Stránka 1 z 1

(SK) Delší tunel Čebrať na D1 nevyhovuje všem

Napsal: 19.3.2018 18:42:13
od Diaľničiar
Dlhší tunel Čebrať nevyhovuje každému

mm, Pravda 13.03.2018 06:00

Diaľničný tunel Čebrať pri Ružomberku aj po rokoch od začiatku výstavby vzbudzuje vášne. Diaľničiari pre zosuv menia jeho trasovanie. Nové riešenie však nevyhovuje obyvateľom ružomberskej mestskej časti Hrboltová. Obávajú sa nákladných áut, ktoré majú počas výstavby jazdiť po miestnych komunikáciách. Rovnako nesúhlasia ani s novým umiestnením západného portálu tunela.

Výbor mestskej časti (Msč) Ružomberok-Hrboltová spolu s petičným výborom sú proti využívaniu miestnych komunikácií pre staveniskovú dopravu. "V roku 2016 sme žiadali zahrnúť do návrhu rozsahu EIA, aby sa preskúmali miestne komunikácie v Msč Hrboltová, z hľadiska ich únosnosti, z hľadiska ich konštrukcie, aby sa urobil výpočet únosnosti, čo sme odôvodňovali tým, že komunikácie sú úzke, domy sa nachádzajú v ich tesnej blízkosti, inžinierske siete v komunikáciách sú uložené starým spôsobom bez obsypu,“ informuje Anna Šanobová, predsedníčka výboru.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) tvrdí, že miestne komunikácie sa na výstavbu využívať nebudú. "V zmysle požiadaviek verejnosti a v súvislosti so Záverečným stanoviskom vydaným na základe výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa pre staveniskovú dopravu nebudú využívať prístupové komunikácie v intraviláne mestskej časti Hrboltová a v rámci výstavby budú naplnené všetky opatrenia v zmysle vydaného záverečného stanoviska,“ povedala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Hrboltová: Portál tunela je v rizikovom prostredí

Diaľničný tunel Čebrať je súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová s dĺžkou 15 kilometrov, ktorý po dostavbe vytvorí obchvat Ružomberka. Podľa pôvodného plánu mala byť štvorprúdovka hotová v minulom roku. Výstavbu pozastavil zosuv pri pôvodnom západnom postáli tunela, ktorý mal merať dva kilometre.

Obyvatelia Hrboltovej nesúhlasia ani s umiestnením západného portálu tunela, ktorého polohu zmenila záverečná správa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Tunel sa predĺžil o viac ako jeden kilometer. Jeho nový západný portál je umiestnený severozápadne od Hrboltovej.

Podľa Šanobovej z Hrboltovej je západný portál umiestnený po novom vo vysoko rizikovom prostredí. "Preto opakovane žiadame rozpracovať všetky reálne možné varianty trasovania,“ uvádza Šanobová. Výbor Msč Hrboltová vidí ako ideálne riešenie trasovania diaľnice D1 Hubová – Ivachnová vo variante V3. Má ísť o priateľské riešenie k životnému prostrediu, pričom menej zaťaží miestnych obyvateľov a v kontexte eliminácie rizík je vysoko pravdepodobné, že ide o rýchlejšie a ekonomicky výhodnejšie riešenie.

Diaľničiari tvrdia, že o technickom riešení variantu V3 nemajú vedomosť. "NDS nedisponuje technickou dokumentáciou pre variant V3, pretože iné situovanie západného portálu tunela Čebrať sa na základe výsledkov z inžiniersko­geologického a hydrogeologického prieskumu nemôže situovať v iných lokalitách ako v diaľničnom km 4,1 pre variant V0, v diaľničnom km 2,1 pre variant V1 a v diaľničnom km 2,0 pre odporúčaný variant trasovania diaľnice – variant V2,“ informuje Michalová.

Diaľničiari: Obavy sú neopodstatnené

Z pohľadu obyvateľov ružomberskej mestskej časti je problém aj v prístupových cestách k portálu tunela, ktoré sa nachádzajú v Hrboltovej a v prípade nehody ich majú využívať záchranné zložky. "Trvalé prístupové cesty k portálu sú navrhnuté po miestnych komunikáciách tak, že nespĺňajú príslušné STN. Odborný posudok síce hovorí, že vybudované úseky trvalých prístupov budú spĺňať príslušnú STN, ale už nehovorí o tom, že táto nová cesta sa napája na miestne komunikácie, ktoré túto normu nikdy spĺňať nebudú, pretože sú úzke 2,5–3 metre a sú vedené v tesnej blízkosti rodinných domov,“ hovorí Šanobová z Hrboltovej.

Práce pri razení tunela Čebrať pri Ružomberku...

Diaľničiari v tomto prípade však namietajú, že ide o neopodstatnené obavy a záchranné zložky sa budú presúvať po diaľnici. Tieto cesty podľa ich slov je potrebné mať vybudované ako zálohu a budú sa využívať záchrannými zložkami minimálne.

Výstavbu úseku realizujú spoločnosti Váhostav a OHL za 227,26 milióna eur. Štát výstavbu financuje z eurofondov a štátneho rozpočtu. V minulom roku diaľničiari podpísali dodatok k zmluve o výstavbe, ktorá sa má pre zmenu trasovania tunela predĺžiť o štyri roky. Náklady na výstavbu majú byť vyššie o 61 miliónov eur. S razením tunela sa má začať po nadobudnutí právoplatnosti záverečnej správy EIA.

Práce pri razení tunela Čebrať boli pre zosuv pôdy pozastavené 16. februára 2015. Z obnovením razenia sa počíta možno už v apríli. Obchvat Ružomberka s dĺžkou približne 15,3 kilometra by tak mohol byť odovzdaný do užívania v roku 2022.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clan ... e-kazdemu/