(SK) Rozhovor na téma stavebnictví: chybí pán i plán

Články z novin a internetu - zahraniční
Zamčeno
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

(SK) Rozhovor na téma stavebnictví: chybí pán i plán

Příspěvek od Diaľničiar »

Kováčik: Výstavbe chýba pán aj plán. Dumaním strácame čas

Stavebníctvo si horší rok takmer nepamätá. Doplácame na zdedené chyby, no robíme ich zas, hovorí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Kríza pristihla Slovensko s neskúsenou vládou. Jej pomalú a neprimeranú reakciu už dnes badať v medzinárodnom porovnaní. Stavebníctvo sa ocitlo v skľučujúcej neistote a rastie v ňom nervozita. Chýbajú mu nielen nové zákazky, ale aj jasná a uveriteľná predstava o tom, kam sa má uberať sektor, ktorý doslova dláždi cestu budúcemu rastu ekonomiky. Stavebníctvo má dlhú zotrvačnosť: chyby, ktoré robíme dnes, sa naplno prejavia až o niekoľko rokov, ich dosah však bude o to väčší, varuje v rozhovore pre týždenník TREND prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

Slovensko je len rok po voľbách a koalícia už prešla hlbokou krízou. Ako by ste jej pôsobenie zhodnotili z pohľadu stavebníctva?

Stavebníctvu naďalej chýba na strane vlády jasný gestor. Čiastočne spadá pod ministerstvo dopravy a výstavby, čiastočne pod ministerstvo hospodárstva, z pohľadu verejných financií sa k nim pridalo nové ministerstvo informatizácie a regionálnych investícií, v neposlednom rade je to aj ministerstvo financií a jeho Útvar hodnoty za peniaze a niektoré legislatívne kompetencie na seba prevzal úrad vicepremiéra pre legislatívu.

Rozdrobenosť kompetencií tu bola vo veľkej miere aj doteraz.

To je pravda, ale v minulom roku pribudli ďalšie komplikácie. Jednou z nich bol presun Integrovaného regionálneho operačného programu z rezortu pôdohospodárstva pod nový rezort investícií a informatizácie. Presun trval pol roka, počas ktorého sa riešeniu problémov de facto nikto nevenoval. Ako problematický sa ukázal aj prechod legislatívnych kompetencií na úrad vicepremiéra Holého. Spočiatku sme to nevnímali negatívne. Stavebný zákon, bytová výstavba aj verejné obstarávanie sú prierezové témy a dúfali sme, že vicepremiér bude zjednocujúcim prvkom. No to sa v minulom roku nedialo a zákony sa písali za zatvorenými dverami.

Vnímate to tak, že na Slovensku vznikla zásadná novela stavebného zákona bez diskusie so stavbármi?

Ide o úplne nový stavebný zákon, ktorý sa má stať základom stavebnej legislatívy. Odborná práca, ktorú sme urobili na jeho príprave, bola vo veľkej miere presunutá do šuplíka zrejme aj preto, že sa začala ešte za bývalej vlády. Ide pritom o výsostne odbornú záležitosť a materiál, za ktorým odborná verejnosť stojí. Namiesto toho vznikol nový návrh, pripravený neverejne užšou skupinou ľudí. Diskutuje sa o ňom teraz, žiaľ, viac politicky než odborne.

Sú podľa vás v samotnom materiáli zásadné nedostatky?

Myšlienky sú to veľmi progresívne, priam futuristické a posúvajú stavebnú legislatívu do 21. storočia. Či ide o centrálny informačný systém, systém územného plánovania, alebo odpolitizovaný centrálny stavebný úrad. Skutočne by mohli viesť k zefektívneniu povoľovacích konaní. Chýba však odborne zložitý a na prípravu náročný postup prechodu od dnešnej situácie k cieľu.

Centrálny informačný systém predpokladá kompletnú digitalizáciu stavebníctva a povoľovacích procesov, kde sme dnes len v plienkach. Nemožno tak očakávať účinnosť procesov pol roka po prijatí. Aby sme sa pohli ďalej, zoberme tento návrh ako základ a zapojme do jeho dopracovania odborníkov na ministerstvách aj odbornú verejnosť.

Duplicitu a nedostatočnú komunikáciu vicepremiérovi vyčítajú aj v kontexte návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

Stavebníctvo je počtom aj objemom najväčšia zložka verejného obstarávania a je aj najkomplikovanejšie. Aktívne sme sa zúčastnili na odbornej komunikácii pri novele pripravenej Úradom pre verejné obstarávanie. Paralelne však vznikli dve vládne novely, okrem úradu vicepremiéra aj na ministerstve spravodlivosti. Oba materiály sa dokonca stretli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je absurdné, aby dva rôzne vládne orgány paralelne novelizovali rovnaký zákon odlišným spôsobom. Vysiela to negatívny signál o fungovaní celej vlády. Za zväz stavebných podnikateľov sme požadovali zlúčenie týchto návrhov.

Opäť – myšlienky v návrhoch nie sú zlé. Snaha zrýchliť obstarávanie zvýšením limitov však nereflektuje situáciu na trhu a reálnu vymáhateľnosť práva. Takáto úprava by možno mohla fungovať v Nemecku, ale nie na Slovensku. Nie sme zatiaľ ako spoločnosť v stave, že by možné etické riziká vyriešil trh, a revízne postupy v návrhu chýbajú, z čoho vyplýva obava z klientelizmu. Myšlienka správnych súdov je takisto dobrá, v Poľsku fungujú veľmi efektívne. Na Slovensku je však dnes súdna prax iná.

Aký bol minulý rok z pohľadu výkonov v stavebnom odvetví?

Uplynulý stavbársky rok na Slovensku patril k tým najhorším za celú existenciu Slovenska. Prepadli sa v podstate všetky segmenty, teda inžinierska výstavba, pozemná aj bytová výstavba, ako aj opravy. Rástol len export stavebných prác.

Ako na prepad reagujú stavebné spoločnosti?

Vzhľadom na neistotu ďalšieho vývoja dnes mnohé stavebné spoločnosti utlmujú činnosť. Ohrozená je tak štvrtina zo 170-tisíc pracovných miest. Ak kvalifikovaní pracovníci zo stavebníctva odídu, väčšina z nich sa nevráti. A keď sa stavebníctvo zo súčasného prepadu pozviecha, bude problém s nedostatkom kvalifikovaných stavbárov. Tí sú našou veľkou devízou. Slovenskí projektanti a stavební inžinieri stavajú tunely v Nórsku, železnice v Poľsku a výškové budovy v Londýne a vo Varšave.

Nie je ten prepad práve odrazom zmeny vlády?

Je to tak len čiastočne. Dáta ukazujú, že v roku po príchode novej vlády klesá verejné stavebníctvo približne o desatinu. Každý nový minister príde so svojou víziou a má tendenciu všetko pripravené zhodiť zo stola. Viacerí ministri pritom deklarovali podporu investícií ako jedno z protikrízových opatrení. Sľuby zostali zatiaľ na papieri a Slovensko pokračuje v spomalení výstavby, ale aj predinvestičnej a investičnej prípravy nových projektov.

Čo to znamená v praxi?

Už od roku 2015 sa roztvárajú nožnice medzi rastom HDP Slovenska a rastom stavebníctva. Ekonomický rast mal od finančnej krízy do vypuknutia pandémie medziročné tempo zhruba tri a pol percenta, no stavebníctvo stagnovalo. Slovensko si tak vytvára investičný dlh. V dlhodobom horizonte sa „podväzuje“ budúci ekonomický rast aj životná úroveň. Bude chýbať infraštruktúra aj občianska vybavenosť. Už dnes cítime, že regióny ako Orava, Turiec, Gemer a ďalšie zaostávajú, pretože nie sú adekvátne napojené dopravnou infraštruktúrou a temer žiadni investori tam nesmerujú.

Do akej miery to pripisujete vplyvu pandémie koronavírusu?

Vypuknutím pandémie sa podmienky na výstavbu zhoršili, znížila sa dostupnosť materiálov a zahraničných pracovníkov, stala sa z nej však akási univerzálna odpoveď na kritiku. Lenže vírus je všade na svete a sumárne výsledky sú za minulý rok na Slovensku v podstate najhoršie v Európskej únii.

Je to spôsobené tým, že investori odkladajú stavebné objednávky?

Stagnuje podnikateľská výstavba kancelárií, obchodných centier a výrobných hál, aj občania odkladajú výstavbu domov a opravy. V tom lepšom prípade začali šetriť, v tom horšom už nemajú peniaze a prepadajú sa do chudoby. Prejavil sa viac aj sekundárny dosah pandémie, teda obmedzenie činnosti úradov a verejných investorov. To však nesúvisí len so samotnou pandémiou, ale s čoraz viac sa prejavujúcimi nedostatkami v odbornom riadení štátu, a to aj v oblasti verejných investícií.

Takže nielen firmy a bežní ľudia, ale aj štát objednával menej?

Vlani boli oznámené stavebné zákazky v celkovej hodnote ani nie dvoch miliárd eur. V porovnaní s rokom 2019 je to o tretinu menej. V iných krajinách podporu vzali vážne a Dánsko alebo Nemecko ukončili rok napriek pandémii s nárastom od troch do ôsmich percent. Zároveň sa pozitívne prejavila razantná podpora regionálnych a infraštruktúrnych investícií.

Aj susedné Česko je na tom z pohľadu verejných investícií oveľa lepšie, a preto sa časť slovenských firiem snaží aspoň čiastočne zachrániť uplatnením na českom trhu, čo aj potvrdzuje rast vývozu stavebných prác. Väčšina európskych štátov viac či menej mohutne realizuje verejné investície. Tie sú stabilizačným prvkom pre ekonomiku, pretože ide o podporu zamestnanosti a spotreby domácich služieb a výrobkov. Majú však aj dlhodobý prínos v podobe občianskej a inžinierskej infraštruktúry.

Prečo sa v Česku darí investovať do verejnej infraštruktúry a na Slovensku nie?

Česká republika má národný investičný plán. K dispozícii má zásobník projektov, ktoré sa postupne realizujú. Na Slovensku dnes projekty opäť prehodnocujeme, meníme priority a poradie bez ohľadu na pripravenosť na výstavbu. Vlani v lete predstavený zoznam priorít cestnej infraštruktúry má na prvých priečkach stavby, ktoré neprešli ani len procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zatiaľ čo stavby, ktoré sú v podstate pripravené, mohli by ísť v krátkom čase do výstavby a tak či tak ich bude nutné postaviť, dnes prioritu nemajú.

Všetky diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sú súčasťou medzinárodných dopravných koridorov a medzinárodných dohôd, musíme vo vlastnom záujme skôr či neskôr dobudovať. Akékoľvek úvahy o tom, či ich stavať alebo nestavať, sú úplne scestné. Optimalizácia je namieste najviac z pohľadu vnútornej efektívnosti toho-ktorého projektového riešenia.

Ako sa na tento prístup k výstavbe na Slovensku pozerajú v zahraničí?

Keď nedodržiavame medzinárodné záväzky a dohody, reputácia Slovenska klesá. Napríklad Poliaci nenachádzajú na slovenskom ministerstve dopravy adekvátny ohlas v prospech budovania medzinárodných koridorov na slovenskej strane. Podobne vlani v Česku spôsobila rozruch téma rýchlostnej cesty R5 medzi Svrčinovcom a Českom. Česká strana je so svojou rýchlostnou cestou už niekoľko rokov na slovenskej hranici.

Na slovenskej strane ju treba dvojkilometrovým úsekom R5 napojiť v už stojacej križovatke na diaľnicu D3. Vo Svrčinovci sa namiesto toho tvoria kolóny. O tom, že Národná diaľničná spoločnosť úsek jednostranne vypustila z prípravy, sa českí kolegovia dozvedeli medzi rečou na dopravnej konferencii vlani v Luhačoviciach. Pri výmene politických garnitúr v okolitých štátoch sa kontinuita výstavby a medzinárodné záväzky dodržujú bez ohľadu na to, kto je pri moci.

Obdobná situácia je na východe Slovenska, na rýchlostnej ceste R4 či diaľnici D1 na Ukrajinu.

Rýchlostná cesta R4 je súčasťou medzinárodného diaľničného koridoru Via Carpatia, na ktorého vybudovaní sa dohodlo sedem štátov. Poliaci budú so svojou cestou S19 o tri roky na slovenských hraniciach, z Maďarska vedie diaľnica ku Košiciam už dnes a Slovensko prehodnocuje, či chýbajúce slovenské úseky vôbec stavať. Argumentujeme pritom domácimi údajmi o dopravnej intenzite. Táto diaľnica však nebude slúžiť len na to, aby spojila Prešov so Svidníkom, ale priemyselne silný sever Európy s Balkánom. Európsky parlament dokonca v roku 2019 zaradil trasu Via Carpatia na zoznam prioritných investícií EÚ.

Podobne diaľnica D1, ktorá má spojiť Košice s ukrajinskými hranicami. Meradlom nášho posudzovania je intenzita dopravy medzi Košicami, Michalovcami a Sobrancami. Táto diaľnica má pritom prepájať Európsku úniu s Ukrajinou a naopak. To je jej význam. Lenže vzhľadom na prístup Slovenska sa dnes Ukrajinci rozhodujú, či plánovanú diaľnicu radšej nestočia na maďarský Miškovec. Maďarská strana to víta, pretože ide o budúcu obchodnú výmenu s veľkým ukrajinským trhom.

Do akej miery je problémom financovanie?

Projekty, ako je D1, D3 či R4, je možné financovať z európskych zdrojov. Napríklad z nástroja na prepojenie Európy, ktorý je nad rámec pridelených eurofondov. Väčšina týchto projektov, ak bude dobre pripravená v zmysle parametrov a podmienok Európskej únie, je z podstatnej časti financovateľná mimo štátneho rozpočtu. Pritom je paradox, že tri posledné uprednostnené diaľničné úseky, ktoré šli do výstavby, R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa alebo R3 na Orave sú financované len zo štátneho rozpočtu.

Nedávno vyšlo najavo, že eurofondy pôvodne určené na výstavbu strategických cestných a železničných koridorov sa opäť bez náležitej diskusie presúvajú na čiastkovú modernizáciu či nákup dopravných prostriedkov s nižším spoločenským významom. Takéto míňanie eurofondov potvrdzuje, že rezortu dopravy chýba dlhodobá vízia.

Máte nádej, že sa v tomto roku podarí nepriaznivý vývoj v stavebníctve zvrátiť?

Žiaľ, nič tomu nenasvedčuje. Nie celkom zvládnutý priebeh druhej vlny pandémie bude mať dôsledky aj v podobe väčšieho negatívneho dosahu na slovenskú ekonomiku, a teda aj súkromných investícií. A čo sa týka verejných stavebných zákaziek, keďže štát v minulom roku vypísal menej zákaziek na verejné stavebné práce, oživenie v tomto roku ešte očakávať nemôžeme.

Aký priestor dávajú stavebníctvu prostriedky z plánu obnovy?

Plán obnovy sa stavebníctva týka v rozsahu približne jeden a pol miliardy eur. Spadá tam obnova historických budov, rodinných domov alebo výstavba zdravotníckej infraštruktúry a intermodálnej dopravy. To by pomohlo oživiť stavebný trh a prekonať súčasnú krízu. Aj podpora železničnej dopravy ako ekologickejšej je určite správna. Žiaľ, tam má údržba a prevádzka v súčasnosti väčšiu prioritu než vízia a príprava na budúcnosť.

"Viacerí ministri deklarovali podporu investícií ako jedno z protikrízových opatrení. Sľuby zostali zatiaľ len na papieri"

Kde má podľa vás plán, naopak, nedostatky?

Riziko vnímame pri implementácii. Projekty bude treba spracovávať s príslušnou návratnosťou a následne ich predkladať Európskej komisii na schválenie. Z plánu pritom nevyplývajú kritériá návratnosti vkladaných prostriedkov do jednotlivých komponentov obnovy, čo by bolo nanajvýš potrebné, keďže ide v zásade o úverové zdroje. Na druhej strane sa plán obnovy nezaoberá prípravou súčasnej pracovnej sily na nové technologické zmeny. Nepokračuje v koncepte rekvalifikačných zamestnávateľských centier a nezaoberá sa pokračovaním duálneho vzdelávania.

Ktoré konkrétne kroky by pomohli sektor v krátkodobom horizonte oživiť?

Súkromnému sektoru treba najskôr vytvoriť priaznivú klímu a obnoviť dôveru. Najmä urýchlene dokončiť prípravu a prijať zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Stavebné konania treba urýchliť, zefektívniť a digitalizovať. Regióny môže štát „postrčiť“ vyčlenením prostriedkov na prípravu projektov. V mnohých mestách či obciach sa totiž investičný život z dôvodu finančnej neistoty zastavil. Ďalej treba urýchlene predstaviť plán rozvoja dopravnej infraštruktúry a zachovať jeho kontinuitu, ale aj zvýšiť kvalitu vzdelávania.

A na čo si bude treba dať pozor v dlhodobom horizonte?

V pláne obnovy sú čiastkové modernizačné opatrenia so strednodobou návratnosťou, chýba však ich zasadenie do dlhodobej stratégie dopravy. Dnes je ešte dôležitejšie, aby sme neurobili zbytočné chyby s dlhodobými následkami. Mám na mysli v tichosti prijímané rozhodnutia o zastavení či odklade dostavby chýbajúcich úsekov diaľnic či poľavenie tempa modernizácie železničných koridorov. Tie majú širšie spoločensko-ekonomické súvislosti, a preto ich treba podrobiť odbornej aj politickej diskusii. Ani jeden z posledných troch ministrov dopravy pritom nepochádza z prostredia dopravy ani stavebníctva.

https://www.trend.sk/trend-archiv/vysta ... racame-cas
Zamčeno

Zpět na „2021 Svět“