(SK) Blíží se největší útlum výstavby dálnic od socialismu 2/2

Články z novin a internetu - zahraniční
Zamčeno
Diaľničiar
VIP
Příspěvky: 22513
Registrován: 15.3.2009 20:16:13
Bydliště: EU, IL

(SK) Blíží se největší útlum výstavby dálnic od socialismu 2/2

Příspěvek od Diaľničiar »

NAVAZUJE NA: viewtopic.php?t=7679&p=274964#p274964

Blíži sa najväčší útlm vo výstavbe diaľnic od pádu socializmu, hovorí šéf firmy na projektovanie diaľnic

22. mája 2023 17:54
Daniela Krajanová

Prečo nejdete aj vy projektovať alebo robiť stavebný dozor do zahraničia?

Máme to ako jeden z biznis plánov na nasledujúce obdobie, ale okolité krajiny, napríklad Česko, si oveľa viac chránia vlastný trh. Ich tendrové podmienky sú omnoho náročnejšie na splnenie pre nás ako slovenskú firmu, čo však opačne úplne neplatí. Česi vyžadujú napríklad špeciálne osvedčenia na výkon stavebného dozoru, u nás nič také zahraničné firmy nepotrebujú. Pri veľkých tendroch na projektovanie sú v Čechách častokrát vyžadované referencie z činností, ktoré u nás nerobí projektant, ale investor. A to už nehovorím o referenciách viazaných na konkrétne regionálne podmienky.

Ako ešte vykrývate chýbajúce zákazky na projektovanie diaľnic? Preorientovávate sa na iný typ projektovania?

Máme veľa drobných zákaziek pre Správu ciest Prešovského samosprávneho kraja, projektujeme veľa menších mostov na cestách druhej a tretej triedy (tie majú v správe župy – pozn. red.). Sú to zákazky doslova za pár tisíc eur, ale aj týmto sme sanovali využitie našich kapacít v posledných rokoch. Rovnako sme sa zamerali viac na pozemné stavby. Projektovali sme napríklad Krajský súd v Košiciach pre ministerstvo spravodlivosti, čo je súčasť plánu obnovy. Takisto robíme pre ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré chce v rámci plánu obnovy zatepliť svoju budovu, a robili sme pre ministerstvo obrany v súvislosti s rekonštrukciou letiska Sliač. Ja, ako aj niektorí projektanti vo firme sme si nechali urobiť previerku NBÚ, aby sa rozšíril okruh zákaziek, o ktoré sa môžeme zaujímať. K tomu bolo potrebné prispôsobiť aj zázemie vo firme z pohľadu ochrany utajovaných informácií. Projekty rekonštrukcií letísk na Sliači alebo v Kuchyni pod patronátom NATO alebo niektoré zákazky pre ministerstvo spravodlivosti sa totiž bez previerky NBÚ robiť nedajú.

Je to iný typ projektov než diaľnice. Museli ste najímať ľudí?

To je ďalší problém – aj keď je práce málo, kvalitní ľudia chýbajú stále. My permanentne naberáme ľudí, ale nemáme z čoho vyberať. Každoročne končí minimum absolventov. A aj tí, čo skončia stavebné fakulty, častokrát odchádzajú do zahraničia alebo idú robiť niečo iné. Našťastie pri rozšírení nášho portfólia sme nemuseli ľudí príliš preškoľovať. Máme napríklad statikov, ktorí sú schopní urobiť statiku pre mosty, ale spolu s kolegami vedia vypočítať aj statiku pre iný druh stavby.

Ak máte viac práce na cestách nižšej triedy, znamená to, že ich správcovia začali vo väčšom opravovať zanedbané cesty a mosty?

Robia viac, ale to nám nemôže sanovať chýbajúce veľké projekty. Sú to skôr projekty pre menšie spoločnosti, pre živnostníkov, my potrebujeme veľké akcie na rok či rok a pol, kde vieme plnohodnotne nasadiť naše skúsené tímy.

Pýtam sa, či to nie je aj dobrá správa, keď dookola počúvame, ako musia stále niekde uzatvárať mosty na cestách nižších tried pre havarijný stav.

Určité zrýchlenie tam je a to je dobrá správa, ale rýchlosť rekonštrukcie vybraných mostov týmto tempom nikdy nedobehne rýchlosť degradácie ostatných mostov. Inak povedané, kým týmto tempom opravíme niekoľko mostov, oveľa viac sa ich medzitým dostane do stupňa havarijné, keď ich už naozaj treba aj zatvárať či obmedzovať na nich premávku napríklad pre ťažšie vozidlá. Ale aj napriek správam o zatvorení mostov na „panelke“ pri Trenčíne či na ceste pri Seredi si nemyslím, že stav mostov vo všeobecnosti je taký fatálny, že by sa tu mohlo stať niečo také, ako keď v talianskom Janove spadol most. No úplne presne do toho nevidím, pretože neviem, ako skutočne zodpovedne sa robia kontroly a prehliadky tých menších mostov u nás.

Očakávate, že sa projektovanie diaľnic na Slovensku oživí?

Musí sa oživiť, keďže chýba príprava a bez prípravy sa nedá stavať. My však nevieme, na čom sa u nás naozaj pracuje. Chýba nám strategický plán prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, v ktorom by bol zoznam toho, čo sa má kedy urobiť, s jeho každoročným vyhodnotením. Napríklad, akú dokumentáciu, kedy a pre ktorý úsek treba obstarať. Nerobí sa priebežná kontrola, či sa to plní. Keď nie, mali by sa spraviť okamžité opatrenia vrátane vyvodenia osobnej zodpovednosti ministra a jeho úradníkov.

Máme predsa harmonogram výstavby diaľnic. Tam to nie je?

Tam takéto podrobné údaje nie sú. Jediný zdroj, z ktorého vieme čerpať aktuálne informácie, je vestník verejného obstarávania. Z neho sa dozvieme až to, keď sa už skutočne nejaká súťaž na prípravu diaľnice vypíše. Dovtedy poznáme iba zoznam desiatok úsekov, ktoré sú na Slovensku naplánované, ale viac-menej netušíme, či niekto v Národnej diaľničnej spoločnosti pre niektorý vybraný úsek práve pripravuje podklady pre vypísanie súťaže.

Možno štát nič nesúťaží, lebo vie, že na nič iné okrem D3 na Kysuciach aj tak peniaze nebudú. A ešte sa chystá doplácať infláciu na rozostavaných diaľniciach.

Nevidím to ako problém peňazí. Koľko rokov sa už hovorí o D3? Ak na ňu boli alokované peniaze, tak sú už dávno prejedené. My nedokážeme minúť ani tie peniaze, ktoré máme z Únie, či už z eurofondov, alebo z plánu obnovy. Ak nič nepripravujeme, nemáme ani čo stavať. Nie je to otázka nedostatku peňazí. Aj to málo, čo máme, nedokážeme minúť, lebo príprava dlho stojí. A tam, kde sa aj robí, sa to naťahuje. Jednou z príčin sú rôzne námietky v rôznych štádiách konaní, čo má vplyv na prípravu aj na to, že sa neustále menia štatutári u obstarávateľov a s nimi aj ich priority.

V priemere to u nás trvá od začiatku prípravy po odovzdanie diaľnice asi 14 rokov, ale sú prípady, keď oveľa dlhšie. Vy v čom vidíte príčinu?

Prvá vec je, že na začiatku sa snažíme niekedy až nezmyselne urýchľovať prípravu aj na úkor napríklad rozsahu a podrobnosti inžiniersko-geologického prieskumu. A to sa nám častokrát pri výstavbe vracia ako bumerang. Druhá vec sú samotné tendre na stavebné práce. Zoberte si len súťaž na extrémne dôležitú križovatku D1/D4. Už sa stavia, no len samotný tender trval 13 mesiacov pre množstvo rôznych námietok a iných prieťahov. Ďalším problémom je naša slovenská politická neprajnosť a neustále sa meniace priority v závislosti od toho, kto je pri kormidle.

A nie je to ruka v ruke s tým, že máme málo pripravených zákaziek, a tak firmy bojujú za každú cenu o tie, ktoré sú?

To je to, čo stále už niekoľko rokov hovorím: keby bol jasný zámer štátu, harmonogram, čo chce kedy urobiť, ktoré úseky a s použitím akých financií, tak by aj príprava bola kvalitnejšia a prieťahov by bolo menej. Chýba mi kontinuita, možnosť plánovania a tým plynulejšia vyťaženosť kapacít.

Dôvodom je aj to, že niektoré ministerstvá nie sú zvyknuté pripravovať takéto projekty. Napríklad nová univerzitná nemocnica Rázsochy – ministerstvo zdravotníctva nikdy v minulosti nepripravovalo projekty za stovky miliónov eur, a tak máme my ako projektanti problém s kvalitou a počtom personálu nielen u tohto investora. Úradníkom či ministrom chýba vôľa prevziať na seba zodpovednosť a nedokážu spraviť manažérske rozhodnutia. Možno by aj dokázali, ale politický súboj na Slovensku a neprajnosť v tomto súboji im to nedovolí.

Nedávno sa ukázalo, že sa nikto neprihlásil do tendra na stavbu martinskej nemocnice. Vy chápete, prečo?

Ani ja by som sa neprihlásil. Termín na výstavbu takej komplexnej stavby, akou nemocnica bezpochyby je, je šibeničný, a myslím si, že nereálny. Podľa vyjadrení primátora mesta Martin na stavbu chýba územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie, projektová dokumentácia nie je úplná. A aby tých rizík nebolo málo, ak zhotoviteľ nestihne termín, čaká ho pokuta 20 miliónov eur. To sú podmienky, ktoré žiadny zodpovedný a príčetný štatutár veľkej stavebnej firmy nemôže akceptovať.

  • Martin Bakoš

    Vyštudoval Stavebnú fakultu na Slovenskej technickej univerzite, začínal ako doktorand na Katedre geotechniky, potom pôsobil dva a pol roka ako vedecký spolupracovník na ETH v Zürichu a od roku 2003 je konateľom, generálnym riaditeľom a spolumajiteľom spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, ktorá sa venuje projektovaniu a dozorovaniu najmä veľkých infraštruktúrnych stavieb.
https://e.dennikn.sk/3383077/blizi-sa-n ... e-dialnic/
Zamčeno

Zpět na „2023 Svět“