(SK) Na Slovensku z fondu ESFI dostávají prioritu dálnice

[Diaľničiar]

Na Slovensku dostali prioritu diaľnice

Lenka Buchláková, Pravda | 05.07.2016 10:00

Slovensko chce z peňazí z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) najviac zafinancovať dopravnú infraštruktúru, najmä výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

Slovenská vláda sa zaviazala do fondu vložiť 400 miliónov eur, investícia sa jej má niekoľkonásobne vrátiť. Súčasťou mobilizácie investícií do reálnej ekonomiky je aj snaha komisie zdvojnásobiť objem prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré by sa implementovali návratnou formou cez finančné nástroje ako napríklad úvery. V novom programovom období 2014 – 2020 slovenská vláda vyčlenila na tento účel 3 percentá z každého operačného programu, čo predstavuje približne 550 miliónov eur. Peniaze pôjdu cez Slovenský investičný holding, ktorý je vytvorený z iniciatívy ministerstva financií – aj na podporu začínajúcich podnikateľov, tzv. startupy, ale aj na projekty v doprave, energetike, životnom prostredí či na podporu sociálnej ekonomiky.

Samotný Európsky fond pre strategické investície by mal finančne podporiť napríklad výstavbu diaľnic na Kysuciach, v Turci či Gemeri. Medzi prvé projekty, na ktoré sa slovenská vláda uchádzala o finančnú podporu z Bruselu, boli obchvat Bratislavy cez diaľnicu D4 a rýchlostná cesta R7 v smere na Dunajskú Stredu. „Značné finančné príležitosti a možnosti poskytuje Európsky fond pre strategické investície. V rezorte dopravy sme vytypovali viacero vhodných projektov na dobudovanie diaľnic D1, D3 a prioritných rýchlostných ciest, ktoré by mohli byť spolufinancované aj touto formou. Vybrané projekty by mali napríklad prispieť k zníženiu dopravných zápch, prepojiť priemyselné zóny či výrobné závody s mestami a znížiť emisie a hluk v okolí obytných zón,“ povedal nedávno nový minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Roman Brecely.

Podpora obchvatu Bratislavy

Diaľnica D4 má odľahčiť hlavné mesto najmä od tranzitnej dopravy, ktorá v súčasnosti prechádza po diaľnici D1 cez Prístavný most. Daný úsek je najvyťaženejším úsekom na Slovensku a denne po ňom prejde viac ako 100-tisíc automobilov. Zvýšenie jeho kapacity navyše nie je možné. Za výstavbu, 30-ročnú prevádzku a koncesiu by štát mal zaplatiť 1,9 miliardy eur s ročnou splátkou 56,72 milióna eur. Využiť na to má práve prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície. Ďalšou možnosťou, o ktorej sa uvažuje, je aj využitie financií z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (OPII). Revízia operačného programu už bola schválená vládou.

„Zapojenie doplnkových zdrojov financovania na výstavbu D4 umožní v budúcnosti znížiť výšku platby štátu koncesionárovi pri realizácii projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) na výstavbu a prevádzku D4 a priľahlej rýchlostnej cesty R7,“ povedal Brecely.

Ministerstvo dopravy na realizáciu dopravných projektov cez finančné nástroje v rámci OPII vyčlenilo takmer 140 miliónov eur. Z uvedenej sumy je možné na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest použiť maximálne 51,7 milióna eur, pričom ministerstvo chce, aby tieto zdroje v maximálnej miere išli na financovanie výstavby D4. Operačný program Integrovaná infraštruktúra je najväčším operačným programom v programovom období 2014 – 2020 na Slovensku. Pre program so siedmimi prioritnými osami je vyčlenených celkovo 4,6 miliardy eur, vrátane zdrojov EÚ a štátu. Z tejto sumy je pre dopravnú časť určených 3,6 miliardy eur a na podporu rozvoja informačnej spoločnosti 969 milióna eur. Riadiacim orgánom programu je ministerstvo dopravy. Globálnym cieľom programu je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy a rozvoja informačnej spoločnosti.

Junckerov balíček podporí aj ďalšie cesty

Štát uvažuje aj o úseku R2 s tunelom Soroška, severnom obchvate Prešova alebo niektorých úsekoch diaľnice D3. Krajina v rámci Junckerovho balíčka diskutovala o možných 47 projektoch v sume viac ako 11,2 miliardy eur. Okrem už schváleného dopravného projektu D4 je v portáli projektov predložený energetický projekt Eastring. Uvažuje sa aj o projektoch v oblastiach ako zdravotníctvo či výskum a inovácie. Fond bude cez pákový efekt poskytovať záruky a financie. Vstupný kapitál bude pozostávať z verejných zdrojov, vrátane prostriedkov z rozpočtu EÚ v celkovej výške 21 miliárd eur (16 miliárd eur z EÚ a 5 miliárd eur poskytne Európska investičná banka), ktorý bude slúžiť ako záruka, no väčšia časť bude musieť prísť hlavne zo súkromných zdrojov. Vďaka garančnej schéme dôjde k zníženiu úrokov z úverov poskytovaných bankami a tento fakt umožní mierne znížiť ročnú splátku. Investície budú môcť dosiahnuť niekoľkonásobok vstupného vkladu.

„Investície v krajine chýbajú hlavne v dopravnej a energetickej infraštruktúre, ako aj vo vede a výskume. Práve EFSI spolu s efektívnym využitím Európskych štrukturálnych investičných fondov (EFSI) by mohli naštartovať investície do týchto oblastí,“ doplnila Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Dostať investície do reálnej ekonomiky má napomôcť aj druhý pilier Investičného plánu, ktorým sú nefinančné nástroje. V rámci EIB sa vytvorilo Európske centrum investičného poradenstva, ktoré slúži ako jednotné kontaktné miesto pre investorov a predkladateľov projektov v súvislosti s prípravou a vypracovaním investičných zámerov. Rovnako sa vytvoril aj Európsky adresár investičných projektov.

Na Slovensku ako národné kontaktné a poradenské centrum pre EFSI pôsobí spoločnosť SZRB Asset Management. V rámci svojej činnosti spolupracuje s Európskou investičnou bankou, ako aj s Európskym investičným poradenským centrom a poskytuje informácie a poradenstvo pri príprave a predkladaní investičných projektov. Vašáková upozorňuje, že kritériom na výber projektov je hlavne ekonomická a technická životaschopnosť a podpora cieľov EÚ. „Nie je tam žiadna geografická ani sektorová alokácia na rozdiel od eurofondov,“ pripomenula Vašáková. Štvrtina fondu je zameraná na podporu malých a stredných podnikov, ako aj spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

http://europa.pravda.sk/aktuality/clano ... -dialnice/