(SK) Poslední úsek na D1 po Košice se posouvá na rok 2032

[Diaľničiar]

Finále diaľnice z Bratislavy do Košíc sa oddiali. Nový termín pre Turany – Hubová je rok 2032

Už je to 15 rokov, čo expremiér Robert Fico vyslovil svoj legendárny výrok. „Diaľnica do Košíc bude v roku 2010,“ povedal ešte v roku 2007. Odvtedy sa toho v prípravných procesoch na chrbtovej kosti našej infraštruktúry pokazilo veľa.

Úseky pri Žiline a Ružomberku sa dokončujú dodnes. Posledná, najdrahšia časť z Turian do Hubovej však zaostáva čoraz výraznejšie. Vodiči sa musia pripraviť na to, že z diaľnice budú schádzať na rušnú cestu naprieč Hubovou ešte celé ďalšie desaťročie.

Už tento rok pritom malo dôjsť k posunom. Po dodaní materiálu, ktorý mal posúdiť vplyv stavby na vody, mali diaľničiari požiadať o vydanie územného rozhodnutia.

Podľa posledných vyjadrení ministra Andreja Doležala sa tak malo stať v druhom štvrťroku, ktorý už aktuálne prebieha. Zatiaľ to však nevyzerá sľubne a podľa poradcu primátora Ružomberka Tomáša Mišoviča sa veci okolo diaľnice ďalej komplikujú. To môže procesy predĺžiť minimálne o rok.

Ďalší sklz

„Podľa mojich vedomostí sa tu takzvaná vodná EIA už ukončila. Tá sa však nerobila na zámer, ktorý vzišiel z pôvodného posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale na zmenený projekt, ktorý nezodpovedá tomu, čo sa posudzovalo v roku 2017 a 2018,“ povedal Mišovič s tým, že aby dobehli procesy, musí sa otvoriť staré posúdenie vplyvov na životné prostredie a zmena sa musí posúdiť v rámci nej.

„Bude to stáť čas. Podľa mňa to skôr ako za rok, prípadne rok aj pol určite nebude,“ povedal Mišovič, ktorý v minulosti pôsobil v Národnej diaľničnej spoločnosti.

Tá reagovala, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Žilina je potrebné posúdenie podľa vodného zákona. „Aktuálne zabezpečujeme vypracovanie dokumentácie pre následné posúdenie s cieľom vydania rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy v zmysle vodného zákona,“ povedala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková s tým, že ďalšie termíny súvisia s úspešným ukončením procesu územného konania, ako aj so zabezpečením finančného krytia na vysporiadanie pozemkov a realizáciu samotnej výstavby.

Posun naznačuje aj štát

Účet za 13,5-kilometrovú cestu má byť až 1,2 miliardy eur. Ide takmer o 90 miliónov na kilometer, čím sa štvorprúdovka stane rekordmanom minimálne na Slovensku a v blízkom okolí.

Peniaze pôjdu s najväčšou pravdepodobnosťou zo štátnej pokladnice, pretože z Bruselu na cestu financie nedostaneme a ani forma PPP projektu sa neukázala ako vyhovujúca. Len samotné pozemky a príprava budú stáť podľa harmonogramu cestnej výstavby takmer 90 miliónov eur.

S realizáciou sa aktuálne počíta v roku 2026. Ešte vlaňajší harmonogram pritom hovoril o roku 2024. Na začiatok sa musí najprv aktualizovať dokumentácia. Právoplatné územné rozhodnutie budú mať diaľničiari podľa Mišoviča v rukách najskôr v roku 2025.

„Následne bude treba urobiť stavebné povolenie, čo je zhruba rok, sme v roku 2028 a potom sa to bude stavať. Sme v roku 2032. Skôr to nebude,“ dodáva poradca.

Posun naznačuje aj aktualizovaný harmonogram cestnej výstavby. Ministerstvo zároveň môže mierne skrátiť čas realizácie súťažením v takzvanom žltom Fidicu. Ten znamená, že stavebné povolenie a s ním spojenú dokumentáciu rieši zhotoviteľ, zatiaľ čo dovtedy môže vykonávať práce, ktoré nie sú stavebného charakteru.

Drahé tunely

Hlavným dôvodom, prečo táto diaľnica vyjde tak draho, je fakt, že väčšina štvorprúdovky povedie pod zemou. Jej súčasťou má byť takmer šesťkilometrový tunel Korbeľka a 2,8 kilometra dlhý tunel Havran.

Terajšou cestou v doline Váhu prejde denne vyše 20-tisíc áut. Vodičom by nová cesta ušetrila takmer desať minút. Po dokončení všetkých rozostavaných častí vrátane tejto by tak cesta z Bratislavy do Košíc mohla trvať aj menej ako štyri hodiny. Dnes totiž aj za ideálnych podmienok ideme autom takmer päť hodín.

Prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie z roku 2002 navrhovalo variant s tunelom Korbeľka. Ten bol potvrdený aj pri aktuálne platnom posúdení.

Medzitým však bývalí ministri Pavol Prokopovič a Ľubomír Vážny začali presadzovať variant bez Korbeľky. Stavba s menšími tunelmi, ktorá by viedla prevažne nad zemou, sa pred vyše desiatimi rokmi aj začala realizovať. Nakoniec sa však pre zosuv pôdy a námietky aktivistov táto alternatíva zastavila.

Potom sa objavilo niekoľko ďalších možností, no vedenie rezortu sa vrátilo k pôvodnému riešeniu so šesťkilometrovou Korbeľkou a trojkilometrovým tunelom Havran. Minister Doležal viackrát vyhlásil, že iný variant nepripustí.

Autostráda medzi Turanmi a Hubovou má už dnes na konte prípravu v celkovej hodnote takmer 40 miliónov eur. Spolu s plánovanými 90 miliónmi na prípravu a výkupy tak môže už pred uskutočnením zhltnúť nemalé prostriedky. Tie sa na ilustráciu dajú porovnať s tým, koľko má stáť práve odštartované budovanie južného obchvatu Košíc.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/27 ... e-rok-2032