(SK) Známe vítěze 2. nej tendra v historii železnic (05/20)

[Diaľničiar]

Strabag a Euroviu vyhlásili za víťazov druhého najväčšieho tendra v histórii železníc

13:05, Daniela Krajanová

Železničiari v máji pokročili v objednávke prác pri Žiline. Za víťazov tendra o modernizáciu miestneho železničného uzla označili konzorcium firiem Strabag, Eurovia, Subterra a AŽD.

„Úspešný uchádzač ponúkol cenu 323,4 mil. eur bez DPH,“ píšu ŽSR vo vestníku verejného obstarávania.

Pôvodný odhad železničiarov na cenu komplikovaných prác v žilinskom železničnom uzle bol o 30 miliónov eur vyšší.

Väčší kontrakt robili ŽSR iba raz

Druhá v poradí skončila v tendri partia v zložení TSS Grade, Doprastav, Porr, Váhostav a pražská Elektrizace železnic s ponukou 328 miliónov eur.

Konečným užívateľom výhod Doprastavu je podľa registra Dušan Mráz. Ten patrí medzi viacerých konečných užívateľov výhod aj v slovenskom Metrostave, ktorý je podobne ako člen víťazného konzorcia Subterra (Česko) členom skupiny Metrostav.

Porazené firmy sa ešte môžu proti výsledku odvolať, a tak Strabag s Euroviou nemajú zatiaľ kontrakt istý. Komplikácie by neboli prekvapením, veľké tendre ŽSR sa v posledných rokoch významne predlžovali a niekedy došlo aj k zmene ich priebežných výsledkov.

Keďže viaceré sú otvorené a lehoty na čerpanie eurofondov ubiehajú, ministerstva dopravy sme pýtali, či železničné projekty z bývalej éry neplánuje zrušiť a peniaze použiť inde.

„Nevidíme žiadny dôvod na zrušenie týchto súťaží, pokiaľ sa v rámci kontroly neobjavia skutočnosti, ktoré by k tomu viedli. To platí aj pre projekt Uzol Žilina,“ odpísali z ministerstva dopravy.

Ak by železničiari kontrakt dotiahli, išlo by o ich druhú najväčšiu železničnú zákazku v histórií. Väčší nákup organizovali už len v ére druhej vlády Roberta Fica. Kontrakt na zrýchlenie trate medzi Púchovom a Považskou Teplou vtedy vyšiel na 365 miliónov eur uzatvárali ho napokon až po voľbách roku 2016. Túto trať modernizuje partia firiem okolo TSS Grade a Doprastavu.

Koľko času ušetrí

Zákazku na prerábku žilinského železničného uzla začali železničiari organizovať tiež v bývalej vláde. Analytici z Útvaru hodnota za peniaze projektu vyčítali niekoľko nedostatkov. Napríklad že vyvolané investície zahŕňajú aj také objekty, ktorých stavba nezvyšuje návratnosť projektu a výstavba niektorých, ako sú komunikácie pre chodcov a cyklistov, sú často duplicitné k iným objektom.

„Štúdia uskutočniteľnosti nadhodnocuje niektoré časové úspory po realizácii projektu,“ tvrdili tiež analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.

Žilinský železničný uzol bude poslednou časťou veľkej prerábky koľajníc z Bratislavy do Žiliny na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Priamo v žilinskom uzle sa pracuje s rýchlosťami 120 až 160 kilometrov za hodinu a očakáva sa skrátenie jazdného času o 1 až 5 minút. Časový rozptyl závisí od smeru jazdy a od toho, či sa porovnávajú údaje zo štúdie realizovateľnosti alebo plánovaný grafikon po dokončení prác.

https://e.dennikn.sk/1910519/strabag-a- ... i-zeleznic