Rozhovor s ministrem dopravy, výstavby a reg. rozvoje
1. část
Súčasná vláda chcela na začiatku svojho funkčného obdobia urýchliť výstavbu diaľnic a dokončiť diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2019. Napriek tomu, že do výstavby diaľnic sa za posledné štyri roky investovalo 2,1 miliardy eur, D1 do Košíc bude hotová najskôr v roku 2020.
Štát navyše nemá dostatok eurofondov na všetky diaľnice. Minister dopravy Ján Počiatek hovorí, že výstavba diaľnic bude musieť prebiehať aj formou PPP projektov, rovnako ako sa ide stavať bratislavský obchvat.
Termín dokončenia diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc 2019 už neplatí. Poznáme nový?
Všetko sa rozhodne v najbližších týždňoch, po tom, ako sa vyhodnotí úsek Turany – Hubová. Zvyšok má však jasné termíny, ktoré by sa do roku 2019 mali zrealizovať.
Na aké úseky sú rozdelené financie z nového operačného programu, ktoré môžeme čerpať do roku 2020?
Nový operačný program je už dnes do veľkej miery zazmluvnený. Čo sa týka diaľnic a rýchlostných ciest, tak alokácia, ktorá v operačnom programe je, je už viac-menej vyčerpaná. Keď sa dokončia tri súťaže (diaľničný obchvat Prešova, obchvat Košíc na D1 Budimír – Bidovce a obchvat Čadce na D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec), ktoré sú tesne pred koncom, a dokončia sa aj rozostavané diaľničné projekty (diaľnica D1, kysucká D3 či časť R2), tak už žiadne eurofondy na diaľnice ani rýchlostné cesty nebudú.
Kritický úsek diaľnice D1 Turany – Hubová nie je zahrnutý v eurofondoch. Existuje ešte šanca získať na jeho výstavbu peniaze?
Alokácia pri nových úsekoch stačí ledva na tie tri súťaže, ktoré aktuálne prebiehajú. Tie by mali byť dosúťažené v tomto roku a mali by sa začať stavať.
Z čoho sa teda daný úsek bude stavať?
Najväčšia výzva pre novú vládu bude nájsť dodatočné zdroje mimo eurofondov na realizáciu všetkých zvyšných dôležitých úsekov. Na dobudovanie projektov, ktoré sú v zásobníku a dávajú zmysel, by ministerstvo potrebovalo do roku 2022 zhruba šesť miliárd eur, ktoré nemá. (Ide napríklad o obchvat Zvolena po R2, D1 Turany – Hubová či R1 Banská Bystrica – Ružomberok.)
Budú v budúcnosti teda častejšie PPP projekty?
Je evidentné, že ak by sme obchvat Bratislavy D4/R7 stavali zo štátneho rozpočtu, tak o to menej máme na iné projekty po zvyšku Slovenska. Na základe ceny 1,9 miliardy eur za 59,1 kilometra vrátane výstavby, financovania aj údržby, ktorú za bratislavský obchvat ponúklo víťazné konzorcium, môžeme povedať, že PPP projekty sú alternatívou financovania diaľničnej alebo cestnej infraštruktúry. Preto si myslím, že niektoré projekty by v budúcnosti bolo tiež vhodné realizovať formou PPP, ak budú v budúcnosti ponúknuté podobné podmienky, aké máme dnes.
Kedy bude konečne známe trasovanie kritického úseku D1 Turany – Hubová?
Naťahuje sa to už veľmi dlho. Treba sa vrátiť aj v histórii. Odkedy sa niekto intenzívne venoval tomuto úseku, tak ho kreslil ako povrchový variant. Alternatíva s tunelom Korbeľka bola len akási hypotetická rovina. Všetky prípravy, všetka projektová dokumentácia, celé schvaľovanie sa robilo práve na povrchový variant. Ten bol vždy veľmi náročný a citlivý z pohľadu environmentálneho posúdenia. Nám sa podarilo nakoniec označiť povrchový variant za prípustný. Avšak v jednej časti začal hroziť masívny zosuv, a teda nie je možné realizovať stavbu tak, ako bola naplánovaná. Musela sa jemne upraviť trasa. To ale automaticky spustilo procedúru nového environmentálneho posúdenia, ktoré prebieha už dlhé mesiace a je v záverečnej fáze. Očakávam, že v najbližších mesiacoch sa rozhodne. Ak to bude v prospech povrchového variantu, tak je možné pokračovať s ostrou prípravou na súťaž, ktorá by sa mohla začať v tomto roku.
Ak sa rozhodne v prospech tunelového variantu?
Potom sa bavíme o niekoľkých rokoch odkladu, pretože prípravy na tomto tunelovom variante sú ešte len na začiatku. Treba si uvedomiť, že príprava každého úseku trvá dlhé roky. Naprojektovať diaľnicu nie je možné z roka na rok.
Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline, uviedol, že výsledné trasovanie bude politické rozhodnutie. Súhlasíte s ním?
Môže sa stať, že viacero scenárov je porovnateľných z environmentálneho hľadiska, no môže sa stať, že niektorý je úplne neprijateľný. Čiže nie je to úplne tak politické rozhodnutie. Politické rozhodnutie by bolo, ak by vyšli dva scenáre ako úplne porovnateľné. Nie je to však o politike. Je to o exaktnej procedúre, ktorá nakoniec prinesie vyhodnotenie a podľa toho vzniknú aj nejaké možnosti výberu.
Pri Ružomberku stojí výstavba tunela Čebrať. Bude sa tunel nakoniec predlžovať?
Na tomto úseku došlo k obdobnej situácii. Pôvodne, ešte za bývalej vlády, bola vypísaná súťaž s určitou kvalitou geologického prieskumu. Počas realizácie sa urobil dôkladnejší geologický prieskum, ktorý opäť odhalil, že je tam veľké zosuvové pásmo. Máme dve možnosti. Buď stabilizovať celé územie, čo je ale enormne nákladné, alebo miernym spôsobom zmeniť trasu. Momentálne prebieha analytická časť, kde sa posudzuje, čo by bolo výhodnejšie. Aj v tomto prípade sme veľmi blízko k nejakému rozhodnutiu, práve podľa toho, ako dopadnú prieskumy.
Bol teda predošlý prieskum nedostatočný? Alebo bol zle vykonaný?
Nebol až taký hĺbkový, ako sa urobil až počas realizácie. Zistilo sa, že ten zosuv nebol v takej hĺbke, v akej sa robili vrty pôvodne. Odhalili ho, až keď urobili hlbšie vrty. Zistilo sa, že v istej hĺbke je zlom, po ktorom sa celý svah šmýka.
Ľudí zaujíma prepojenie rýchlostnej cesty R1 s diaľnicou D1, a teda aj miest Banská Bystrica a Ružomberok. V hre je spojenie popod Donovaly alebo Šturec.
Opäť je to o tom, že nejaké trasovanie je už vymyslené. My sme urobili veľký kus práce v tom, že vznikla štúdia, ktorá skúmala rôzne spôsoby prepojenia severu s juhom. Realizácia cesty popod Donovaly vychádza ako najvýhodnejšia, a teda tento variant by dával zmysel. V prípade, že by sa už budúca vláda rozhodla realizovať tento projekt, musela by naň nájsť financovanie. Dlhodobo hovorím, že toto je taký druhý najhorúcejší kandidát práve na PPP projekt. Potom sa začne celá procedúra environmentálneho posúdenia a ďalších fáz prípravy projektu.
Ozývajú sa niektoré hlasy, že nový obchvat Bratislavy netreba. Vy ho aj napriek tomu idete stavať. Ako vnímate rozdielne názory?
To je vtipné, že to tvrdia až dnes. Keď sme začali s projektom, nikto nehovoril o tom, že by obchvat nebolo treba. Namiesto toho riešili, za akú cenu ho postaviť. Teraz, keď je cena výborná, ktorú nikto nespochybňuje, pretože sa to v zásade spochybniť ani nedá, prichádzajú nejakí analytici, niekedy až pseudoanalytici, ktorí tvrdia, že obchvat Bratislave vôbec nepomôže, čo, samozrejme, nie je pravda. Všetky dopravné štúdie a prieskumy to jasne dokazujú. Mnohí navyše tvrdili, že by stačilo postaviť rýchlostnú cestu R7 bez D4. Všetky prieskumy hovoria, že R7 bez D4 žiadny zmysel nedáva, pretože by práve naopak ešte skomplikovala situáciu v Bratislave. Predstavte si, že celú dopravu síce presuniete na novú sofistikovanú cestu, no tá by narazila na zápchu na Bajkalskej ulici. Nič by sa nezmenilo, akurát by sa presunula dopravná zápcha. Práve preto treba D4, ktorá rozptýli premávku do iných častí Bratislavy. Je jasné, že obchvat bude plniť svoju funkciu, pretože už v prvý deň by po ňom malo prejsť 35-tisíc áut. Tieto nezmysly o tom, že obchvat nepomôže, sú absurdné.
Otázne je však financovanie. Projekt PPP síce odobrilo aj ministerstvo financií, no uviedlo, že ak by sa dnes začala výstavba realizovať zo štátneho rozpočtu, tak by bola o niečo výhodnejšia.
Zase sa vraciame v čase a treba si uvedomiť, koľko má peňazí ministerstvo dopravy zo štátneho rozpočtu. Keď sa pozriete na rozpočet, tak je zjavné, že na to peniaze nie sú. Nájsť túto alokáciu z rozpočtu navyše nebolo reálne. Obchvat Bratislavy nie je jediný projekt, ktoré Slovensko potrebuje. Slovensko potrebuje spomenutý úsek D1 Turany – Hubová, rýchlostnú cestu R4 na východe, dobudovanie rýchlostnej cesty R2, kde je veľa potrebných úsekov, taktiež diaľnica D3 smerom na Poľsko. Je to množstvo peňazí len na najdôležitejšie úseky, ktoré je treba realizovať v horizonte najbližších šiestich rokov. Keď sa teda pozriete na rozpočet, je evidentné, že takéto peniaze by sme nikdy nemali. Alebo by sme museli prestať stavať inde po Slovensku, čo nedáva zmysel. Nielen Bratislava potrebuje modernú infraštruktúru.
Slovensko si dnes požičiava za záporné úroky. Štát by si vedel požičať na úkor rozpočtového deficitu.
Lenže to nie je možné, pretože máme jasne nakreslenú trajektóriu konsolidácie verejných financií. Momentálne je plán, že do roku 2018 má byť vyrovnaný rozpočet. V deficite teda vôbec nie je priestor. Matematika, ktorú sleduje ministerstvo financií, súvisiaca nielen s deficitom, ale aj s dlhom, neumožňuje alokovať takéto dodatočné zdroje. Štát musí financovať aj iné oblasti ako zdravotníctvo a školstvo, kde dnes tiež chýbajú peniaze. Jediná zmysluplná alternatíva je financovať projekt formou PPP. Uvedomovala si to už aj minulá vláda, ktorá prijala rozhodnutie, že tento projekt by sa mal realizovať formou PPP. My sme si to adoptovali, keďže ide o racionálne riešenie. Inak by ten obchvat nebol. Z nášho pohľadu boli len dva scenáre. Buď vysúťažíme veľmi dobrú cenu cez PPP, alebo nebude žiadny obchvat. Prípadne bude v horizonte plus 15 rokov odteraz.
Môže sa zdať, že vláda schválila projekt obchvatu narýchlo, tesne pred voľbami.
Rád by som dal do pozornosti harmonogram, ktorý sme zverejnili dva roky dozadu, pri začiatku realizácie projektu. Tie termíny sú presne rovnaké ako dnes. Nič sa na nich nezmenilo. Dnes ak niekto kričí, tak vyslovene politikárči. Vždy bolo vyslovene jasné, že tá súťaž bude finišovať koncom minulého roku. Som rád, že harmonogram napĺňame tak, ako sme si ho určili. My nevnímame voľby ako nejaký míľnik. Míľnikom bola vždy súťaž. Projekt sme zdedili veľmi nepripravený. Nemali sme územné rozhodnutia, nebolo jasné majetkovoprávne vysporiadanie. Súťaž sa skončila tak, ako sme predpokladali. Vôbec sme to nijako neznásilňovali. A čo by sa malo na tom rozhodnutí zmeniť po voľbách? Samotný projekt je matematicky vyhodnotený. Parametre sú jasné. Jedine ak by sa niekto rozhodol, že Bratislava ten obchvat nedostane. Takisto nech niekto povie obyvateľom na juhu, že R7 netreba. Obchvat je kľúčový pre celý región. Niekto chce z toho vytĺkať zbytkový politický potenciál, no nie je tu veľmi čo riešiť.
Kedy sa podpíše koncesná zmluva?
Keď bude pripravená. Bavíme sa už o dňoch. Prebiehajú finálne rokovania. Musia sa ujasniť detaily. Keď to bude hotové, tak to podpíšeme.
Výstavba sa začne v marci alebo to bude neskôr?
V podstate sa začne ihneď, pretože je možné vykonávať prípravné práce. Platí, že harmonogram, ktorý je vysúťažený, bude aj dodržaný. Na jar sa začnú práce a bude dokončený presne v zmysle zmluvných podmienok.
Aj ďalším mestám chýbajú obchvaty. Ako sa bude trasovať obchvat Zvolena? Sliač pôvodný variant odmietol a žiadny iný ideálny nie je.
Je to veľká komplikácia, na ktorú dnes ani neviem odpovedať. Je to paradox. Na jednej strane regióny vždy volajú po diaľniciach, ale keď už prídete s nejakým variantom, tak ich už často začnú vyrušovať rôzne veci, na ktoré však majú právo. Budeme musieť hľadať iné trasovanie. Všetky iné varianty sú veľmi komplikované a nepredvídateľné. V tejto zóne to už nebude žiadne optimálne riešenie. Budeme musieť nájsť kompromis.
Kedy sa ukončí súťaž na diaľničný obchvat Prešova s tunelom Prešov? Kedy sa začne stavať?
V súťaži boli podané isté námietky. Teraz je námietkový proces trochu iný ako v minulosti. Je zhrnutý do jedného maximálne dvojkrokového konania. Preto si myslím, že sa bavíme o týždňoch, maximálne mesiacoch, kedy bude súťaž ukončená a môže sa začať stavať.
2. část je v dalším příspěvku
jakožto poradců expremiérky anebo znalce na výstavbu mostů, který bude v parlamentu tvrdit že na mostě Lafranconi na D2 se nic nedělalo celé týdny, protože on tam nic neviděl (se dělalo pod mostem) jsou jen pouhým výstřelem do vzduchoprázdna. Stejně tak i argumenty od snad nejpovolanějšího, že se dálnice staví za draho a pomalu 
Ale není to jen D1, je to i D3 a tamní nejvyšší mosty na slovenské dálniční síti. Je to i složitý tunel s estakádou kolem Žiliny ponad Hričovskou přehradu a jsou to i úseky na R2. A vláda se nevyhýbá ani hlavnímu městu. Vystavět najednou 50% obchvatu v rámci D4 bude brzo realita.
To už nekritizoval z těchto analytiků nikdo. 
