(SK) Dálniční plány 2021: stát chce odevzdat 59 km
Napsal: 3.1.2021 18:42:23
Diaľničné plány na rok 2021: dokončiť diaľnicu pri Bratislave, Prešove a Lučenci
Ak sa už nič nepokazí, šoférom by malo v roku 2021 pribudnúť okolo 58 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Štát má totiž v pláne odovzdávať:
úsek D1 medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou (11,3 km),
druhú polovicu projektu bratislavského obchvatu D4/R7 (26 km),
juhozápadný obchvat Prešova v rámci D1 (7,9 km)
rýchlostnú cestu Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce R2 (13,5 km).
Dokopy by to malo byť zhruba o 20 kilometrov viac ako v roku 2020.
Prvý spomedzi sľubovaných úsekov (D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka) sľubujú aj s privádzačom odovzdať krátko po sviatkoch.
Je pritom hotový už dávno, akurát sa nemal na čo pripojiť, keďže k nemu diaľničiari neskoro objednali privádzač. Potom sa ukázalo, že na druhej strane chýba aj križovatka, pretože bola v kontrakte na susedný úsek D1 s tunelom Višňové, ktorý sa aktuálne nestavia. Napokon sa ešte rozbehli práce na rozširovaní križovatky Hričovské Podhradie. Čakalo sa, že cestu odovzdajú v roku 2020, ale stane sa tak až na prahu nového roka.
Úsek má ušetriť motoristom 10 minút za volantom. V meste Žilina sa však po jeho otvorení skôr obávajú komplikácií v doprave.
Najväčšiu časť z dokončovaných diaľničných kilometrov tvorí druhá polovica bratislavského obchvatu. Projekt v celkovej dĺžke 59 kilometrov je spolovice hotový od leta. Vtedy odovzdávali najmä jeho južné časti v podobe rýchlostnej cesty R7 od Dunajskej Stredy po Bratislavu, neskôr pribudlo 3,5 kilometra medzi križovatkami Vrakuňa a Podunajské Biskupice.
V roku 2021 má štát ambíciu odovzdávať zvyšné časti projektu v blízkosti Bratislavy. Chýba zatiaľ väčšina úseku od Jaroviec po Raču a najmä prepojka na Prievoz.
„Čo sa týka časovej úspory, tak podľa dopravného modelu D4/R7 z dielne žilinského Výskumného ústavu dopravného dôjde po realizácii projektu k najvýraznejším časovým úsporám na cestách z obcí Šamorín a Dunajská Lužná do rôznych častí Bratislavy, a to až o 61 %. K skráteniu cestovného času pritom dôjde na väčšine sledovaných ciest v modelovanej oblasti,” povedal hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf.
Lenže aj keď bude obchvat hotový, stále bude chýbať jeho prepojenie s diaľnicou D1. Na to musí NDS zrealizovať ďalšie práce. Kým sa tak nestane, obchvat nepresmeruje z hlavného mesta tranzit do Maďarska a Rakúska. Šoféri sa budú môcť z D1 na D4 presúvať len cez starú Seneckú a križovatku Triblavina, ktorú by tiež mali odovzdávať v roku 2021.
Okrem toho sa bratislavskému obchvatu vyčíta, že jeho efekty môžu byť v pomere k nákladom (zhruba 1,8 mld. eur vrátane 30-ročnej údržby a prevádzky) nízke, keďže najväčšiu dopravnú záťaž v meste netvorí tranzit, ale autá, ktoré majú cieľ priamo v meste.
Úsek s názvom D1 Prešov, západ – juh je juhozápadným obchvatom Prešova a súčasťou D1. Stavia ho od roku 2017 konzorcium okolo firmy Eurovia.
„Bude priamym pokračovaním úseku D1 Svinia – Prešov, západ, ktorý je v súčasnosti v prevádzke,“ avizuje Národná diaľničná spoločnosť.
V žilinskom Výskumnom ústave dopravnom dávnejšie vyrátali, že obchvat dlhý necelých 8 kilometrov ušetrí šoférom 8 minút oproti dnešnej trase.
Známy je skôr pre iné: oproti iným častiam hlavnej diaľnice do Košíc bude využívaný menej, a pritom v prepočte na kilometer vychádza na približne 45 miliónov eur, čo je historicky najviac na D1.
Je to cena, za ktorú sa bežne stavajú tunely, no tie tvoria na prešovskom obchvate iba štvrtinu. Pod cenu sa mohla podpísať aj objednávka betónovej vozovky, ktorá sa bežne dáva iba do tunelov, keďže asfalt je pre prípad požiaru v tuneli nebezpečnejší. Betón sa inak skôr preferuje na mimoriadne vyťažených úsekoch.
„Po väčšine úsekov diaľnice D2 jazdí 5- až 6-tisíc ťažkých vozidiel denne. To je zaťaženie, kde napríklad v Rakúsku betónová vozovka ešte nie je jasnou voľbou, ale už sa zvažuje. K tejto úrovni sa ako-tak blíži ešte D1 medzi Bratislavou a Trnavou, kde jazdí okolo 4-tisíc vozidiel nad 12 ton. Ďalej po Trenčín je to už len okolo 3-tisíc a betón tu už ani pri očakávanom raste dopravy nedáva zmysel,“ vysvetľoval už dávnejšie analytik INEKO Ján Kovalčík.
Na Liptove, Spiši či v okolí Prešova po diaľnici D1 prejde podľa starších dát menej než 2-tisíc ťažkých vozidiel denne.
Ak sa nič významne neskomplikuje, v roku 2021 by mal do cestnej siete pribudnúť aj úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Je súčasťou plánovaného južného prepojenia Bratislavy a Košíc cestou R2 cez Zvolen. Južná autostráda je skôr v začiatkoch než zásadne rozostavaná. Aktuálne ani nepatrí medzi úplné priority, keďže štát nedokončil ani základné severné prepojenie medzi metropolami a väčší dopravný problém než na juhu má krajina na severe, podľa údajov o intenzite dopravy napríklad na Kysuciach.
Úsek pri Mýtnej má zaujímavú históriu. Potvrdzuje, ako významne sa môžu mýliť štátne expertízy o cenách diaľnic. Tie pritom orientujú stavebné firmy pri kalkulovaní ich ponúk.
Cena tejto diaľnice klesla celkovo o 77 miliónov eur (38 %) ešte pred tým, ako ju vôbec začali stavať. Najprv sa na výpočty NDS pozreli v Útvare hodnoty za peniaze a vyšlo im, že namiesto pôvodného odhadu 204 miliónov eur to vyzerá na menej než 170 miliónov eur. A to bez toho, aby sa menili parametre diaľnice. Menili sa takzvané jednotkové ceny ako napríklad ceny za materiál.
Ešte viac prekvapil víťaz súťaže Metrostav, keď kontrakt získal s ponukou 127 miliónov eur. Inak povedané: z 15 miliónov eur za kilometer klesla cena autostrády na 9,46 milióna eur na kilometer.
Všetky diaľnice, ktoré plánuje štát odovzdávať v roku 2021, sú výsledkom zákaziek organizovaných a zakontrahovaných za predchádzajúcich garnitúr. Aktuálny minister dopravy Andrej Doležal je v úrade len od jari.
Podobne ako jeho predchodcovia bude väčšinu svojej éry strihať pásky na zdedených projektoch. Je to predurčené dlhými lehotami prípravy diaľnic, ich tendrovaním a napokon stavbou.
Slabá príprava, ale aj náročnosť niektorých úsekov s množstvom komplikácií, ktorých realizácia sa preťahuje na dlhé roky, spôsobili, že nové kilometre diaľnic začali po prestávke pribúdať v posledných dvoch rokoch, ale na viaceré kľúčové sa stále iba čaká.
Štát práve vyberá nového staviteľa úseku D1 pri Žiline s tunelom Višňové, ktorý nahradí odídených staviteľov okolo talianskej firmy Salini Impregilo.
Ďalšie kilometre severnej tepny sa komplikujú pri Ružomberku, kde miestny obchvat narazil na zosuv, a tak museli diaľnicu pretrasovať a predĺžiť tunel. Aktuálne štát udáva, že túto stavbu plánuje dokončiť v roku 2023.
S výstavbou komplikovanej diaľnice medzi Turanmi a Hubovou sa však ešte stále ani nezačalo a štát má ďaleko aj k vypísaniu tendra. Minister Doležal väčšinou ani nespomína konkrétny rok dostavby tohto úseku.
Harmonogram stále chýba
Štátu stále chýba najmä presný plán výstavby, v ktorom by boli úseky zoradené podľa intenzity dopravných problémov v regióne či iných parametrov, ktoré by ukázali, kde treba stavať a pripravovať diaľnice najrýchlejšie.
Vláda už síce schválila Doležalovi zoznam priorít v cestnej infraštruktúre, ale presný harmonogram prác stále chýba.
Posledný termín na jeho predloženie vláde mal 30. novembra a začiatkom decembra sľuboval, že je to už len otázka pár dní.
„Vnímam tú úlohu, ospravedlňujem sa, nesplnil som ju do 30. novembra, ale, prosím, uvedomme si, riešili sme cestovný ruch, schému pomoci, riešime rozpočet, financovanie. A pri všetkej úcte, ak tu táto prioritizácia alebo harmonogram neboli 30 rokov, tak to ešte týždeň vydrží,“ uviedol Doležal v diskusii na Facebooku začiatkom decembra.
Daniela Krajanová
https://e.dennikn.sk/2198193/dialnicne- ... a-lucenci/
Ak sa už nič nepokazí, šoférom by malo v roku 2021 pribudnúť okolo 58 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Štát má totiž v pláne odovzdávať:
úsek D1 medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou (11,3 km),
druhú polovicu projektu bratislavského obchvatu D4/R7 (26 km),
juhozápadný obchvat Prešova v rámci D1 (7,9 km)
rýchlostnú cestu Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce R2 (13,5 km).
Dokopy by to malo byť zhruba o 20 kilometrov viac ako v roku 2020.
Prvý spomedzi sľubovaných úsekov (D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka) sľubujú aj s privádzačom odovzdať krátko po sviatkoch.
Je pritom hotový už dávno, akurát sa nemal na čo pripojiť, keďže k nemu diaľničiari neskoro objednali privádzač. Potom sa ukázalo, že na druhej strane chýba aj križovatka, pretože bola v kontrakte na susedný úsek D1 s tunelom Višňové, ktorý sa aktuálne nestavia. Napokon sa ešte rozbehli práce na rozširovaní križovatky Hričovské Podhradie. Čakalo sa, že cestu odovzdajú v roku 2020, ale stane sa tak až na prahu nového roka.
Úsek má ušetriť motoristom 10 minút za volantom. V meste Žilina sa však po jeho otvorení skôr obávajú komplikácií v doprave.
Najväčšiu časť z dokončovaných diaľničných kilometrov tvorí druhá polovica bratislavského obchvatu. Projekt v celkovej dĺžke 59 kilometrov je spolovice hotový od leta. Vtedy odovzdávali najmä jeho južné časti v podobe rýchlostnej cesty R7 od Dunajskej Stredy po Bratislavu, neskôr pribudlo 3,5 kilometra medzi križovatkami Vrakuňa a Podunajské Biskupice.
V roku 2021 má štát ambíciu odovzdávať zvyšné časti projektu v blízkosti Bratislavy. Chýba zatiaľ väčšina úseku od Jaroviec po Raču a najmä prepojka na Prievoz.
„Čo sa týka časovej úspory, tak podľa dopravného modelu D4/R7 z dielne žilinského Výskumného ústavu dopravného dôjde po realizácii projektu k najvýraznejším časovým úsporám na cestách z obcí Šamorín a Dunajská Lužná do rôznych častí Bratislavy, a to až o 61 %. K skráteniu cestovného času pritom dôjde na väčšine sledovaných ciest v modelovanej oblasti,” povedal hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf.
Lenže aj keď bude obchvat hotový, stále bude chýbať jeho prepojenie s diaľnicou D1. Na to musí NDS zrealizovať ďalšie práce. Kým sa tak nestane, obchvat nepresmeruje z hlavného mesta tranzit do Maďarska a Rakúska. Šoféri sa budú môcť z D1 na D4 presúvať len cez starú Seneckú a križovatku Triblavina, ktorú by tiež mali odovzdávať v roku 2021.
Okrem toho sa bratislavskému obchvatu vyčíta, že jeho efekty môžu byť v pomere k nákladom (zhruba 1,8 mld. eur vrátane 30-ročnej údržby a prevádzky) nízke, keďže najväčšiu dopravnú záťaž v meste netvorí tranzit, ale autá, ktoré majú cieľ priamo v meste.
Úsek s názvom D1 Prešov, západ – juh je juhozápadným obchvatom Prešova a súčasťou D1. Stavia ho od roku 2017 konzorcium okolo firmy Eurovia.
„Bude priamym pokračovaním úseku D1 Svinia – Prešov, západ, ktorý je v súčasnosti v prevádzke,“ avizuje Národná diaľničná spoločnosť.
V žilinskom Výskumnom ústave dopravnom dávnejšie vyrátali, že obchvat dlhý necelých 8 kilometrov ušetrí šoférom 8 minút oproti dnešnej trase.
Známy je skôr pre iné: oproti iným častiam hlavnej diaľnice do Košíc bude využívaný menej, a pritom v prepočte na kilometer vychádza na približne 45 miliónov eur, čo je historicky najviac na D1.
Je to cena, za ktorú sa bežne stavajú tunely, no tie tvoria na prešovskom obchvate iba štvrtinu. Pod cenu sa mohla podpísať aj objednávka betónovej vozovky, ktorá sa bežne dáva iba do tunelov, keďže asfalt je pre prípad požiaru v tuneli nebezpečnejší. Betón sa inak skôr preferuje na mimoriadne vyťažených úsekoch.
„Po väčšine úsekov diaľnice D2 jazdí 5- až 6-tisíc ťažkých vozidiel denne. To je zaťaženie, kde napríklad v Rakúsku betónová vozovka ešte nie je jasnou voľbou, ale už sa zvažuje. K tejto úrovni sa ako-tak blíži ešte D1 medzi Bratislavou a Trnavou, kde jazdí okolo 4-tisíc vozidiel nad 12 ton. Ďalej po Trenčín je to už len okolo 3-tisíc a betón tu už ani pri očakávanom raste dopravy nedáva zmysel,“ vysvetľoval už dávnejšie analytik INEKO Ján Kovalčík.
Na Liptove, Spiši či v okolí Prešova po diaľnici D1 prejde podľa starších dát menej než 2-tisíc ťažkých vozidiel denne.
Ak sa nič významne neskomplikuje, v roku 2021 by mal do cestnej siete pribudnúť aj úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Je súčasťou plánovaného južného prepojenia Bratislavy a Košíc cestou R2 cez Zvolen. Južná autostráda je skôr v začiatkoch než zásadne rozostavaná. Aktuálne ani nepatrí medzi úplné priority, keďže štát nedokončil ani základné severné prepojenie medzi metropolami a väčší dopravný problém než na juhu má krajina na severe, podľa údajov o intenzite dopravy napríklad na Kysuciach.
Úsek pri Mýtnej má zaujímavú históriu. Potvrdzuje, ako významne sa môžu mýliť štátne expertízy o cenách diaľnic. Tie pritom orientujú stavebné firmy pri kalkulovaní ich ponúk.
Cena tejto diaľnice klesla celkovo o 77 miliónov eur (38 %) ešte pred tým, ako ju vôbec začali stavať. Najprv sa na výpočty NDS pozreli v Útvare hodnoty za peniaze a vyšlo im, že namiesto pôvodného odhadu 204 miliónov eur to vyzerá na menej než 170 miliónov eur. A to bez toho, aby sa menili parametre diaľnice. Menili sa takzvané jednotkové ceny ako napríklad ceny za materiál.
Ešte viac prekvapil víťaz súťaže Metrostav, keď kontrakt získal s ponukou 127 miliónov eur. Inak povedané: z 15 miliónov eur za kilometer klesla cena autostrády na 9,46 milióna eur na kilometer.
Všetky diaľnice, ktoré plánuje štát odovzdávať v roku 2021, sú výsledkom zákaziek organizovaných a zakontrahovaných za predchádzajúcich garnitúr. Aktuálny minister dopravy Andrej Doležal je v úrade len od jari.
Podobne ako jeho predchodcovia bude väčšinu svojej éry strihať pásky na zdedených projektoch. Je to predurčené dlhými lehotami prípravy diaľnic, ich tendrovaním a napokon stavbou.
Slabá príprava, ale aj náročnosť niektorých úsekov s množstvom komplikácií, ktorých realizácia sa preťahuje na dlhé roky, spôsobili, že nové kilometre diaľnic začali po prestávke pribúdať v posledných dvoch rokoch, ale na viaceré kľúčové sa stále iba čaká.
Štát práve vyberá nového staviteľa úseku D1 pri Žiline s tunelom Višňové, ktorý nahradí odídených staviteľov okolo talianskej firmy Salini Impregilo.
Ďalšie kilometre severnej tepny sa komplikujú pri Ružomberku, kde miestny obchvat narazil na zosuv, a tak museli diaľnicu pretrasovať a predĺžiť tunel. Aktuálne štát udáva, že túto stavbu plánuje dokončiť v roku 2023.
S výstavbou komplikovanej diaľnice medzi Turanmi a Hubovou sa však ešte stále ani nezačalo a štát má ďaleko aj k vypísaniu tendra. Minister Doležal väčšinou ani nespomína konkrétny rok dostavby tohto úseku.
Harmonogram stále chýba
Štátu stále chýba najmä presný plán výstavby, v ktorom by boli úseky zoradené podľa intenzity dopravných problémov v regióne či iných parametrov, ktoré by ukázali, kde treba stavať a pripravovať diaľnice najrýchlejšie.
Vláda už síce schválila Doležalovi zoznam priorít v cestnej infraštruktúre, ale presný harmonogram prác stále chýba.
Posledný termín na jeho predloženie vláde mal 30. novembra a začiatkom decembra sľuboval, že je to už len otázka pár dní.
„Vnímam tú úlohu, ospravedlňujem sa, nesplnil som ju do 30. novembra, ale, prosím, uvedomme si, riešili sme cestovný ruch, schému pomoci, riešime rozpočet, financovanie. A pri všetkej úcte, ak tu táto prioritizácia alebo harmonogram neboli 30 rokov, tak to ešte týždeň vydrží,“ uviedol Doležal v diskusii na Facebooku začiatkom decembra.
Daniela Krajanová
https://e.dennikn.sk/2198193/dialnicne- ... a-lucenci/