(SK) NDS podepsala smlouvu na další úsek na R3

[Diaľničiar]

Historická udalosť na Orave: Po 3,5-ročnej súťaži začnú stavať 4-kilometrovú autostrádu

Na Orave sa rozbehne výstavba obchvatu Tvrdošína. Národná diaľničná spoločnosť ho objednala podpisom kontraktu v hodnote viac než 62 miliónov eur s konzorciom pod vedením firmy Hochtief SK.

Nepôjde o plnú štvorprúdovú diaľnicu, úsek Tvrdošín – Nižná v dĺžke 4,4 kilometra (5,6 km, ak zarátame aj križovatkové vetvy a privádzač) bude v takzvanom polovičnom profile, teda s jedným pruhom pre každý smer.

Tak je postavený napríklad aj priľahlý úsek od Tvrdošína po Trstenú alebo obchvat Bánoviec nad Bebravou.

Výstavba na Orave potrvá podľa zmluvy približne 2,5 roka (822 dní), čo je kratšie, než sa o stavbu súťažilo. Štátna diaľničná firma totiž vyhlásila súťaž o zákazku ešte v auguste roku 2017.

Zaradí sa medzi rekordy

Súťaž o krátky obchvat Tvrdošína sa tým stala prelomovou, pretože prieťahmi prekonala aj doterajší rekord: Prvý pokus o nájdenie staviteľov tunela Višňové na D1 sa natiahol na necelé tri roky.

Komplikácie na Višňovom priniesli námietky a neskôr do hry vstúpilo rozhodnutie o tom, že sa favoriti v minulosti zúčastnili na karteli.

Počtom kilometrov tretinový a menej komplikovaný obchvat Tvrdošína skomplikovali tiež početné námietky a odvolania. Diaľničiari výsledky súťaže oznamovali až na tri pokusy:
- najprv vyhrala skupina Swietelsky, Ava-stav s cenou 65 797 452,9 eur,
- potom združenie Todini-Cesty-Cedis s najnižšou cenou 59 398 252,4 eur (Todini je známa aj z ďalších stavebných tendrov, ktoré sa mimoriadne natiahli. Todini sa do nich hlásila aj s kazašskou firmou Integra Construction),
- kontrakt získala skupina Hochtief SK, Porr a Hydroekol Dolný Kubín za 62 050 731,3 eur.

Patálie okolo obchvatu nemusia byť na konci. Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) ešte v januári na sociálnej sieti hovoril, že jeden z účastníkov sa pre autostrádu obrátil na okresný súd.

„Budeme sa s týmto musieť vysporiadať,“ konštatoval minister na sociálnej sieti. Sám prišiel na podpis zmluvy vo štvrtok na mestský úrad v Tvrdošíne.

R3 dala do programu Sieť

Miestnych meškanie autostrády znervózňovalo už dávnejšie, pred dvoma rokmi organizovali oravskí primátori a starostovia aj protestnú akciu. Písali v nej o urýchlení dostavby R3, ktorá je v štátnych plánoch nakreslená skrz Oravu.

R3 ale nepatrí medzi úplné priority čo do efektov, keďže neďaleko od nej sa pripravuje a stavia D3 cez Kysuce, od ktorej sa očakáva stiahnutie nákladného tranzitu, ktorý zaťažuje región v blízkosti hraníc s Českom a Poľskom.

„R3 je súčasťou medzinárodného európskeho koridoru, ale na rozdiel od vyťaženejších ciest na Kysuciach zatiaľ nie je na poľskej strane plánovaná rýchlostná cesta,“ napísali o obchvate Tvrdošína ešte v roku 2017 analytici z Útvaru hodnota za peniaze.

Analytici ÚHP vtedy spočítali, že prínosy obchvatu Tvrdošína prevyšujú jeho náklady, pracovalo sa s nákladmi 85 miliónov eur. Projekt označili ako rentabilný, vyčítali mu ale, že nikto neposúdil, či sa nedá miestnym pomôcť odbremeniť cesty aj iným, efektívnejším spôsobom.

„Alternatívy, ktoré by mohli zvýšiť Hodnotu za peniaze v podobe návratnosti projektu, neboli v štúdii posúdené. Ide najmä o výstavbu cesty v parametroch cesty I. triedy a v spolupráci so správcom komunikácie aj napojenie cesty II/520 z Námestova na navrhovaný obchvat,“ písali analytici.

V tom čase patril obchvat Tvrdošína medzi projekty najlepšie pripravené na vypísanie súťaže. Príprava diaľnic a rýchlostných ciest pritom trvá roky, pretože si vyžaduje množstvo štúdií, územné či stavebné povolenia a projekty.

„Úsek je zo všetkých plánovaných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest najlepšie pripravený (súťaž na zhotoviteľa môže začať), koridor R3 na Orave sa však nejaví ako najvyššia priorita. Výstavba úsekov diaľnic a rýchlostných ciest by mala vychádzať z posúdenia priority jednotlivých koridorov, nie podľa pripravenosti samostatných úsekov,“ zhrnuli vtedy analytici z ÚHP.

Víziu o väčšom dôraze na cestu R3 preniesol do vládnych kruhov vo veľkej miere aj niekdajší predstaviteľ Siete, neskôr člen poslaneckého klubu Mosta-Híd, dnes poslanec žilinskej župy za KDH Igor Janckulík.

„Radoslav Procházka vedel, že mi záleží na tom, aby sa konečne pohlo s rýchlostnou cestou na Orave (R3). Keď sa robilo programové vyhlásenie vlády, ja som nebol stotožnený s tým, že pôjdem do tejto koalície. Dlho som váhal, či zostanem v Sieti. Mirovi (Miroslavovi Beblavému, pozn. red) som vtedy povedal: Miro, tu keď urobíš 10 kilometrov cesty, tak tu si to nikto ani nevšimne, ale mne keď sa podarí kilometer – dva na Orave, tak mi budú ľudia vďační. V tom období mi ponúkli funkciu splnomocnenca pre R3,“ rozprával Janckulík v čase, keď bol parlamentným poslancom.

Janckulík organizoval aj protest za zrýchlenie dostavby R3. Starostovia a primátori vtedy vyzbierali a na ministerstvo dopravy priniesli 25-tisíc protestných pohľadníc.

https://e.dennikn.sk/2284871/historicka ... /?ref=side