(SK) Nejbližších 6 let potřebuje vláda na dálnice 6 mld. €

[Diaľničiar]

Štát priznáva, na dostavbu všetkých ciest nemá dosť peňazí

Okrem peňazí, ktoré dáva z rozpočtu doteraz a eurofondov, môže štát na štvorprúdovky použiť aj dlhopisy, PPP projekty či dane z pohonných látok.

19. 11. 2015
Zdroj: Marek Poracký, sme.sk

BRATISLAVA. Na dokončenie cestnej siete na Slovensku nie je dosť peňazí, priznáva minister dopravy Ján Počiatek zo Smeru. Jeho ministerstvo vyčíslilo, že v najbližších šiestich rokoch potrebuje iba na dostavbu prioritných úsekov viac ako šesť miliárd eur.

Ide o 17,7 ­násobok priemerného štátneho rozpočtu vyčleneného pre výstavbu ciest plus peňazí, ktoré zarobí Národná diaľničná spoločnosť.

Ministerstvo dostáva v priemere ročne na výstavbu ciest asi 350 miliónov eur. Odhaduje, že každý rok by potrebovalo až 900 miliónov.

Nielen do Košíc

„Na výstavbu nových diaľnic a rýchlostných ciest tak štát bude musieť hľadať iné zdroje financovania, či už zo štátneho rozpočtu, alebo alternatívnych fondov,“ vraví hovorca ministerstva Martin Kóňa. Štát má rozplánovaných niekoľko prioritných projektov, jedným je dobudovanie najdôležitejšej diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc.

Na jar vypísal súťaže na výstavbu dvoch úsekov na tejto diaľnici ­ diaľničný obchvat Prešova a obchvat Košíc. Chce začať stavať aj vyše 13­kilometrový úsek medzi Turanmi a Hubovou.

Začať s výstavbou plánuje predbežne v roku 2017. Minúť by naň mal viac ako 700 miliónov eur.

Medzi prioritami je aj diaľnica D3 zo Žiliny smerom na Poľsko či niektoré úseky rýchlostných ciest R2 a R4.

Okrem týchto úsekov by mala mať vláda podľa odborníkov aj ďalšie priority. „Určite by som tam zaradil aj rýchlostnú cestu R3,“ povedal šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Má cez stred Slovenska prepojiť Poľsko s Maďarskom.

Eurofondy a iné peniaze

V rokoch 2014 až 2020 mal štát dostať z eurofondov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest viac ako miliardu eur.

Ministerstvo hovorí, že peniaze sa už minuli, keďže sú pridelené na šesť konkrétnych úsekov, ktorá sa stavajú. Ide napríklad o tunel Višňové, či južný obchvat Žiliny.

Okrem eurofondov a štátneho rozpočtu odborníci vidia aj ďalšie alternatívy. „Vydávanie 'diaľničných' štátnych dlhopisov by mohla byť cesta, ako zabezpečiť finančné prostriedky na výstavbu cestnej siete,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstva Rastislav Cenký.

V hre sú aj PPP ­ teda verejno­súkromné ­ projekty. Aktuálne plánuje štát nechať súkromníka postaviť obchvat Bratislavy.

Odhaduje, že ho vyjde za 30 rokov na 4,5 miliardy eur. Analytici z INEKO poukázali, že je predražený a upozornili, že Bratislave nemusí pomôcť tak, ako si štát naplánoval.

Peniaze z dôchodkových fondov

Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti z čias prvej vlády Roberta Fica Juraj Čermák vidí aj ďalšie možnosti.

Na výstavbu diaľnic by sa mohli podľa neho použiť peniaze z výberu diaľničného mýta, či peniaze, ktoré štát vyberá na spotrebných daniach z pohonných látok. Možnosťou podľa neho je aj použiť peniaze z dôchodkových fondov.

http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/sta ... st-penazi/