Slovensko spěje k jednomu OP Slovensko 2021 - 2027
Napsal: 15.4.2022 11:49:04
Remišová prvýkrát ukázala rozdelenie nových eurofondov. Tretina z 13 miliárd má ísť na ekológiu
*Viac ako štyri miliardy z eurofondov na ďalších sedem rokov má ísť na podporu zelenej ekonomiky, napríklad na energetickú obnovu budov.
*Stovky miliónov eur sú určené na podporu vedy, výskumu a inovácií. Slušný balík bol na to vyčlenený aj v už končiacom programovom období, po kauze bývalého ministra Petra Plavčana však Brusel tieto eurofondy stopol.
*Partnerskú dohodu a dokument, ktorý ich detailne rozdelí, musí schváliť ešte Brusel. Až potom ich môže Slovensko začať čerpať.
Ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová pred pár dňami ukázala, ako sa rozdelí ďalších 13 miliárd eurofondov, ktoré môžeme čerpať do roku 2030. Najviac peňazí by malo byť použitých na zelené investície, súvisí to aj s vojnou na Ukrajine. Naopak, na tradičnú slovenskú prioritu, budovanie ciest a diaľnic, pôjde menej zdrojov ako v minulosti.
Eurofondy sú určené na sedemročné obdobie 2021 až 2027 a môžu sa čerpať ešte tri roky po jeho skončení. Peniaze však môžeme použiť až po tom, keď nám Brusel schváli Partnerskú dohodu, čo bude zrejme až koncom roka.
„Fondy EÚ budeme využívať tak, aby sa dosiahol maximálny možný účinok: čistá, cenovo dostupná a bezpečná energia, budovanie a obnova budov efektívnym spôsobom z hľadiska energie a zdrojov, životné prostredie bez toxických látok, ochrana ekosystémov a biodiverzity,“ hovorí ministerka Remišová.
Na investície do obnoviteľných zdrojov energie, na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a iné zelené projekty Remišovej ministerstvo vyčlenilo 4 miliardy eur. Súvisí to do veľkej miery s európskou zelenou dohodou, podľa ktorej majú krajiny EÚ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo.
„Veľkým problémom Slovenska sú investičné dlhy, ktoré nám po sebe zanechali bývalé vlády, a práve o tom sme viedli s Európskou komisiou najnáročnejšiu časť rokovaní,“ hovorí o ďalšom cieli Remišová.
Myslí tým investície do ciest, kanalizácie a vodovodov, keď viac ako 450 obcí nemá bezpečný prístup k pitnej vode. Na kanalizáciu a vodovody vláda navrhuje vyčleniť 668 miliónov eur, na cesty I., II. a III. triedy takmer pol miliardy eur.
Na vedu a výskum by malo ísť takmer 500 miliónov eur, na podporu inovácií 280 miliónov. V už končiacom programovom období bolo na tento účel vyčlenených až 1,8 miliardy eur, no takmer vôbec sme ich nečerpali. Pre pochybné rozdeľovanie eurofondov pre neznáme firmy namiesto výskumných agentúr za ministra školstva Petra Plavčana nám eurofondy stopla Európska komisia. Aby potom neprepadli, Pellegriniho vláda ich presunula na ministerstvo dopravy pod iný operačný program. Je pravdepodobné, že časť z nich sa teraz použije na pomoc ukrajinským utečencom.
Zo zverejnenej štruktúry nie je jasné, akú časť nových eurofondov môžeme použiť na diaľnice a železnice. Remišovej rezort potvrdil, že v prípade diaľnic nastane „určitý pokles investícií“.
Remišová už vlani na jeseň v rozhovore pre Denník N povedala, že na tieto priority dostaneme menej peňazí, hoci sú diaľnice a železnice v katastrofálnom stave. „Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí: mali ste 15 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy – a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálnu transformáciu.“
V porovnaní s končiacim sedemročným obdobím dostane Slovensko z európskych fondov o 1,4 miliardy eur menej. V kohéznom fonde, čo je hlavný zdroj pre financovanie diaľnic, bude len 60 % zdrojov.
Prioritou podľa vlády zostáva dokončenie diaľnice D3 (severojužné prepojenie do Poľska a ČR) a D1 na úseku Turany – Hubová. Ďalším cieľom sú nové úseky rýchlostných ciest, ktoré odklonia dopravu mimo miest a obcí.
Rozdelenie eurofondov podľa Remišovej ovplyvnila aj vojna na Ukrajine. „Takmer miliarda eur pôjde prierezovo na opatrenia, ktoré Slovensku zabezpečia energetickú nezávislosť a odstrihnutie sa od energií dodávaných z Ruska,“ povedala Remišová. Napríklad chceme dať väčší balík na energetickú obnovu domov.
Partnerská dohoda je už v Bruseli
Rozdelenie eurofondov rieši Partnerská dohoda, ktorej návrh minulý týždeň schválila vláda. Platiť začne, keď dohodu a ďalší dokument nazvaný Program Slovenska, ktorý detailne rozdelí eurofondy, potvrdí aj Európska komisia. Naším záujmom je, aby program schválila ešte v tomto roku, aby neprepadla časť (sedmina) z prideleného balíka eurofondov vyčlenená na tento rok. Výzvy sa môžu vyhlásiť, až keď budú tieto dokumenty schválené.
Brusel už vládny návrh Partnerskej dohody dostal. Podľa Remišovej ministerstva bude jej schválenie formalita, podľa zdroja z prostredia Komisie určite nie. Teraz budú pokračovať interné konzultácie, pripomienky potom dostane vláda. Proces môže trvať ešte dva-tri mesiace, ale aj pol roka. Nakoniec však Brusel dokument schváli.
Debata bude zrejme aj o peniazoch na podporu Rómov. Brusel nie je spokojný s navrhovanou sumou. Vláda na tento cieľ navrhla vyčleniť zhruba 100 miliónov eur pre 825 obcí, podľa Bruselu je to málo. V starom programovom období sa na to vyčlenilo 260 miliónov eur a týkalo sa to 150 obcí. Z ostatných priorít sa môže na pomoc rómskym komunitám vyčleniť časť zo 157 miliónov eur, ale nie je to už záväzné.
Pomoc ukrajinským utečencom pôjde zo starých eurofondov
Pomoc ukrajinským utečencom sa priamo z nových eurofondov financovať nebude. Vláda na to vyčlenila pol miliardy eur zo starých. Doteraz sme asi polovicu z nich nedokázali vyčerpať, a ak to neurobíme do konca roku 2023, peniaze prepadnú.
„Financie majú smerovať na humanitárnu pomoc a zabezpečenie základných životných potrieb ako zdravotná starostlivosť či ubytovanie, ale aj na podporu slovenských občanov napríklad prostredníctvom zriadenia škôlok v slovenských obciach,“ napísal úrad vlády.
Remišovej ministerstvo ani úrad vlády zatiaľ nepovedali, z ktorých operačných programov a v akej výške sa 530-miliónový balík vyskladá. Hľadá sa aj mechanizmus, ako sa tieto eurofondy budú vyplácať a kto to bude zastrešovať. Na štipendiá pre ukrajinských študentov na Slovensku a na podporu výskumníkov nielen z Ukrajiny, ale aj z Bieloruska a Ruska, sa použije pár miliónov eur z plánu obnovy.
Remišová hlási nové pravidlá
Na rozdiel od predošlého programového obdobia bude mať Slovensko iba jeden operačný program a jeden riadiaci orgán. Formálne bude všetky eurofondy zastrešovať ministerstvo pre investície a regionálny rozvoj. To má nielen výhody, ale aj nevýhody.
Zmena automaticky neznamená, že ministerstvá, ktoré sú dnes aj v pozícii riadiacich orgánov pre eurofondy, o svoje kompetencie prídu. Väčšina im zrejme zostane, len už budú v pozícii takzvaných sprostredkovateľských orgánov, teda kompetenčne nižšie. Napríklad ministerstvo práce a sociálnych vecí bude mať zrejme aj naďalej v prípade Európskeho sociálneho fondu veľké právomoci, ale posledný podpis bude dávať MIRRI, čo dáva Remišovej právo veta. Detaily vyplynú zo zmlúv s ministerstvami o pridelení kompetencií.
Rizikom je, že ak bruselskí audítori zistia pochybenie, ako sa v praxi používajú pravidlá štátnej pomoci alebo vo verejnom obstarávaní, preventívne zastavia celý program, kým sa nezistí, či rovnaký problém nie je aj v ostatných projektoch. Pozastavenie platieb trvá pol roka, ale aj rok. Teraz máme napríklad pozastavené vyplácanie eurofondov v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra.
Nevýhodou takisto je, že nebude celkom jasné, kto má zodpovednosť. MIRRI sa môže odvolávať na to, že všetky kompetencie majú ministerstvá, tie však môžu povedať, že nie sú riadiaci orgán.
Výhodou môže byť to, že sa budú dať jednoduchšie presúvať eurofondy medzi prioritami.
Eurofondy bude kontrolovať iba ÚVO
Veľké eurofondové zákazky sa doteraz kontrolovali dlho a viacerými inštitúciami. Cieľom bolo znížiť riziko chýb a následných korekcií, čiže vracania zdrojov späť Európskej únii. V zásade zákazky podliehali piatim typom previerok a každý mal svoju časovú lehotu. Pri nových eurofondových projektoch bude kontrolovať nákupy iba ÚVO, čiže riadiaci orgán (Remišovej ministerstvo) už nie, a nebude už ani ďalšia kontrola pred podpisom zmluvy. To eurofondové nákupy zrýchli.
Pri nadlimitných zákazkách bude kontrola pred vyhlásením zákazky a po podpise zmluvy. Úrad povie, či je zákazka v poriadku, môže určiť aj výšku korekcie. Spolu by tieto kontroly mali trvať najviac 95 dní.
Pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou boli povinné kontroly po podpise zmluvy. Po novom sa bude kontrolovať iba vybraná vzorka. Pravidlá sa ešte určia.
Ako sa rozdelia nové eurofondy
Takmer 13 miliárd eur sa rozdelí medzi päť hlavných cieľov. Najviac peňazí, viac ako 4 miliardy eur, má ísť na zelenšiu nízkouhlíkovú Európu.
1. Inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Európa – 1,9 mld. eur
Peniaze pôjdu na projekty v oblasti výskumu, na inovácie, cieľom je aj viac využívať pokročilé technológie a podpora digitalizácie.
2. Zelenšia nízkouhlíková Európa – 4,2 mld. eur
Jedným z cieľov je znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú efektívnosť v podnikoch, verejných budovách a bytových domoch. Nové eurofondy sa použijú aj na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, na vývoj inteligentných systémov v energetike a aj na to, aby sme boli viac pripravení na dôsledky zmeny klímy. Cieľom je aj lepšia kvalita vôd a zlepšenie kvality čistenia odpadových vôd, takisto lepšia ochrana lesov.
3. Prepojenejšia Európa: 2 mld. eur
Ďalšie dve miliardy sa majú použiť na modernizáciu hlavných železničných tratí či na cesty a diaľnice.
4. Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa: 3,3 mld. eur
Projekty v sociálnej oblasti majú zvýšiť zamestnanosť, s tým súvisí aj lepšia kvalita vzdelávania. Jedným z cieľov je aktívne začlenenie rómskych komunít. O tom bola v Bruseli dlhá debata, lebo Komisia nebola spokojná s tým, akú dôležitosť tomuto cieľu dávame.
5.Európa bližšie k občanom: 404 mil. eur
V rámci tohto cieľa sa majú financovať projekty na znižovanie regionálnych rozdielov.
Ako sa rozdelia ďalšie eurofondy:
Fond na spravodlivú transformáciu: 441 mil. eur
Časť eurofondov sa použije aj na transformáciu regiónu Horná Nitra po útlme baníctva.
Technická pomoc: 381 mil. eur
https://e.dennikn.sk/2809689/remisova-p ... -ekologiu/
*Viac ako štyri miliardy z eurofondov na ďalších sedem rokov má ísť na podporu zelenej ekonomiky, napríklad na energetickú obnovu budov.
*Stovky miliónov eur sú určené na podporu vedy, výskumu a inovácií. Slušný balík bol na to vyčlenený aj v už končiacom programovom období, po kauze bývalého ministra Petra Plavčana však Brusel tieto eurofondy stopol.
*Partnerskú dohodu a dokument, ktorý ich detailne rozdelí, musí schváliť ešte Brusel. Až potom ich môže Slovensko začať čerpať.
Ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová pred pár dňami ukázala, ako sa rozdelí ďalších 13 miliárd eurofondov, ktoré môžeme čerpať do roku 2030. Najviac peňazí by malo byť použitých na zelené investície, súvisí to aj s vojnou na Ukrajine. Naopak, na tradičnú slovenskú prioritu, budovanie ciest a diaľnic, pôjde menej zdrojov ako v minulosti.
Eurofondy sú určené na sedemročné obdobie 2021 až 2027 a môžu sa čerpať ešte tri roky po jeho skončení. Peniaze však môžeme použiť až po tom, keď nám Brusel schváli Partnerskú dohodu, čo bude zrejme až koncom roka.
„Fondy EÚ budeme využívať tak, aby sa dosiahol maximálny možný účinok: čistá, cenovo dostupná a bezpečná energia, budovanie a obnova budov efektívnym spôsobom z hľadiska energie a zdrojov, životné prostredie bez toxických látok, ochrana ekosystémov a biodiverzity,“ hovorí ministerka Remišová.
Na investície do obnoviteľných zdrojov energie, na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a iné zelené projekty Remišovej ministerstvo vyčlenilo 4 miliardy eur. Súvisí to do veľkej miery s európskou zelenou dohodou, podľa ktorej majú krajiny EÚ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo.
„Veľkým problémom Slovenska sú investičné dlhy, ktoré nám po sebe zanechali bývalé vlády, a práve o tom sme viedli s Európskou komisiou najnáročnejšiu časť rokovaní,“ hovorí o ďalšom cieli Remišová.
Myslí tým investície do ciest, kanalizácie a vodovodov, keď viac ako 450 obcí nemá bezpečný prístup k pitnej vode. Na kanalizáciu a vodovody vláda navrhuje vyčleniť 668 miliónov eur, na cesty I., II. a III. triedy takmer pol miliardy eur.
Na vedu a výskum by malo ísť takmer 500 miliónov eur, na podporu inovácií 280 miliónov. V už končiacom programovom období bolo na tento účel vyčlenených až 1,8 miliardy eur, no takmer vôbec sme ich nečerpali. Pre pochybné rozdeľovanie eurofondov pre neznáme firmy namiesto výskumných agentúr za ministra školstva Petra Plavčana nám eurofondy stopla Európska komisia. Aby potom neprepadli, Pellegriniho vláda ich presunula na ministerstvo dopravy pod iný operačný program. Je pravdepodobné, že časť z nich sa teraz použije na pomoc ukrajinským utečencom.
Zo zverejnenej štruktúry nie je jasné, akú časť nových eurofondov môžeme použiť na diaľnice a železnice. Remišovej rezort potvrdil, že v prípade diaľnic nastane „určitý pokles investícií“.
Remišová už vlani na jeseň v rozhovore pre Denník N povedala, že na tieto priority dostaneme menej peňazí, hoci sú diaľnice a železnice v katastrofálnom stave. „Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí: mali ste 15 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy – a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálnu transformáciu.“
V porovnaní s končiacim sedemročným obdobím dostane Slovensko z európskych fondov o 1,4 miliardy eur menej. V kohéznom fonde, čo je hlavný zdroj pre financovanie diaľnic, bude len 60 % zdrojov.
Prioritou podľa vlády zostáva dokončenie diaľnice D3 (severojužné prepojenie do Poľska a ČR) a D1 na úseku Turany – Hubová. Ďalším cieľom sú nové úseky rýchlostných ciest, ktoré odklonia dopravu mimo miest a obcí.
Rozdelenie eurofondov podľa Remišovej ovplyvnila aj vojna na Ukrajine. „Takmer miliarda eur pôjde prierezovo na opatrenia, ktoré Slovensku zabezpečia energetickú nezávislosť a odstrihnutie sa od energií dodávaných z Ruska,“ povedala Remišová. Napríklad chceme dať väčší balík na energetickú obnovu domov.
Partnerská dohoda je už v Bruseli
Rozdelenie eurofondov rieši Partnerská dohoda, ktorej návrh minulý týždeň schválila vláda. Platiť začne, keď dohodu a ďalší dokument nazvaný Program Slovenska, ktorý detailne rozdelí eurofondy, potvrdí aj Európska komisia. Naším záujmom je, aby program schválila ešte v tomto roku, aby neprepadla časť (sedmina) z prideleného balíka eurofondov vyčlenená na tento rok. Výzvy sa môžu vyhlásiť, až keď budú tieto dokumenty schválené.
Brusel už vládny návrh Partnerskej dohody dostal. Podľa Remišovej ministerstva bude jej schválenie formalita, podľa zdroja z prostredia Komisie určite nie. Teraz budú pokračovať interné konzultácie, pripomienky potom dostane vláda. Proces môže trvať ešte dva-tri mesiace, ale aj pol roka. Nakoniec však Brusel dokument schváli.
Debata bude zrejme aj o peniazoch na podporu Rómov. Brusel nie je spokojný s navrhovanou sumou. Vláda na tento cieľ navrhla vyčleniť zhruba 100 miliónov eur pre 825 obcí, podľa Bruselu je to málo. V starom programovom období sa na to vyčlenilo 260 miliónov eur a týkalo sa to 150 obcí. Z ostatných priorít sa môže na pomoc rómskym komunitám vyčleniť časť zo 157 miliónov eur, ale nie je to už záväzné.
Pomoc ukrajinským utečencom pôjde zo starých eurofondov
Pomoc ukrajinským utečencom sa priamo z nových eurofondov financovať nebude. Vláda na to vyčlenila pol miliardy eur zo starých. Doteraz sme asi polovicu z nich nedokázali vyčerpať, a ak to neurobíme do konca roku 2023, peniaze prepadnú.
„Financie majú smerovať na humanitárnu pomoc a zabezpečenie základných životných potrieb ako zdravotná starostlivosť či ubytovanie, ale aj na podporu slovenských občanov napríklad prostredníctvom zriadenia škôlok v slovenských obciach,“ napísal úrad vlády.
Remišovej ministerstvo ani úrad vlády zatiaľ nepovedali, z ktorých operačných programov a v akej výške sa 530-miliónový balík vyskladá. Hľadá sa aj mechanizmus, ako sa tieto eurofondy budú vyplácať a kto to bude zastrešovať. Na štipendiá pre ukrajinských študentov na Slovensku a na podporu výskumníkov nielen z Ukrajiny, ale aj z Bieloruska a Ruska, sa použije pár miliónov eur z plánu obnovy.
Remišová hlási nové pravidlá
Na rozdiel od predošlého programového obdobia bude mať Slovensko iba jeden operačný program a jeden riadiaci orgán. Formálne bude všetky eurofondy zastrešovať ministerstvo pre investície a regionálny rozvoj. To má nielen výhody, ale aj nevýhody.
Zmena automaticky neznamená, že ministerstvá, ktoré sú dnes aj v pozícii riadiacich orgánov pre eurofondy, o svoje kompetencie prídu. Väčšina im zrejme zostane, len už budú v pozícii takzvaných sprostredkovateľských orgánov, teda kompetenčne nižšie. Napríklad ministerstvo práce a sociálnych vecí bude mať zrejme aj naďalej v prípade Európskeho sociálneho fondu veľké právomoci, ale posledný podpis bude dávať MIRRI, čo dáva Remišovej právo veta. Detaily vyplynú zo zmlúv s ministerstvami o pridelení kompetencií.
Rizikom je, že ak bruselskí audítori zistia pochybenie, ako sa v praxi používajú pravidlá štátnej pomoci alebo vo verejnom obstarávaní, preventívne zastavia celý program, kým sa nezistí, či rovnaký problém nie je aj v ostatných projektoch. Pozastavenie platieb trvá pol roka, ale aj rok. Teraz máme napríklad pozastavené vyplácanie eurofondov v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra.
Nevýhodou takisto je, že nebude celkom jasné, kto má zodpovednosť. MIRRI sa môže odvolávať na to, že všetky kompetencie majú ministerstvá, tie však môžu povedať, že nie sú riadiaci orgán.
Výhodou môže byť to, že sa budú dať jednoduchšie presúvať eurofondy medzi prioritami.
Eurofondy bude kontrolovať iba ÚVO
Veľké eurofondové zákazky sa doteraz kontrolovali dlho a viacerými inštitúciami. Cieľom bolo znížiť riziko chýb a následných korekcií, čiže vracania zdrojov späť Európskej únii. V zásade zákazky podliehali piatim typom previerok a každý mal svoju časovú lehotu. Pri nových eurofondových projektoch bude kontrolovať nákupy iba ÚVO, čiže riadiaci orgán (Remišovej ministerstvo) už nie, a nebude už ani ďalšia kontrola pred podpisom zmluvy. To eurofondové nákupy zrýchli.
Pri nadlimitných zákazkách bude kontrola pred vyhlásením zákazky a po podpise zmluvy. Úrad povie, či je zákazka v poriadku, môže určiť aj výšku korekcie. Spolu by tieto kontroly mali trvať najviac 95 dní.
Pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou boli povinné kontroly po podpise zmluvy. Po novom sa bude kontrolovať iba vybraná vzorka. Pravidlá sa ešte určia.
Ako sa rozdelia nové eurofondy
Takmer 13 miliárd eur sa rozdelí medzi päť hlavných cieľov. Najviac peňazí, viac ako 4 miliardy eur, má ísť na zelenšiu nízkouhlíkovú Európu.
1. Inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Európa – 1,9 mld. eur
Peniaze pôjdu na projekty v oblasti výskumu, na inovácie, cieľom je aj viac využívať pokročilé technológie a podpora digitalizácie.
2. Zelenšia nízkouhlíková Európa – 4,2 mld. eur
Jedným z cieľov je znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú efektívnosť v podnikoch, verejných budovách a bytových domoch. Nové eurofondy sa použijú aj na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, na vývoj inteligentných systémov v energetike a aj na to, aby sme boli viac pripravení na dôsledky zmeny klímy. Cieľom je aj lepšia kvalita vôd a zlepšenie kvality čistenia odpadových vôd, takisto lepšia ochrana lesov.
3. Prepojenejšia Európa: 2 mld. eur
Ďalšie dve miliardy sa majú použiť na modernizáciu hlavných železničných tratí či na cesty a diaľnice.
4. Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa: 3,3 mld. eur
Projekty v sociálnej oblasti majú zvýšiť zamestnanosť, s tým súvisí aj lepšia kvalita vzdelávania. Jedným z cieľov je aktívne začlenenie rómskych komunít. O tom bola v Bruseli dlhá debata, lebo Komisia nebola spokojná s tým, akú dôležitosť tomuto cieľu dávame.
5.Európa bližšie k občanom: 404 mil. eur
V rámci tohto cieľa sa majú financovať projekty na znižovanie regionálnych rozdielov.
Ako sa rozdelia ďalšie eurofondy:
Fond na spravodlivú transformáciu: 441 mil. eur
Časť eurofondov sa použije aj na transformáciu regiónu Horná Nitra po útlme baníctva.
Technická pomoc: 381 mil. eur
https://e.dennikn.sk/2809689/remisova-p ... -ekologiu/