Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nedávno avizovala, že sa chce tento rok pustiť do výstavby troch úsekov rýchlostných ciest a jedného diaľničného. Ale iba ak dostane ďalšie peniaze od štátu alebo EÚ. Už nehovorí o možnosti, že by si na výstavbu diaľnic zarobila tak, ako rakúska diaľničná spoločnosť Asfinag, ktorá na výstavbu používa výlučne vlastné a úverové zdroje, teda nie štátne dotácie.
Aj NDS sa pôvodne mala vo väčšej miere financovať sama. Preto si objednala mýtny systém za 850 miliónov eur. Firme Skytoll zaň však platí oveľa viac, ako podľa zmluvy mala. Zároveň spolu s ministerstvom dopravy prináša nové a nové zmeny, ktoré ju pripravujú o výnosy.
Výsledkom všetkých týchto zmien je, že mýtny systém je ekonomickým nezmyslom. Pri jeho zavádzaní vláda počítala s tým, že to bude stroj na peniaze, z ktorého sa bude financovať výstavba diaľnic. Nie je to tak, o čom svedčia aj nasledujúce grafy. Veď len výpadok v odhadovanom čistom zisku je za uplynulých sedem rokov oproti realite jedna miliarda eur.
Uletené náklady a slabé výnosy
Pri zavádzaní mýtneho systému vláda počítala s tým, že systém v siedmom roku fungovania, čiže v roku 2016, dosiahne výnosy takmer 400 miliónov eur. V skutočnosti boli výnosy ani nie polovičné. Namiesto 2,2 miliardy dosiahli len 1,2 miliardy eur.
Navyše, správa a prevádzka systému sú pre diaľničnú spoločnosť veľmi nákladné. V roku 2016 na ne štátna firma vynaložila cez 100 miliónov eur. Pôvodná zmluva s prevádzkovateľom Skytoll pritom počítala s polovičnou sumou. Jedným z dôvodov je aj to, že štát si objednáva dodatočné služby, ktoré stoja milióny eur, no neprinášajú dodatočné výnosy.
Miliarda v lufte
Čisté výnosy NDS sú veľmi nízke, na novú výstavbu nepostačujúce. Po odrátaní vysokých nákladov z nižších výnosov veľa nezostane. Za sedem rokov fungovania mýta dosiahol čistý výnos (rozdiel medzi nákladmi a výnosmi) 538 miliónov eur. Ak by sa dodržal plán výnosov a prevádzka systému by sa nepredražovala o dodatočné služby, čistý výnos by bol vyše 1,5 miliardy eur, čiže o jednu miliardu viac. Ak by boli skutočné náklady a výnosy systému podobné ako tie plánované, diaľničná spoločnosť by nebola do takej veľkej miery závislá na verejných zdrojoch.
Pri takýchto zlých výsledkoch je otázne, či vôbec malo zavádzanie mýta ekonomický význam. Ak by sa mýto nezaviedlo a kamionisti by naďalej platili diaľničné známky, NDS by v čistom na diaľničných poplatkoch zarábala len o málo menej.
Prevádzkovateľ mýtneho systému Skytoll je zato veľmi ziskový. V roku 2016 dosiahol zisk 23 miliónov eur pri tržbách 75 miliónov eur. V rentabilite tržieb mu medzi slovenskými firmami patrí 36. priečka.
Služby nad rámec
TREND na zlé výsledky mýtneho systému upozornil už pred štyrmi rokmi. Vtedy boli ich dôvody iné – ešte sa splácali investičné náklady spojené s vybudovaním systému. Neskôr mala vstupná investícia zo základnej platby zmiznúť a platba mala klesnúť na zhruba 40 miliónov eur ročne. Lenže celkové náklady na prevádzku systému aj v roku 2016, v siedmom roku fungovania dosiahli 101 miliónov eur.
NDS si totiž objednala od Skytollu ďalšie služby, z ktorých nemá takmer žiadne ekonomické benefity. Skytoll napríklad začal monitorovať nákladnú dopravu aj na cestách prvej, druhej a tretej triedy. Pôvodne mal systém fungovať len na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných cestách prvej triedy. Monitorovanie lokálnych ciest, ktoré nie sú spoplatnené, zvyšuje prevádzkové náklady systému o 6 miliónov eur ročne.
Nad rámec tejto sumy stojí monitoring diaľničnú spoločnosť aj ďalšie peniaze. Tie sú súčasťou nákladovej položky s názvom zmenové konania, ktorá vlani NDS zobrala 13 miliónov eur. Položka zahŕňa rôzne zmeny systému, ktoré si objednala NDS od Skytollu. Okrem iného aj ďalšie náklady na spomínaný monitoring nespoplatnených ciest. Podľa NDS ide o náklady, ktoré nesúvisia priamo s mýtom, ale so štátnou dopravnou politikou.
V zmenových konaniach majú byť aj náklady na zmeny, ktoré robí štát na žiadosť dopravcov, aby sa im zlepšilo podnikateľské prostredie. “Ide napríklad aj o zmeny súvisiace s rôznymi možnosťami platby za mýto, ktoré si priamo vyžiadali dopravcovia a boli implementované do systému aj keď neprinášajú dodatočnú ekonomickú hodnotu pre NDS,” uviedla hovorkyňa NDS Michaela Michalová. Čísla NDS podľa nej opticky zhoršujú aj náklady budúcich období.
Ďalšie faktory
Niektoré dôvody nízkych príjmov NDS pretrvávajú od samého začiatku fungovania mýtneho systému. Súvisia aj s technickými problémami pri jeho spúšťaní. Dopravcovia, ktorým sa nové poplatky nepáčili, mali vďaka týmto problémom lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Presadili si viaceré zmeny, ktoré výber mýta zhoršovali a zároveň zvyšovali náklady.
To isté sa diali v ďalších rokoch. NDS zavádzala do systému nové a nové zmeny, ktoré čistý výber mýta zhoršovali. Napríklad od roku 2014 sa prestalo platiť mýto za intravilány obcí a miest. NDS v roku 2014 tvrdila, že za horšími výsledkami je aj nižšia intenzita dopravy. Dôvodom mala byť hospodárska kríza.
https://www.etrend.sk/ekonomika/preco-s ... jasni.html