(SK) Obchvat Bratislavy zlacnel

Články z novin a internetu - zahraniční
Zamčeno
Rio13zm
Příspěvky: 458
Registrován: 21.1.2015 19:34:41

(SK) Obchvat Bratislavy zlacnel

Příspěvek od Rio13zm »

Bratislavský obchvat D4 a rýchlostná cesta R7 v smere na Dunajskú Stredu budú výrazne lacnejšie, ako sa predpokladalo. Minister dopravy Ján Počiatek odhalil cenové ponuky PPP projektu, ktoré predložili štyri prihlásené konzorciá. Najlacnejšiu ponuku predložilo Konzorcium Nula vedené španielskou spoločnosťou Cintra, ktoré za výstavbu, financovanie a následnú 30-ročnú údržbu a prevádzku 59,1 kilometra ciest požaduje 997,53 milióna eur. Pôvodná štúdia realizovateľnosti počítala s celkovou hodnotou koncesie vo výške až 4,5 miliardy eur.

Štúdia pôvodne odhadovala, že ročná splátka sa bude pohybovať od 135 do 151 miliónov eur. Po otvorení cenových ponúk by štát mohol ročne platiť 56,72 milióna eur. Po započítaní približne dvojpercentnej inflácie by štát mal koncesionárovi za 30 rokov poslať 1,7 miliardy eur. To, koľko by sme zaplatili, však závisí od inflácie aj budúcich úrokov.

„Táto transparentná súťaž vygenerovala výrazne lepšie ceny, ako sa očakávalo. Teraz nastúpi fáza hĺbkovej detailnej kontroly celej tejto ponuky. Treba sa opäť zaoberať technickým riešením aj finančným modelom a v závere je nutné vygenerovať finálnu štúdiu a porovnanie výhodnosti formy obstarávania cez PPP alebo cez klasické obstarávanie," povedal minister dopravy Ján Počiatek.

Druhú najlacnejšiu ponuku predložilo konzorcium Via Dunaj na čele s francúzskou spoločnosťou Vinci, ktoré navrhuje sumu 1,192 miliardy eur s ročnou splátkou 69,01 milióna eur. Konzorcium Bratislava Via predložilo čistú súčasnú hodnotu vo výške 1,326 miliardy eur s ročnou splátkou 76,78 milióna eur. Najdrahšie chce diaľnicu postaviť a prevádzkovať konzorcium Astrela, ktoré vedie rakúsky Strabag. Jeho návrh dosahuje 1,572 miliardy eur pri ročnej splátke 91,04 milióna.

Koľko bude stáť samotná výstavba diaľnice, je na teraz neznáme. Štát plánuje všetky detaily odhaliť až v januári po detailnej analýze. Ministerstvo dopravy chce preveriť finančné modely a technické riešenia konzorcií. Zároveň chce opätovne porovnať PPP model s klasickým spôsobom financovania. Definitívne vyhodnotenie najlepšej ponuky by malo prebehnúť do konca januára.

Nultý bratislavský obchvat má pozostávať z časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 s celkovou dĺžkou 59,1 kilometra. Hlavné mesto bude obchádzať diaľnica D4. V súčasnosti sa však nepočíta s jej kompletnou výstavbou vrátane tunela Karpaty. Stavba sa má napojiť na dnes už existujúcu časť diaľnice v križovatke Bratislava, Jarovce. Následne bude obchádzať bratislavské mestské časti Petržalka, premostí Dunaj, pôjde popri Vrakuni okolo obcí Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji až do bratislavskej Rače.

Diaľnica by na seba mala prevziať tranzitnú dopravu, ktorá v súčasnosti musí prechádzať po diaľnici D1 cez Prístavný most. Ide o najvyťaženejší dopravný úsek na Slovensku, ktorý musí denne zvládať intenzity dopravy prevyšujúce 100-tisíc vozidiel. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) však argumentuje, že D4 odľahčí Prístavný most len o 13 percent a celková dopravná situácia sa v meste nultým obchvatom nevyrieši. Rezort dopravy s tým nesúhlasí, ale dopravné toky zatiaľ nezverejnil.

Na diaľnicu sa má napájať rýchlostná cesta R7 v križovatke Bratislava, Ketelec. Jej výstavba by mala pokračovať okolo Dunajskej Lužnej až do obce Holice. R7 by mala výrazne uľahčiť vstup do mesta z južnej strany, kde sa denne vytvárajú dlhé kolóny.

Za urýchlenú výstavbu obchvatu spolu s rýchlostnou cestou R7 začali starostovia Podunajských Biskupíc, Vrakune, Dunajskej Lužnej, Miloslavova a Rovinky počas jari spisovať petíciu. Podľa ich slov je dopravná situácia v dopravných špičkách aktuálne neúnosná. „Petícia stále žije, tisíce podpisov stále zbierame. Budeme s ňou pokračovať až kým sa nezačne s výstavbou,“ povedala Alžbeta Ožvaldová, starostka mestskej časti Podunajské Biskupice.

V minulosti formou PPP projektu vznikla rýchlostná cesta R1 od Nitry do Tekovských Nemiec, za 46-kilometrový úsek za 30 rokov zaplatíme približne 4 miliardy eur. Rovnakou formou financovania vznikol aj severný obchvat Banskej Bystrice.

Kto zaplatí výstavbu obchvatu?
Bude sa obchvat Bratislavy stavať ako verejno-súkromný PPP projekt alebo je možné využiť štátny rozpočet? Kľúčové bude, aké sú pri PPP náklady na financovania a aké výhody prináša súkromník pri prevádzke. To z celkovej najnižšej ceny 997 mil. eur nie je zrejmé, ale bude to jasné až po rozmenení ceny na drobné položky. Suma 997 mil. eur predstavuje súčasnú hodnotu splátok za 30 rokov bez budúcej inflácie vrátane nákladov na údržbu a financovanie. Minister dopravy Ján Počiatek už naznačil, že financovanie by mohlo byť nižšie, ako je pri slovenských štátnych dlhopisoch. Tridsaťročné dlhopisy Slovensko v súčasnosti nemá, ale napríklad nemecké dlhopisy so splatnosťou 30 rokov sú úročené 1,4 percenta ročne. Štát si však teraz vie požičať za záporné úroky a úrok cez 1 percento je z terajšieho pohľadu vysoký. Otázka tiež je, či súkromník ponúkol lacnejšiu údržbu a obnovu ciest počas 30 rokov, ako by to robil štát. „Ak drahšie financovanie zásadne preváži prevádzkové úspory, ktoré prinesie súkromník, tak to je zlý nápad,“ povedal prednedávnom k budúcim PPP projektom šéf Inštitútu finančnej politiky pri MF SR Martin Filko. V štátnom rozpočte je priestor prefinancovať na najbližšie roky obchvat Bratislavy, aj keď deficit by siahal ročne k 3 percentám. „Pokiaľ sa vláda rozhodne, že bude dva alebo tri roky investovať do priorít, a dosiahne vďaka tomu štrukturálny vyrovnaný deficit o čosi neskôr, tak je to plne legitímne,“ povedal Filko. Minister financií Peter Kažimír k tomu však dodal, že jeho prioritou je, aby Slovensko nebolo Bruselom zaradené do štruktúry nadmerného deficitu, čo by sa stalo napríklad pri deficite nad 3 percentá výkonu ekonomiky. Ak by sme opäť boli rozpočtový hriešnik, financovanie štátneho dlhu by zdraželo. Smer má navyše priority aj v oblasti riešenia nezamestnanosti a pred voľbami hovorí o sociálnom balíčku za miliardu eur. „Nemáme dostatok štátnych zdrojov ani zdrojov z európskych fondov na pokrytie všetkých našich potrieb vo výstavbe diaľničnej siete na Slovensku a niekde budeme musieť siahnuť aj po PPP projektoch. Teda ak pri výstavbe ciest vyjde ako najvýhodnejšie riešenie PPP projekt, pôjdeme do toho a ak nie, dáme ruky preč od takejto formy financovania," povedal v sobotu pre Pravdu premiér Robert Fico.
Uchádzači o koncesiu na obchvat
Štyri konzorciá, ktoré sa dostali do záveru tendra na výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu D4 a R7 cez PPP projekt, predložili svoje záväzné ponuky 13. novembra.
Konzorcium ViaDunaj vedie francúzska spoločnosť Vinci Concessions spolu s firmami Vinci Highways a Meridiam Eastern Europe.

Španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional je na čele konzorcia Obchvat Nula, v ktorom sú aj firmy Porr a Macquarie Capital Group.

Lídrom konzorcia Astrela je rakúska spoločnosť Strabag spolu s partnermi Strabag Motorway, Reding Infrastructure a John Laing Investments Limited.

Ďalšie konzorcium ViaDunaj vedie nemecká spoločnosť Hochtief PPP Solutions spolu s Iridium Concesiones de Infraestructuras a Dif Infra PPP 3 Luxembourg.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... ve-ponuky/
Zamčeno

Zpět na „2015 Svět“