(SK) Rozhovor s ministrem dopravy

Články z novin a internetu - zahraniční
Zamčeno
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22491
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

(SK) Rozhovor s ministrem dopravy

Příspěvek od Diaľničiar »

Minister Érsek: Po Prešove pôjdeme už na južnú R2

Martin Majerníček, Pravda 26.12.2017 20:00, aktualizované: 28.12.2017 07:45

Šéf rezortu dopravy Árpád Érsek (Most - Híd).
Obrázek
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Štát vypísal v úplnom závere roka tender na výstavbu prvej etapy dlho očakávaného obchvatu Prešova. Napriek tomu na diaľnice stále čakajú obyvatelia na južnom Slovensku alebo na Kysuciach. Šéf rezortu dopravy Árpád Érsek (Most - Híd) tvrdí, že na začiatku budúceho roka vypíše verejné obstarávanie na ďalší úsek na rýchlostnej ceste R2. Napriek tomu výstavbu diaľnic trápia chýbajúce financie a dlhá príprava projektov.

Považujete za správne vypísanie tendra na výstavbu prvej etapy severného obchvatu Prešova pred Vianocami? Kedy budete hľadať zhotoviteľov na ďalšie úseky?

Predĺžili sme lehotu na predkladanie ponúk, pretože nám do toho prídu Vianoce a Silvester, teda aby na to bol dostatočný čas. Predbežná výzva bola vonku už skôr. Po novom roku vyhlásime tender na úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa. Tam ešte musíme dorobiť nejaké drobnosti, nejde však o náležitosti, ktoré by brzdili vypísanie súťaže. Ako som povedal, nebudem vypisovať súťaže naraz, a preto teraz vypíšeme súťaž na obchvat Prešova a o 30 dní alebo začiatkom februára vyhlásime druhý tender. Nemohli sme to veľmi urýchliť, pretože diaľnice musia byť finančne kryté. Preto sme čakali na výsledok hlasovania o štátnom rozpočte a rokovaní s ministerstvom financií, aby sme pred začatím súťaže mali stavby finančne kryté.

V akom profile vznikne obchvat Prešova?

Prvá etapa bude v plnom profile. Prediskutovali sme to aj s Útvarom hodnoty za peniaze v rezorte financií, ktorý s tým nemal problém. Robí sa aj na druhom úseku, ktorý by mal byť v polovičnom profile. S tým však veľmi nesúhlasím, pretože si myslím, že o 5 až 10 rokov tam ten plný profil bude aj tak potrebný a tak ešte stále uvažujeme nad tým, že by sa aspoň tunel spravil v plnom profile. Ak by sme ho totiž o tých pár rokov dorábali, bolo by to oveľa drahšie. S výkupmi a prípravou chceme ísť určite na plný profil.

V rozpočte na rok 2018 sú financie vyčlenené len na tieto dva úseky?

Na budúci rok ešte nepotrebujem veľa peňazí. Prvé faktúry môžu prísť na budúci rok v decembri. Ďalšie roky už budú faktúry väčšie. Keďže projekt ide podľa červenej knihy FIDIC, predpokladám, že do jesene vieme vytendrovať dodávateľa, teda súťaž ukončiť.

Ďalšie tendre teda na budúci rok už neplánujete?

Plánujeme. Máme pripravené ďalšie úseky, ktoré by mohli ísť ku koncu roka. Na jeseň budúceho roka by sa mohla začať súťaž na Sorošku, ktorá bude tiež v polovičnom profile. Prvé platby by boli až v roku 2019. Na budúci rok ešte môžeme vyhlásiť súťaž na úsek pri košickej Šaci, na to sú peniaze z eurofondov.

Všetky tri úseky by sa stavali z rozpočtu?

Zatiaľ je to tak, že z rozpočtu. Uvidíme, aké dodatočné prostriedky získame z únie alebo ako dopadne debata o dlhovej brzde.

Výstavba bratislavského nultého obchvatu stále stojí. Vyriešil už koncesionár problém s dodávateľmi?

Počas týždňa pred Vianocami sa stretávam s koncesionárom posledný raz v tomto roku. My už v tomto máme čistý stôl, všetky stavebné povolenia sú už niekoľko mesiacov právoplatné. Teraz je už lopta na ich strane. Treba priznať, že aj my sme boli v miernom meškaní. Teraz koncesionár finalizuje projekty a mení ich podľa svojej optimalizácie. Majú tam klasický povoľovací proces. Musia všetko dávať na úrady, čo určitý čas trvá.

A čo diaľnica D4 a jej križovatka s diaľnicou D1?

Diaľnica D4, teda obchvat Bratislavy, je ten istý proces. Už máme otvorenú križovatku Blatné, ktorá doprave pomohla. V rámci križovatky sa teraz hľadajú ešte ďalšie možné riešenia. To, že sa bude D1 dvíhať, je fakt. Toto technické riešenie križovatky je už hotové. Podľa koncesnej zmluvy má koncesionár robiť vetvy križovatiek a hlavnú časť práce, teda dvíhanie D1 by malo byť na Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS). Myslím si však, že by bolo praktickejšie, ak by celú stavbu robila jedna firma. Ak sa budeme vedieť dohodnúť na základe cenovej ponuky a vypočítanej ceny projektu, tak by som bol za to, aby to robili Španieli (koncesionár, pozn. red.). Ak sa nedohodneme na cene, tak NDS dokončí tender, ktorý sme preventívne už rozbehli. Treba si uvedomiť, že ide o mimoriadne komplikovanú stavbu v plnej prevádzke na jednom z najvyťaženejších diaľničných úsekov. Je potrebné tam zabezpečiť príjazdové trasy a náhradné cesty tak, aby sme vedeli upratať ten nápor áut, ktorý tadiaľ jazdí. Nehovorím, že to nebude problém. Keď sa niečo stavia, tak to nikdy nie je jednoduché. Otázka je, či sa s koncesionárom budeme vedieť v krátkom čase dohodnúť.

Pôvodne mala byť križovatka hotová do roku 2019, kedy bude?

Nie, v roku 2019 máme koncesionárovi odovzdať stavenisko a samotná križovatka by mala byť hotová najneskôr spolu so súvisiacim úsekom D4. Skôr by mala byť spustená rýchlostná cesta R7. Na to teraz tlačím, pretože by nebolo dobré, keby bol v oboch vetvách súčasne najväčší nápor vozidiel. Bol by som veľmi rád, ak by vedeli dokončiť R7 v nejakom normálnom čase, aby sme ju spojazdnili až po Ružinov, potom sa tá doprava rozplynie. Takisto už musia robiť diaľnicu D4. My musíme tlačiť, aby dodržali termíny. Križovatku vieme s koncesionárom dohodnúť budúci rok.

Môžete si presunúť európske finančné prostriedky z iných nevyčerpaných programov?

V rámci štátu sa to môže presunúť, aj keď existujú určité obmedzenia a musí sa to vyrokovať s Európskou úniou. Musíme však mať pripravené projekty a na tom robíme. Ďalšia možnosť je financovanie z nástroja CEF, ktorý pomáha najviac pri železniciach. Podľa únie by tento projekt mal pokračovať ďalej. Bolo by zlé, keby sme túto možnosť nevyužili. Z celého projektu zaplatí únia až 85 percent. Musíme však pokračovať v príprave, lebo inak peniaze nevyužijeme.

Čo bude s diaľnicou D3 na Kysuciach? Tam sa čaká na ďalšie eurofondy?

Nie, nečaká sa. Teraz sme tam otvorili časť diaľnice. Ale neprestali sme tam pracovať. Projekčne robíme ďalej. Keď budeme mať pripravený projekt, tak ho s mašličkou previažem a poviem: „Nech sa páči, tu je projekt na Kysuce. Otvoríte alebo neotvoríte dlhovú brzdu, páni poslanci?“ To je tiež jedna z možností financovania.

Máte pocit, že dnes vo všeobecnosti panuje nálada, že je dlhová brzda dôležitejšia ako investície?

Keď chceme financovať ďalšie úseky, musíme rozmýšľať ako ďalej. Napríklad Dunajská Streda – Nové Zámky alebo smer na Topoľčany, tam tiež potrebujeme cestu. Ak sa to dá pripraviť na PPP projekt, nemám s tým problém. D1 Turany – Hubová, to je ideálny projekt pre PPP.

Mnoho ľudí si myslí, že príprava výstavby a samotná výstavba trvá veľmi dlho. Dobrým príkladom je úsek D1 Hubová – Ivachnová. Dá sa to urýchliť?

My sme neprestali robiť na príprave a všetky problémy riešime čo najrýchlejšie, ako sa dá. Napríklad na úseku pri Ružomberku s tunelom Čebrať sa NDS a zhotoviteľ už dohodli, že idú pokračovať ďalej. Čaká sa už len na záverečnú správu EIA, ktorú vydá ministerstvo životného prostredia asi vo februári. Dovtedy môžu pracovať len na procesoch, ktoré nepodliehajú tejto správe. Ak by sme nespolupracovali s úniou pri riešení tohto projektu, JASPER nám zastaví financovanie aj na ostatné úseky. A to si nemôžeme dovoliť. Preto musíme byť opatrní a dôslední. Podobná situácia je aj s juhozápadným obchvatom Prešova, kde sme museli robiť celý proces EIA nanovo aj napriek tomu, že už bol hotový. Ťažko im vysvetlíme, že potrebujeme cestu aj na južnom Slovensku, pretože tam inak už nikto bývať nebude. Oni počítajú aj s tým, že južnejšie je diaľnica v Maďarsku. Ale my nestaviame diaľnicu pre Maďarov, ale pre svojich občanov. Ťažko povedať, koľko bude jazdiť áut cez Sorošku, keď sa otvorí. Keď sme otvorili dva úseky východne od Zvolena, hneď sa tam zvýšila doprava.

Na úseku D1 Turany – Hubová bude o niekoľko mesiacov právoplatné záverečné stanovisko EIA. Príprava stavby bude trvať niekoľko rokov. Nie je možné to urýchliť?

Urýchliť viem iba procesy, ktoré sú v mojej kompetencii. Pokiaľ je potrebné robiť všetky environmentálne veci odznova, tak to už nespadá do našej kompetencie. Vezmite si, že napríklad pred 15 rokmi bola hotová Korbeľka. Potom to napadli a zostalo to stáť. Potom bol navrhnutý povrchový variant. Tam bol zase zosuv, tak ideme do tunela. Ale aj tam už bolo asi 10 podaní na terajší proces EIA. Ja si viem ustrážiť napríklad projektovanie alebo výkupy pozemkov. Ale nevieme skrátiť lehoty, ktoré vychádzajú zo zákonov.

Nebolo by lepšie stavať dlhšie úseky? Teraz vznikajú približne 10-kilometrové úseky. Nedal by sa postaviť rovno 50-kilometrový?

Mňa sa nepýtajte, ako to bolo plánované, lebo minulosť neovplyvním. My ideme tak, ako máme pripravené projekty. A snažím sa rozbehnúť prípravu aj na ďalších úsekoch.

Kedy presne sa obnoví razenie tunel Čebrať?

Hneď po právoplatnosti záverečného stanoviska EIA. Nie je na čo čakať. Tam sú dohodnuté ceny. Tunel sa o niečo predĺži a robíme všetko pre to, aby to išlo z európskych peňazí.

Ako postupuje modernizácia hlavnej železničnej trate?

Železničná doprava sa u nás dlhé roky zanedbávala a teraz na to doplácame. Teraz ideme už rýchlosťou 160 km/h do Žiliny, aj keď treba priznať, že spočiatku mali tieto vlaky meškanie. Nerobme však chválospevy, že ideme 160 km/h. V ostatných krajinách jazdia minimálne 200 km/h. Na to potrebujete oveľa zásadnejšie prestavby tratí aj nové lokomotívy.

Nedá sa teda ešte zmeniť modernizácia na 200 km/h?

Bolo by nutné vypísať nové súťaže a prerábať aj to, čo sme teraz spravili. Na niektorých tratiach to nie je potrebné a napríklad trať na Kúty už chceme modernizovať na 200 km/h. Pre mňa je však momentálne dôležité zlepšiť vlakovú infraštruktúru, aby sa napríklad ľudia dostali do práce. Zoberte si trať do Nitry, kde bude čoskoro problém s cestovaním do roboty, keď tam otvoria veľké fabriky a spustia výrobu.

Jaguar začne vyrábať na jeseň budúceho roka. Trať medzi Bratislavou a Nitrou bude kedy hotová?

Pracujeme na tom, ale ako som hovoril, niektoré procesy neviem urýchliť.

Kedy sa začne s posilňovaním železničnej dopravy v Bratislave a okolí?

Do rozpočtu sme dali 7 miliónov eur na zvýšenie počtu vlakokilometrov. Prejaviť by sa to malo už od začiatku marca, keď budú zavedené dodatočné vlaky v Bratislave a v okolí Košíc. Samozrejme, dopravca musí mať vozne a lokomotívy. Ako som spomínal, železničná doprava sa u nás dlhé roky zanedbávala, v minulosti sme mohli cestovať aj krátkymi traťami medzi obcami, čo nám dnes pomohlo, no ich prevádzka sa zrušila. A dnes je čo z tých koľajníc. Prales.

Ako je možné, že v niektorých krajinách za 20 rokov postavia 3-tisíc kilometrov nových železníc, my zmodernizujeme 100 kilometrov?

Okolité štáty začali s modernizáciou skôr a okrem eurofondov investujú aj vlastné zdroje. Trate modernizovali postupne. My si teraz nemôžeme zobrať úver a zmodernizovať 200 kilometrov. Aj preto je dôležitá debata o otvorení dlhovej brzdy.

Zvýši sa počet vlakov jazdiacich smerom do Dunajskej Lužnej?

Budú sa pridávať vozne s väčšou kapacitou, no vyšší počet spojov sa tu nedá nasadiť. Je tam totiž jednokoľajná trať, a preto môžu len predĺžiť súpravy, ale aj to len do určitej dĺžky kvôli nástupištiam. Najrýchlejšie riešenie by bolo urobiť ešte jedno miesto, kde sa tie vlaky môžu križovať. Lebo teraz ak jeden vlak mešká, tak musí aj ten druhý. Celý grafikon je tak narušený. V pláne je tu preto dvojkoľajná trať.

Stále pripravujete dopravný generel, ktorý by mal určiť budúce smerovanie rozvoja dopravnej infraštruktúry?

Áno, máme to rozrobené. Potrebujeme na to vyzbierať obrovské množstvo dát. Generel ukáže, kadiaľ by mala ísť cesta na základe údajov a je jedno, odkiaľ bude minister. Bude to jeden dokument vyskladaný na základe čísel.

Prečo ste stiahli Informačný systém výstavby, ktorý je súčasťou digitalizácie štátnej správy?

Ide o ďalší zdedený projekt, ktorý sme podrobili vlastným aj externým analýzam a pripomienkovým konaniam, ktoré mi ukázali, že tento projekt v súčasnej podobe bude lepšie stiahnuť. Okrem iného ho preveril aj Útvar hodnoty za peniaze. Chcem efektívne využívať financie, a to, čo už bolo urobené, aby sa dostalo k ľuďom v takej podobe, aby mali z toho úžitok. Pravdepodobne tu pôjdeme do menšieho projektu. Aj o Atlase pasívnej infraštruktúry som mal iné predstavy, ako mi to prezentovali. Tieto projekty boli pripravené a mohli predo mnou prepísať dvaja ministri.

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clan ... -juznu-r2/
za lepší silnice a dálnice
Historie výstavby v HR
čtěte a hlasujte
Zamčeno

Zpět na „2017 Svět“