Čo bude s výstavbou diaľničných obchvatov Bratislavy, Čadce, Košíc a Prešova? Tendre na staviteľov dôležitých úsekov sa začali pred voľbami a stále nie sú uzavreté. Súčasná vláda bratislavský obchvat vysúťažila ako verejno-súkromný PPP projekt, ale zmluva sa nestihla podpísať.
Na ďalšie tri obchvaty vyčlenil terajší kabinet eurofondy. Bude však s výstavbou týchto úsekov súhlasiť aj vláda, ktorá sa sformuje po voľbách?
Politici pred voľbami sľubovali diaľnice aj v iných regiónoch. Ak by napríklad Most-Híd chcel presmerovať financie na južnú R2, nemusela by sa dokončiť severná D1 či kysucká D3, s čím by zase nemuseli súhlasiť národniari z SNS. Eurofondov nie je dosť na všetky projekty a napríklad financovanie výstavby nevyhnutnej diaľnice z Turian do Hubovej či rýchlostnej cesty z Banskej Bystrice popod Donovaly do Ružomberka nie je doriešené.
Politické postoje môžu všetko skomplikovať. Napríklad nevyhnutnosť obchvatu Bratislavy niektoré opozičné strany pred voľbami spochybňovali. Smer zase argumentoval analýzami, že cena 1,9 miliardy eur za 59 kilometrov obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty R7 na Dunajskú Stredu s 30-ročnými splátkami je dobrá. Ak by sa zmluva podpísala, obchvat môže byť hotový v roku 2020 a odbremení hlavné mesto až od 35-tisíc áut denne.
Po právnej stránke tendre môže súčasné vedenie rezortu dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti dokončiť. V závislosti od povolebných vyjednávaní je však možné, že noví nominanti by názor zmenili. Diaľničiari tvrdia, že sa budú riadiť len zákonom. „Národná diaľničná spoločnosť bude postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,“ uviedla hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková. Vo vedení diaľničiarov sú však politickí nominanti.
V prípade prebiehajúcich tendrov ide o úseky D1 Prešov, západ – Prešov, juh; D1 Budimír – Bidovce a D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Ďalším projektom, ktorý je tesne pred začiatkom výstavby, je nultý obchvat Bratislavy, kde sa čaká na podpis koncesnej zmluvy ministerstvom dopravy. Verejné obstarávanie už pravdepodobne nepostihnú ani pripravované zmeny systému kontroly tendrov, ktoré pripravil Inštitút finančnej politiky spolu s Radou pre rozpočtovú bezpečnosť a so širokým okruhom odborníkov a analytikov.
V tendroch na obchvaty Čadce, Prešova a Košíc boli podané námietky. „Teraz je námietkový proces trochu iný ako v minulosti. Je zhrnutý do jedného maximálne dvojkrokového konania. Preto si myslím, že sa bavíme o týždňoch, maximálne mesiacoch, kedy bude súťaž ukončená a môže sa začať stavať,“ uviedol ešte pred voľbami minister dopravy Ján Počiatek. Kedy presne dôjde k uzatvoreniu súťaží, je tak nateraz neznáme. Je možné, že už bude nová vláda, ale rovnako je možné, že žiadna vláda sa nezostaví a môžu byť predčasné voľby. Rozhodnutie padne zrejme v priebehu dní až týždňov.
Prebiehajúce verejné obstarávanie a podanie námietok potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). „Vo všetkých troch prípadoch (D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, Diaľnica D1 Budimír – Bidovce, Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov, juh) aktuálne prebieha konanie o námietkach so začiatkom 12. februára 2016, 7. marca 2016, respektíve 4. marca 2016,“ povedal Ján Mažgút, hovorca ÚVO. Zároveň uviedol, že bližšie informácie bude môcť poskytnúť až po nadobudnutí právoplatnosti vydaných rozhodnutí.
Pôvodne štát chcel ukončiť súťaže na tri diaľničné úseky D1 Prešov, západ – Prešov, juh; D1 Budimír – Bidovce a D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec ešte koncom roku 2015. Na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami po začiatku stavby obchvatov Prešova a Košíc budú rozostavané už všetky úseky okrem problematickej časti Turany – Hubová. Tretím úsekom, ktorý má byť rozostavaný v tomto roku, je D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý dokončí obchvat Čadce.
V Bratislave by sa už v najbližších týždňoch mal začať stavať nultý obchvat formou PPP projektu. Víťazom súťaže je konzorcium Obchvat Nula, ktoré vedie španielska spoločnosť Cintra. Výstavbu odobrila v polovici februára aj vláda s tým, že ministerstvu dopravy uložila podpísať koncesnú zmluvu do 4. marca. K podpisu zmluvy však ani do stredy neprišlo.
Ministerstvo dopravy si podľa hovorcu Martina Kóňu vyžiadalo dodatočné informácie o nezávislom dozore a stále upresňuje harmonogram prác, ktoré bude možné robiť medzi podpisom zmluvy a finančným uzatvorením. „Zmluvu bude podpisovať minister, ktorý bude niesť zodpovednosť za chod rezortu dopravy v čase, keď všetky rokovania budú uzatvorené,“ povedal Kóňa.
Vláda má však stále platný mandát na podpis koncesnej zmluvy. Minister Ján Počiatek tak môže urobiť až do utvorenia novej vlády. Prekážkou nie je ani nedodržanie termínu, ktorý ministerstvu uložila vláda vo svojom uznesení. „Ministerstvo dopravy môže uzatvoriť zmluvu aj neskôr ako v termíne, ktorý vo svojom uznesení uviedla vláda. Uznesenie je procesnou formou, na základe ktorej vláda spravidla rozhoduje o prerokúvaných veciach,“ uvádza Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Zmeniť termín v uznesení môže len predseda vlády na odôvodnenú žiadosť doručenú pred uplynutím termínu. „Vzhľadom na charakter týchto uznesení sme toho názoru, že aj v prípade, ak by predseda vlády termín plnenia nepredĺžil, nemalo by to za následok nemožnosť realizovať podpis zmluvy. Taktiež platí, že, ak by sa aj zmluva podpísala, nebol by daný dôvod na vyhlásenie jej neplatnosti,“ hovorí Leontiev. Podľa jeho slov navyše v tomto prípade za porušenie termínu nevznikajú žiadne automatické sankcie.
Bratislavský obchvat s dĺžkou 59,1 kilometra má pozostávať z časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Štát chce projekt realizovať formou PPP projektu. Podľa pôvodnej štúdie realizovateľnosti mali náklady na výstavbu a 30-ročnú prevádzku obchvatu dosiahnuť 4,5 miliardy eur. Súťaž cenu stlačila až na 1,9 miliardy, ktorú ponúklo víťazné konzorcium vedené spoločnosťou Cintra.
Zvyšné tri pripravované úseky na diaľnici D1 a D3 budú financované z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Spolu s už rozostavanými úsekmi sa majú na to vyčerpať všetky finančné prostriedky z eurofondov. Celková výška troch investícií má podľa odhadov dosiahnuť 778 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty. Najdrahší bude obchvat Prešova s dĺžkou 7¤870 metrov, kde je nutné vybudovať tunel Prešov s dĺžkou 2¤244 metrov. Predpokladaná cena výstavby tohto úseku je 369,5 milióna eur.
Najdlhším pripravovaným úsekom je D1 Budimír – Bidovce pri Košiciach, kde stavebné náklady na vybudovanie 14¤400 metrov dlhej diaľnice dosiahnu 209 miliónov eur. Pripravovaný úsek na D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec bude dlhý 5¤670 metrov a podľa odhadov si jeho výstavba vyžiada 199 miliónov eur. Tendre by mali výsledné ceny znížiť.
autor: Martin Majerníček, Pravda | 11.03.2016 07:00
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... -neistote/
(SK) 4 veliké dálniční obchvaty zůstavají v nejistotě
Články z novin a internetu - zahraniční
-
Diaľničiar
- VIP
- Příspěvky: 27955
- Registrován: 15.3.2009 20:16:13
- Bydliště: EU, IL
Přejít na
- Dálnice a silnice v Česku
- ↳ Všeobecné
- ↳ Dálnice
- ↳ D0
- ↳ D1
- ↳ D1 Modernizace
- ↳ D2
- ↳ D3
- ↳ D4
- ↳ D5
- ↳ D6
- ↳ D7
- ↳ D8
- ↳ D10
- ↳ D11
- ↳ D35
- ↳ D43
- ↳ D46
- ↳ D48
- ↳ D49
- ↳ D52
- ↳ D55
- ↳ D56
- ↳ Dálnice 2050+ dle studie ŘSD
- ↳ Dálniční odpočívky
- ↳ Rychlostní silnice
- ↳ Silnice I. třídy
- ↳ I/2
- ↳ I/3
- ↳ I/4
- ↳ I/9
- ↳ I/10
- ↳ I/11
- ↳ I/12
- ↳ I/13
- ↳ I/14
- ↳ I/15
- ↳ I/16
- ↳ I/17
- ↳ I/18
- ↳ I/19
- ↳ I/20
- ↳ I/21
- ↳ I/22
- ↳ I/23
- ↳ I/26
- ↳ I/27
- ↳ I/28
- ↳ I/30
- ↳ I/31
- ↳ I/33
- ↳ I/34
- ↳ I/35
- ↳ I/36
- ↳ I/37
- ↳ I/38
- ↳ I/39
- ↳ I/43
- ↳ I/44
- ↳ I/45
- ↳ I/46
- ↳ I/49
- ↳ I/50
- ↳ I/53
- ↳ I/54
- ↳ I/55
- ↳ I/56
- ↳ I/57
- ↳ I/58
- ↳ I/59
- ↳ I/60
- ↳ I/62
- ↳ I/63
- ↳ I/67
- ↳ I/68
- ↳ I/73
- ↳ Ostatní silnice
- ↳ Jihočeský kraj
- ↳ Jihomoravský kraj
- ↳ Karlovarský kraj
- ↳ Kraj Vysočina
- ↳ Královéhradecký kraj
- ↳ Liberecký kraj
- ↳ Moravskoslezský kraj
- ↳ Olomoucký kraj
- ↳ Pardubický kraj
- ↳ Plzeňský kraj
- ↳ Středočeský kraj
- ↳ Ústecký kraj
- ↳ Zlínský kraj
- ↳ Praha
- ↳ Pražský okruh D0
- ↳ Městský okruh
- ↳ Brno
- ↳ Galerie foto a video
- ↳ Dotazy a diskuze
- Dálnice a silnice v zahraničí
- ↳ Evropská unie
- ↳ Německo
- ↳ Rakousko
- ↳ Slovensko
- ↳ D1 (SK)
- ↳ D3 (SK)
- ↳ R1 (SK)
- ↳ R2 (SK)
- ↳ R3 (SK)
- ↳ R4 (SK)
- ↳ R7 (SK)
- ↳ Silnice I. třídy (SK)
- ↳ Francie
- ↳ Polsko
- ↳ Chorvatsko
- ↳ Evropa mimo EU
- ↳ Amerika
- ↳ USA
- ↳ Kanada
- ↳ Asie
- ↳ Afrika
- ↳ Austrálie a Oceánie
- ↳ Austrálie
- ↳ Interkontinentální a globální témata
- Odpočívka
- ↳ Odpočívka Na České dálnici
- ↳ Dopravní značky a zařízení, semafory
- ↳ Městská hromadná doprava (MHD)
- ↳ Pravidla silničního provozu
- ↳ Vodní doprava
- ↳ Vozidla - technika
- ↳ Železniční doprava
- ↳ O tomto fóru a o portálu ceskedalnice.cz
- ↳ Odpadkový koš
- Monitoring
- ↳ Tisk a média online
- ↳ Archiv Česko
- ↳ 2023 Česko
- ↳ 2022 Česko
- ↳ 2021 Česko
- ↳ 2020 Česko
- ↳ 2019 Česko
- ↳ 2018 Česko
- ↳ 2017 Česko
- ↳ 2016 Česko
- ↳ 2015 Česko
- ↳ 2014 Česko
- ↳ 2013 Česko
- ↳ 2012 Česko
- ↳ 2011 Česko
- ↳ 2010 Česko
- ↳ 2009 Česko
- ↳ Archiv Svět
- ↳ 2022 Svět
- ↳ 2021 Svět
- ↳ 2020 Svět
- ↳ 2019 Svět
- ↳ 2018 Svět
- ↳ 2017 Svět
- ↳ 2016 Svět
- ↳ 2015 Svět
- ↳ 2014 Svět
- ↳ 2013 Svět
- ↳ 2012 Svět
- ↳ 2011 Svět
- ↳ 2010 Svět
- ↳ 2009 Svět
- ↳ 2023 Svět
- ↳ 2024 Česko
- ↳ 2024 Svět
- ↳ Internet
- ↳ ŘSD
- ↳ Historie
- International corner
- ↳ English section
- ↳ Deutsche Sektion