plánovala druhá vláda Smeru rozostavať niekoľko kilometrov autostrády, napríklad aj ten s tunelom Soroška. Najbližšie k plánom má v realite košický úsek Šaca – Oľšany. V debatách sa spomína ako ten, o ktorého stavbu sa čoskoro vyhlási tender. Teoreticky tak ešte môže odštartovať podľa plánu z roku 2014.

Ministerstvo dopravy medzitým odovzdalo šoférom dva úseky R2 za Zvolenom a niekoľko úsekov východnejšej D1. V strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (I. fáza) sa tieto nespomínajú, väčšinou už boli tendrované pred schválením strategického dokumentu.

DANIELA KRAJANOVÁ ŠTVRTOK 8. JÚNA 2017 14:48

https://dennikn.sk/785767/z-300-kilomet ... kilometre/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Zamčeno

Zpět na „2017 Svět“